Zbojnícka chata je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou v závere Veľkej Studenej doliny v Tatrách.
História
Veľkú Studenú dolinu, ako mnohé iné, v dávnej minulosti navštevovali hľadači pokladov i zlatokopi. O nich sa však nezachovali žiadne záznamy. Pravdepodobne prvým po mene známym turistom, ktorý ju navštívil, bol tatranský sprievodca Gregor František Berzevici (1763 – 1822). Uhorský karpatský spolok v roku 1893 inicioval výstavbu vysokohorského chodníka. V roku 1901 sa stal majiteľom doliny Uhorský lesný erár a v roku 1907 tu postavil poľovnícku chatu, ktorú o tri roky neskôr premenil na turistickú ubytovňu. Pravdepodobne po pytliakoch, ktorí dolinu v minulosti navštevovali, dostali plesá názov Zbojnícke a po nich turistickú útulňu v roku 1924 nazvali Zbojníckou chatou. Po prvej svetovej vojne chatu dostal do nájmu Klub československých turistov. Jeho členovia ju postupne prestavovali. Bola však studená, poskytovala len veľmi obmedzené služby a to len v letnej turistickej sezóne. Po vzniku horolezeckého spolku JAMES (1921) prejavovali o chatu väčší záujem horolezci a lyžiari. To urýchlilo snahu jej nájomcov o sprevádzkovanie chaty v zimných mesiacoch. Terajšiu podobu začala chata dostávať v roku 1983. Projekt vyhotovil Stavoprojekt Liberec, vedúcim projektantom bol Ing. K. Novotný a zodpovedným projektantom Ing. Franc, výstavbu realizovala vtedajšia Tatranská správa účelových zariadení SO ČSZTV. Chata po prestavbe bola daná do užívania v roku 1986.Mrázik František, Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Vydavateľstvo Print – Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X
V noci zo 14. na 15. júna 1998 chatu zničil požiar.Výstavba Zbojníckej chaty - etrend.sk V júli toho istého roku tu postavili provizórny bufet, stanicu horskej služby a nocľaháreň pre brigádnikov. Dňa 20. októbra 2001 bola rekonštrukcia chaty dokončená. V súčasnosti jej majiteľmi sú Klub slovenských turistov a JAMES (Slovenský horolezecký spolok).zbojnickachata.sk
Chatári Mená prvých letných chatárov sa nezachovali Dezider Palkovič (spolupracovníkmi boli Štefan Zamkovský a Peter Tomčík) 1927 – 1934 Viliam Benko Eduard Kirchner 1936 – 1938 Zoltán Pavličko 1938 – 1941 Ján Dudek 1942 – 1948 Vladimír Lang 1948 – 1949 Gejza a Alexius Körtvélyessy 1950 – 1960 František Kele st. 1961 – 1969 Belo Kapolka 1969 – 1973 Ľudovít Záhor 1973 – 2015 Dominika Dejczöová, Michal Brun - 2015 - 2020+ Miki Knižka 2020
Vysokohorskí nosiči a spolupracovníci Nezachovali sa všetky mená. Medzi mnohými boli: Jozef Šimko, Alojz Krupitzer, Michal Bobula, Štefan Česla, Arno Puškáš, Ladislav a Arpád Szabóovci, Július Andráši, Krištof Zlatník, Milan Valovič, Kurt Pavlík, Atila Dejczö, Ján Poljak, Július Šoltés, Alan Štolc, Juraj Weincziller, Ondrej Hudaček s manželkou Máriou, Jozef Čižik, Jozef Bobák, Tomaško, Ondrej Kačmarčík, Milada Leidová, Jozef Petras, Karel Vondra, Dušan Činčár, Ing. Ivan Fiala, Jaromír Stejskal, Karel Krčal, Peter Bednařík, Miloš Binár, Anton Marec, Viktor Beránek, Ladislav Kulanga, Vladimír Tatarka, Martin Chovanec, Ladislav Králiček, Jozef Milo, Stanislav Borák, Jan Beránek, Ladislav Šťastný, Pavol Barabáš a iní. Nosič Vladimír Hižnay 22. júna 2017 vyniesol na chatu ťažký náklad, prekonal dovtedy najlepší nosičský výkon Ladislava Kulangu, ktorý vyniesol na chatu náklad o hmotnosti .
Súčasnosť V súčasnosti poskytuje ubytovanie pre 16 osôb v spoločnej nocľahárni, vhodnej i na dlhšie pobyty. K dispozícii je kuchynka s plynovým varičom, úžitková voda a sušiareň, WC je mimo chaty. Zariadenie ponúka i stravu, pripravovanú priamo na chate.
Pre návštevníkov je prístupná terasa s výhľadom do doliny, v zime a nevhodnom počasí poteší posedenie pri krbe. Pre aktívnych turistov je k dispozícii ľahká i náročná turistika, horolezectvo a lyžovanie s inštruktormi.
Prístup po modrej značke: z rázcestia nad Reinerovou chatou z rázcestia pri Zamrznutom kotli cez Prielom po žltej značke: z Téryho chaty cez Priečne sedlo
Referencie
Pozri aj Zoznam horských chát na Slovensku
Iné projekty
Zdroj Stránka chaty www.turistickamapa.sk
Kategória:Horské chaty vo Vysokých Tatrách Kategória:Architektúra z 1907