Devínske Karpaty je geomorfologický podcelok Malých Karpát a zaberá západnú, prihraničnú časť pohoria. Najvyšší bod Devínskych Karpát () sa nachádza v masíve Devínskej Kobyly.
Polohopis Na západe hraničia s Rakúskom, hranicu tvorí rieka Morava, južnejšie rieka Dunaj. Na úpätí ležia mestské časti Bratislavy, a to: Devínska Nová Ves, Dúbravka, Devín a Karlova Ves.
Na západe ich vymedzuje Dolnomoravská niva, severne leží Novoveská plošina a Podmalokarpatská zníženina, všetko podcelky Borskej nížiny. Východným smerom pokračujú Malé Karpaty podcelkom Pezinské Karpaty a juhovýchodným smerom krajina klesá do Podunajskej roviny.
Delenie Devínske Karpaty sa delia na 4 časti: Devínska Kobyla Bratislavské predhorie Lamačská brána Devínska brána
Chránené územia Veľká časť územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a nachádza sa tu viacero maloplošných vzácnych území, medzi nimi: Sihoť, národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla, prírodná rezervácia Fialková dolina, Slovanský ostrov, Štokeravská vápenka, prírodná pamiatka Devínska lesostep a Devínska hradná skala a chránený areál Lesné diely.
Súčasťou je aj prírodný útvar zvaný Sandberg, kde sa nachádzajú fosílie živočíchov a rastlín z treťohôr.
Turizmus Územie, zasahujúce do okrajových častí hlavného mesta je atraktívnym cieľom výletov a túr. Sieť turistických chodníkov sprístupňuje a spája obľúbené a zaujímavé lokality, medzi inými Devínsky hrad, archeologickú lokalitu Villa rustica, botanickú záhradu, no tiež Slavín a mnohé iné lokality. Z Devína vedie územím červeno značená Cestou hrdinov SNP, v ktorej trase vedie aj Štefánikova magistrála
Galéria
Referencie
Kategória:Malé Karpaty Kategória:Geografia Bratislavy Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku