Ienari Tokugawa () bol jedenástym šógunom Tokugawskej dynastie, ktorý zastával úrad od roku 1786 do roku 1837. Bol známy predovšetkým ako pôžitkár, ktorý si vydržiaval hárem 900 žien a bol otcom vyše 55 detí a nezaujímal sa o správu krajiny (vo filmovom seriáli Kjoširo Nemuri, hral ho Raizo Ičikawa, veľa z jeho potomkov, ako žien tak aj mužov, vystupovalo v roliach záporných, zákerných postáv).
Veľa z Ienariových detí bolo adoptovaných do rôznych domov daimjóv po celom Japonsku a niektoré z nich hrali dôležitú úlohu v neskorších dejinách Bakumacu a v Bošinskej vojne. K najznámejším spomedzi nich patria: Narihiro Hačisuka (han Tokušima), Naritami Macudaira (han Cujama), Narikacu Tokugawa (najprv do Šimizu-Tokugawa, potom do Wakajamy), Narisawa Macudaira (Fukui) a ďalší.
Udalosti počas bakufu Ienariho Tenmei 7 (1788): Nepokoje na trhoch s ryžou v Ede a Ósake. Tenmei 8 (1788): Veľký požiar Kjóta. Veľký požiar začal o 3 hodine ráno 29. dňa 1. mesiaca éry Tenmei 8 (6. marec 1788), nekontrolovane pokračoval až do 1. dňa 2. mesiaca (8. marec); požiar trval, až kým nebol uhasený výdatným dažďom na 4. deň 2. mesiaca (11. marec). Cisár a jeho dvor pred ohňom ušli z hlavného mesta a cisársky palác vyhorel do tla. Žiadna rekonštrukcia zničených obydlí hlavného mesta nebola povolená, kým nebol zrekonštruovaný cisársky palác.
Zničenie cisárskeho paláca ohňom bolo považované za zlé znamenie. V opise udalostí toho roku Holandský Opperhoofd (hlavný zástupca) Východoindickej holandskej spoločnosti (VOC – Vereenigde Oostindische Compagnie) v Dedžime poznamenal vo svojej oficiálnej správe, že "ľudia to považujú za veľké nebeský znamenie." Screech,Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779-1822. str. 152 – 154, 249 – 250
Kansei 5, 18. deň 1. mesiaca (1793): Zrútenie vrcholu vrhu Unzen.Screech, str.154. Kansei 5, 6. deň 2. mesiaca (1793): Výbuch sopky Biwas-no-kubi Kansei 5, 1. deň 3. mesiaca (1793): Šimabarské zemetrasenie.Screech, str. 155. Kansei 5, 1. deň 4. mesiac (1793): Výbuch sopky Mijama.
Jeho pôsobenie na čele hlavy štátu bolo známe ako éra radovánok, výstrednosti a korupcie, ktoré ešte viac zhoršil katastrofálny hladomor Tenpo v rokoch 1832 až 1837, počas ktorého zahynuli tisíce ľudí.
Éry bakufu Ienariho Roky, v ktorých bol Ienari šógunom sú špecificky identifikované viac ako jedným názvom éry alebo nengó.Titsingh, Isaac. (1834). Annales des empereurs du japon, str. 420.
Tenmei (1781 – 1789) Kansei (1789 – 1801) Kjówa (1801 – 1804) Bunka (1804 – 1818) Bunsei (1818 – 1830) Tenpó (1830 – 1844)
Referencie
Literatúra Screech, Timon. (2006). Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779-1822. London: RoutledgeCurzon. ISBN 0-7007-1720-X Titsingh, Isaac. (1822). Illustrations of Japan. London: Ackerman. Titsingh, Isaac. (1834). [Siyun-sai Rin-siyo/Hayashi Gahō, 1652], Nipon o daï itsi ran; ou, Annales des empereurs du Japon. Paris: Oriental Translation Fund of Great Britain and Ireland. --Dve kópie tejto neobvyklej knihy sú dostupné online: (1) v knižnici University of Michigan, digitalizovaná 30. januára 2007; a (2) v knižnici Stanford University, digitalizovaná 23. júna 2006. Tu kliknite na originálny text vo francúzštine. Totman, Conrad. (1967). Politics in the Tokugawa bakufu, 1600-1843. Cambridge: Harvard University Press.
Pozri aj Sadanobu Macudaira
Iné projekty
Externé odkazy PBS časová os japonský dejín
Zdroje
Kategória:Dejiny Japonska Kategória:Šóguni Ienari