náhľad|Kratés a Hipparchia z Maroneie na starovekej nástennej maľbe (freska z rímskej vily). Hipparchia (; pôsobiaca koncom 4. storočia pred Kr.) bola starogrécka filozofka, predstaviteľka kynickej školy. Bola jednou z mála žien antiky, ktoré si zvolili život v radikálnej chudobe a na verejnosti vystupovali ako rovnocenné partnerky mužov.
Život Pochádzala z bohatej rodiny z tráckeho mesta Maroneia. K filozofii sa dostala prostredníctvom svojho brata Metrokla, ktorý bol žiakom kynika Kratéta z Téb. Hipparchia sa do Kratéta a jeho spôsobu života zamilovala natoľko, že odmietala všetkých bohatých nápadníkov a hrozila rodičom samovraždou, ak jej nedovolia vydať sa za neho.
Kratés sa ju snažil odradiť tým, že si pred ňou vyzliekol šaty a ukázal svoju telesnú nedokonalosť a chudobu so slovami: „Toto je tvoj ženích, toto je jeho majetok, rozhodni sa.“ Lebo vraj nebude môcť byť jeho spoločníčkou, ak nebude viesť aj ten istý spôsob života. Hipparchia výzvu prijala, obliekla si kynický plášť (tribon) a začala so svojím manželom žiť životom potulnej filozofky, čo vtedajšia spoločnosť považovala za škandalózne (tzv. kynogamia – psie manželstvo). Manželia mali syna menom Pasiklés, ktorého vychovávali v súlade s kynickou askézou.
Filozofické pôsobenie Hipparchia sa preslávila svojou bystrosťou a schopnosťou pohotovo argumentovať v diskusiách, ktoré boli v tom čase výhradne mužskou doménou. Praktizovala kynický ideál anaideia (nehanebnosť), ktorý spočíval v presvedčení, že prirodzené úkony vykonávané v súkromí nie sú hanbou ani na verejnosti. Týmto postojom radikálne spochybňovala dobové spoločenské konvencie a hranicu medzi súkromnou a verejnou sférou.
Jej životný príklad mal priamy vplyv na Zénóna z Kitia, zakladateľa stoicizmu, ktorý bol Kratétovým žiakom. Zénón vo svojom ranom diele Ústava (Politeia) pod vplyvom Hipparchie presadzoval rovnosť mužov a žien.
Najznámejšia je jej polemika s Theodorom na hostine u Lysimacha. Theodoros sa ju snažil znevážiť otázkou, či je to tá žena, čo nechala prácu pri kachliach, na čo Hipparchia odpovedala slávnym sylogizmom:
Keď jej Theodoros namiesto argumentu nadvihol šaty, Hipparchia nestratila pokoj ani sa nezahanbila, čím demonštrovala kynickú apatiu (nezávislosť od vonkajších vplyvov).
Dielo Hoci sa žiadne jej spisy v celistvosti nezachovali, byzantská encyklopédia Suda jej pripisuje autorstvo troch konkrétnych prác: Hypotheses philosophiai (Filozofické tézy) Epiicheirémata (Úvahy) Protaseis pros Theodóron (Otázky Theodorovi)
Jej hlavným prínosom zostal jej samotný životný postoj, ktorým spochybnila rodové rozdelenie úloh v antickej spoločnosti. Moderné feministické filozofky ju vnímajú ako predchodkyňu intelektuálnej rovnosti žien.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Filozofi starovekého Grécka Kategória:Ženy starovekého Grécka Kategória:Filozofky