Alpy sú pásmové pohorie, ktoré je súčasťou terciérneho orogénu tvoriaceho súčasť alpsko-himalájskej sústavy. Patria k jej severnej vetve nazývanej alpidy, ktorá sa tiahne južnou a strednou Európou až do Ázie. Tento reťazec hôr vznikol počas viacerých fáz Alpínskeho orogénu.
Alpy vznikli v dôsledku zrážky Apulskej a Eurázijskej tektonickej platne počas ktorej zanikla západná časť pôvodného oceánu Tethys. Veľké mechanické napätie pri ich zrážke pôsobilo na horniny nachádzajúce sa na dne paniev oceánu Tethys a spôsobilo ich zvrásnenie, kryhové prešmyky, odlepenie a násun, na sever k predpoliu, v podobe príkrovov. Predpolie Álp tvorí Európska platforma a hercýnsky konsolidované pohoria Massif Central, Vogézy, Shwartzwald a Český masív. Najväčšie horotvorné pohyby nastali v kriede, oligocéne a miocéne. Pri týchto horotvorných dejoch boli do štruktúry Álp zavrásnené aj viaceré staršie celky, ktoré dnes tvoria najvyššie časti pohoria.
Výskum geológie Álp, na ktorom sa podieľali geológovia viacerých európskych krajín, významne ovplyvnil celkový vývoj viacerých odborov geológie a Alpy sú dodnes miestom, kam mieria mnohí odborníci, ktorí sa zdokonaľujú vo výskume orogénnych pásiem.Siegesmund, S., Fügenschuh, B., Froitzheim, N., 2008, Introduction: analysing orogeny—the Alpine approach. in Siegesmund, S., Fügenschuh, B., Froitzheim, N. (Editori), Tectonic Aspects of the Alpine-Dinaride-Carpathian System. Geological Society, London, Special Publications, 298, s. 1–4.
Geologické hranice Álp náhľad|vpravo|Pozícia Álp v rámci alpínskej vrásovo-príkrovovej stavby. Alpy tvoria na sever vypuklý (konvexný) oblúk okolo Pádskej panvy. Kvartérne a neogénne sedimenty tejto panvy ležia diskordantne na najjužnejších častiach alpského vejára. Západný okraj Álp sa nachádza pri Ženeve, na východe siahajú až k Viedni. Severne od Álp sa nachádza ich predpolie - alpská predhlbeň (tzv. Molasová panva) okrajová panva predpolia, uklonená na juh a vyplnená nezvrásnenými molasovými sedimentami. Predpolie na severovýchode nadväzuje na Bavorskú panvu. Na severozápade predhlbeň oddeľuje pohorie Jura, ktoré vzniklo tlakom Álp z juhu pred asi 7 miliónmi rokov koncom miocénu. Príčina odlišnosti severozápadnej a východnejšej časti predhlbne je dodnes predmetom diskusie. Za veľmi pravdepodobné vysvetlenie je považovaný vplyv zo severu na juh sa tiahnúceho Rýnskeho grábenu severozápadne od Álp.
Alpy z juhozápadu nadväzujú na Apeniny a oblúkovite sa točia o skoro asi 90° a ďalej pokračujú smerom na východ a severovýchod do Karpát. Na východe sú Alpy oddelené od Západných Karpát sústavou poklesnutých paniev tvoriacich Panónsku panvu (viedenská a štajerská panva), miestom ich styku na povrchu je Karnutská brána. Južné Alpy priamo nadväzujú na na Dinárske vrchy.
Geologická stavba Álp Geológia Álp je pomerne zložitá, ale základný princíp vývoja, je podobný ako pri iných pohorí spojených s kontinentálnou kolíziou. Zložitú stavbu Álp spôsobila prítomnosť nie jednej ale viacerých sutúr. Zdanlivá dôležitosť periadriatickej línie je spôsobená až neskoršími treťohornými násunovými pohybmi, ktoré spôsobili stlačenie staršieho kriedového príkrovového systémuTrümpy, R., 1997, Alpine orogeny. In: Moores, E. M., Fairbridge, R. W., (Editori), Encyclopedia of European and Asian regional geology. Chapmann & Hall, London, s. 16-25
Alpy možno rozčleniť na dve časti. Jednou je smerom na Európu (sever) nasúvané pásmo, ktoré vzniklo medzi kriedou a neogénom násunom kontinentálnych aj oceánskych oblastí na Európsku plaformu a molasovú panvu. Druhou je na juh (smerom na Apúliu) nasúvané neogénne vrásovo-násunové pásmo tvoriace Južné Alpy.Dal Piaz, G.V., Bistacchi, A., Massironi, M., 2003, Geological outline of the Alps. Episodes, 26, 3, s. 175-180
Hlavná sutúra (styčná plocha tektonických mikroplatní) má v Alpách rôzne názvy: periadriatická línia (Drávska jazva, či insubrická alebo gailská línia) a prechádza Alpami od západu na východ. Je hranicou medzi vtedajšou Európskou a Apulskou platňou (označovanou tiež Adriatická platňa) a významnou štruktúrnou hranicou Álp. Periadriatická línia je však len súčasť zlomového systému a nadväzuje na západe na giudicárskú a rhônsko-simplonskú líniu. Oblasť je koreňovou oblasťou viacerých príkrovov, ktoré z nej boli vytlačené na sever (príkrovové jednotky rôzneho pôvodu sa označujú helvetikum, penninikum a austroalpinikum). Južné Alpy, ktoré ležia južne od pariadriatickej línie majú odlišnú geologickú stavbu. Nie sú prítomné príkrovy a horniny majú podobnú stavbu ako Dinaridy. Kvôli nasunutiu helvétskych, penninických a austroalpínskych príkrovov na sever, majú Alpy dominantnú severnú vergenciu (smerovanie vrás). V Južných Alpách bol smer násunu opačný a tak je vergencia vrás v tejto oblasti južná. Alpy preto majú v priereze tvar označovaný ako asymetrický vejár. Rozdiel je aj medzi západnou a východnou časťou Álp. Zatiaľ čo v Západných Alpách prevládajú nižšie príkrovy ako helvetikum a penninikum, vo Východných Alpách sú dominantné vyššie príkrovy austroalpinika. Austroalpinikum a dinarikum ležali v druhohorách na okraji apulskej platne, zatiaľ čo penninikum tvorilo samostatný element severne od nich a južne od helvetika, ktoré ležalo na okraji Európskej platne.Pfiffner, O.A., 2005, The Alps. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 1. Elsevier, Amsterdam, s. 125-135 center|900px Južné Alpy Južné Alpy sa nachádzajú južne od periadriatickej línie, geograficky tvoria samostatný celok. Táto oblasť je zvrásnená a poznačená viacerými násunmi (tvorí tzv. vrásovo-násunové pásmo), príkrovy však nie sú prítomné, čo je znakom odlišného pôvodu. Táto tenkokôtová stavba vznikla v miocéne.Schmid, S.M., Fügenshuh, B., Kissling, E., Schuster, R., 2004, Tectonic map and overall architecture of the Alpine orogen. Eclogae Geologicae Helvetiae, 97, s. 93–117
Severné Alpy Členenie alpských jednotiek severne od periadriatickej línie sa do značnej miery odvíja od paleogeografického pôvodu hornín.
Helvetikum Helvétska zóna (Helvetikum) sa nachádza na vonkajšej (severnej strane) Álp. Na povrchu prevláda najmä v Západných Alpách, kde sa vyskytujú často po obvode príkrovových trosiek penninických príkrovov ako napr. v oblasti Préalpes du Sud južne od Ženevského jazera. Zo severu na juh tvoria zónu flyšové a vápencové helvétske príkrovy nasunuté na predpolie, ktoré je flexúrne prehnuté vytvárajúc predhlbeň a vyplnenú molasou. Autochtónne klastické mezozoické sedimenty pochádzajúce z kontinentálneho okraja erodovaných materských hornín Európskej platformy, ležia na staršom hercýnskom kryštaliniku a sú označované ako infrahelvetikum. Pôvodne tvorili šelf. Podložie infrahelvetika však nie je vo svojej pôvodnej pozícii, tieto pôvodne hercýnske horniny boli oddelené od svojho podložia a počas orogenézy zavrásnené medzi mladšie jednotky. Neskôr vytvorili rozsiahle vyklenuté antiklinóriá (hraste), vďaka svojej vyššej odolnosti, budujúce najvyššie časti dnešných Álp. Helvetický príkrov v oblasti Glarus bol prvým miestom, kde geológovia predpokladali príkrovovú stavbuHerwegh, M., Hürzeler, J.P., Pfiffner, O. A., Schmid, S. M., Abart, R., Ebert, A., 2008, The Glarus thrust: excursion guide and report of a field trip of the Swiss Tectonic Studies Group (Swiss Geological Society, 14.–16. 09. 2006). Swiss J. Geosci, 101, s. 323–340.
Penninikum Penninikum je nasunuté na helvetikum a výrazne metamorfované. Na povrchu sú príkrovy penninika prítomné najmä v západnej časti Álp. Na východe vystupujú v rozsiahlych tektonických oknách spod austroalpinika (napr. tektonické okno Vysokých Taur alebo Engadine). Pôvodne sa, dnes už pohltený, sedimentačný priestor (penninikum) týchto príkrovov nachádzal medzi helvetikom a južnejším austroalpinikom. Priestor označovaný ako Briançonnaiský mikrokontinent s kontinentálnou kôrou bol zo severu ohraničovaný Piemontsko-ligurským oceánom a z juhu Valaiským oceánom. Oba oceány vznikli v jure a zo západu do nich vpadlo more. Pre celú zónu sú typické Bündnerské bridlice (tiež označované ako shistes lustrés). Troska mezozoických hornín penninika severne od helvetika je označovaná ako Predalpy.
Austroalpinikum Austroalpínska zóna (austroalpinikum) sa pôvodne nachádzala na okraji Apulskej platne, kde tvorila šelf a kontinentálny svah priliehajúci k Valaiskému oceánu. V Západných Alpách bolo austroalpinikum erodované a nachádza sa len v tektonických oknách (napr. tektonické okno Dent Blanche s vrchom Matterhorn), ktoré ležia nad penninikom. Naopak vo Východných Alpách pokrýva väčšinu územia. Vytvára tri výrazné tektonické jednotky: unterostalpin, ktorý leží na penniniku v leme tektonických okien; mittelostalpin tvorený kryštalinikom a oberostalpin, ktorý je sústavou viacerých superficiálnych príkrovov. Spodný príkrov je označovaný ako juvavikum, v jeho podloží sa nachádza slabo metamorfovaná karbónsko-permská Grauwackenzone. Vyššie príkrovy tvorí tirolikum a vrchné bajuvarikumNeubauer, F., Genser, J., Handler, R., 1999, The Eastern Alps: Result of a two-stage collision process. In: Neubauer, F., Höck, V., (Editori)., Aspects of Geology in Austria. Mitt. Österr. Geol. Ges., 92, s. 117–134. Kriedovú stavbu austroalpinika prekrývajú vrchnokriedovo-paleogénne sedimenty gossauskej superskupinyWillingshofer, E., Neubauer, F., Cloetingh, S., 1999, The Significance of Gosau-Type Basins for the Late Cretaceous Tectonic History of the Alpine-Carpathian Belt. Phys. Chem. Earth, 24, 8, s. 687-695.
Intrúzie Staršie vyvreté horniny v nižšej časti zemskej kôry, ktorá vznikla počas hercýnskeho vrásnenia (devón - perm), teda pred vznikom samotných Álp, sú podľa rádiometrického datovania staré až 320 miliónov rokov (karbón). V Alpách však možno nájsť aj mladšie intrúzie felzických magiem, ktoré pochádzajú z permu a triasu, počas ktorých podliehala kôra v tejto oblasti rozpínaniu. Intrúzie v Alpách nezaberajú veľké územia, najväčšie sa nachádzajú pozdĺž periadriatickej línie, kde vznikli napríklad adamelské granity. V oblasti penninických príkrvov možno sledovať migmatity.
Metamorfizmus Horniny helvétskych, austroalpínskych príkrovov ako aj Južných Álp neboli zasiahnuté premenou vysokého stupňa počas terciéru. Premenené horniny vysokého stupňa nevznikli v týchto zónach v dôsledku orogenézy, ich pôvod možno vysvetliť napríklad tak, že pochádzajú z pôvodne hlbších častí kôry a na povrch sa dostali až neskorším výzvihom, pri ktorom boli premenené do amfibolitovej fácie. V zóne austroalpínskych príkrovov sa vyskytuje aj eklogit (premenená hornina vysokého stupňa), ktorého vznik sa spája s kriedovými orogénnymi pohybmiJanák, M., Cornell, D., Froitzheim, N., De Hoog, J.C.M., Broska, I., Vrabec, M., Hurai, V, 2009, Eclogite-hosting metapelites from the Pohorje Mountains (Eastern Alps): P-T evolution, zircon geochronology and tectonic implications. European Jurnal of Mineralogy, 21, s. 1191–1212.
Terciérne eklogity sa nachádzajú aj v penninických príkrovovch. Tie obsahujú aj horniny od fácie modrých bridlíc. Takéto podmienky však signalizujú tepeltno-tlakové podmienky, ktoré sa môžu vyskytovať iba hlboko vnútri Zeme, na rozhraní spodnej kôry a vrchného plášťa. To znamená že tieto horniny pôvodne subdukovali a dostali sa niekoľko stoviek km hlboko, no neskôr boli pri obdukcii vyzvihnuté.
Kontaktná metamorfóza je v alpských terciérnych horninových komplexoch pomerne vzácna.
Vznik a vývoj Álp Alpy sú vrásovo-príkrovové pásmo, ktoré vzniklo v dôsledku kôrového skrátenia spôsobeného konvergentným pohybom Euroázijskej a Apulskej litosférickej platne.
Rozpad Pangey náhľad|vpravo|Supekontinent Pangea, ktorá vznikla pred 300 miliónmi rokov, na rozhraní permu a karbónu