Čanadská župa resp. Čanadská stolica resp. Čanadský komitát (namiesto slova Čanadská/-ý môže byť slovo Čanádska/-y; iný názov: Čanád, Čanad; po latinsky: Comitatus Chanadiensis/Chenadiensis, po maďarsky: Csanád vármegye, po nemecky: Komitat Tschanad) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku. V súčasnosti je toto územie rozdelené medzi juhovýchodné Maďarsko a západné Rumunsko. Hlavným mestom bolo mesto Makov.
Geografia Čanadská župa susedila s Čongrádskou, Békešskou, Aradskou a Torontálskou župou. Rieka Mureş tvorila jej južnú hranicu. Rozloha župy bola v roku 1910 okolo 1715 km².
Dejiny Čanadská župa bola vytvorená okolo 11. storočia a pomenovaná podľa hradu Čanád (maď. Csanád), ktorý bol pomenovaný podľa svojho prvého majiteľa, bratanca svätého Štefana, uhorského kráľa. Čanadské biskupstvo bolo jedno z najstarších v Uhorsku. Jeho prvým biskupom bol svätý Gellért. V roku 1920 bola Trianonskou zmluvou malá časť na juhovýchode župy odčlenená od Maďarska a pričlenená k Rumunsku aj s mestom Nadlak, kde doposiaľ žije početná slovenská menšina tvoriaca polovicu obyvateľov. Zvyšná časť župy bola spojená s časťami Torontálskej župy (malá oblasť južne od Szegedu) a Aradskej župy (malá časť južne od Békešskej župy) do novovytvorenej Čanadsko-aradsko-torontálskej župy. Po druhej svetovej vojne bola táto župa rozdelená medzi Békešskú a Čongrádsku župu. Rumunská časť Čanadskej župy je v súčasnosti súčasťou Aradskej župy.
Národnosti V roku 1880http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Čanadskej župy nasledovné: Okres Počet obyvateľov Slováci Maďari Nemci Rumuni Srbi/Chorváti Iní Központ 17 575 20,03 % 61,05 % 0,87 % 8,77 % 3,76 % 5,52 % Nadlak 20 019 27,99 % 30,37 % 1,11 % 33,93 % 1,11 % 5,49 % Battonya 23 202 2,98 % 69,83 % 1,31 % 10,32 % 9,77 % 5,79 % Mezőkovácsháza 18 152 14,25 % 76,88 % 1,23 % 1,97 % 0,04 % 5,63 % Makó (mesto so z.m.) 30 063 0,11 % 94,39 % 0,70 % 0,04 % 0,10 % 4,66 %
Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach: Aleberti: 886 obyvateľov / Slováci 89,95 % Ambrózfalva: 866 / 72,63 % Pitvaros: 2 351 / 87,71 % Nadlak: 10 646 / 52,58 % Slovenský (Tót-) Bánhegyes: 2 255 / 63,19 %
Iné významné obce: Apácza: 3 171 / 5,83 % Batonya: 9 195 / 4,96 % Kaszaper: 1 030 / 13,88 % (samostatná farnosť od roku 1867, samostatná obec až po 1. svetovej vojne, dovtedy súčasť obce (Tót-) Nagybánhegyes,A történelmi Magyarország atlasza és adattára 1914, ISBN 963856833X) Mező-Kovácsháza: 3 662 / 16,62 % Slovenská (Tót-) Kovácsháza: 687 / 27,22 %
V roku 1910http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt06042201/0_0_4_pg_279.html bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Čanadskej župy nasledovné: Okres Počet obyvateľov Slováci Maďari Nemci Rumuni Srbi Iní Központ 23 786 21,34 % 67,97 % 0,47 % 7,29 % 2,62 % 0,31 % Nadlak 25 941 30,72 % 32,44 % 0,79 % 34,07 % 1,04 % 0,94 % Battonya 33 750 2,15 % 78,32 % 1,00 % 9,39 % 8,92 % 0,22 % Mezőkovácsháza 26 853 11,95 % 86,73 % 0,56 % 0,59 % 0,08 % 0,09 % Makó (mesto so z.m.) 34 918 0,44 % 98,28 % 0,60 % 0,43 % 0,12 % 0,13 %
Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach: Csanádalberti: 1 370 obyvateľov / Slováci 95,11 % Ambrózfalva: 1 042 / 95,10 % Pitvaros: 2 936 / 93,53 % Nadlak: 14 043 / 54,48 % Nagybánhegyes: 5 204 / 51,71 % (predtým Tótbánhegyes)
Iné významné obce: Sajtény: 4 965 / 5,06 % Mezőhegyes: 7 972 / 6,82 % Csanádapacza: 3 813 / 4,80 % Batonya: 13 011 / 1,27 % Végegyháza: 1 543 / 11,99 % (pretým Tótkovácsháza) Mezőkovácsháza: 4 429 / 1,99 %
Rozdelenie Začiatkom 20. storočia sa Čanadská župa delila nasledovne: Okresy (járás) Okres CentrumBattonya BattonyaKözpont MakóMezőkovácsházaMezőkovácsházaNagylakNadlakMestá so zriadeným magistrátom (rendezett tanácsú város)Makó
Mesto Nadlak leží v súčasnosti v Rumunsku, všetky ostatné vyššie spomenuté ležia v Maďarsku.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Župy v Uhorsku