Abovci (v základnom tvare Aba) je jeden z najstarších a najvýznamnejších ranouhorských šľachtických rodov. Rod bol pomenovaný po svojom najvýznamnejšom členovi, Samuelovi Abovi, treťom uhorskom kráľovi, zaťovi kráľa Štefana I. Abovské panstvo sa rozkladalo v kraji pod pohorím Matra, pravdepodobné sídlo ranouhorského kniežatstva bol Jáger. Abovci medzi inými postavili i Slanecký hrad a hrad Branč. Názov rodu sa taktiež zachoval aj v názvoch viacerých sídlisk, medzi nimi napr. Abasár, Abaujvár, Abaújszina, Abaújszántó, či v názve regiónu a bývalej župy Abov.
Dejiny rodu Predkovia rodu pochádzali z časti Chazarov, ktorí sa v 9. storočí odtrhli od Chazarského kaganátu a pridali k starým Maďarom. Najstarším známym predkom bol Póta (Pata), ktorý si pod Matrou (Heves) postavil hrad. Po vzniku Uhorska získali Abovci panstvá aj severnejšie, v Above a Šariši. Vrchol svojho vplyvu dosiahli v časoch kráľa Štefana I., keď sa knieža Samuel Aba oženil so Štefanovou najmladšou dcérou a stal sa uhorským palatínom. Po povstaní Uhrov proti Štefanovmu synovcovi Petrovi Orseolovi sa v rokoch 1041 – 1044 Samuel Aba stal aj uhorským kráľom. V roku 1067 založili rodový benediktínsky kláštor vo Feldebrő a v roku 1143 v Krásnej nad Hornádom. Samuelova vláda netrvala dlho a po tom, čo si znepriatelil domácu šľachtu i nemeckého cisára Henricha bol Samuel po bitke pri Menfő (1044) popravený. V arpádovských časoch sa viacerí Abovci stali najvyššími krajinskými hodnostármi a sudcami. Z písomných prameňov z 13. – 14. storočia možno doložiť až 28 vetiev rodu. Z územia terajšieho Slovenska to boli napríklad šľachtici z Hosťoviec (Vendégi), z Berótoviec (Bertóty), zo Širokého (Širokai), z Hendrichoviec (Hedri), z Drienova (Šomoši), z Lipovca (Kecer) a mnohé ďalšie. Významný vplyv si Abovci, a najmä ich vetva Omodejovci, udržali až do začiatku 14. storočia.Na svoju, od panovníka nezávislú politiku Abovci (Omodejovci) doplatili po nástupe kráľa Karola Róberta z Anjou, ktorý ich v roku 1312 pri Rozhanovciach porazil a skonfiškoval veľkú časť ich majetkov. V tomto čase význam rodu postupne upadal až nakoniec rod úplne vymizol z písomných prameňov.
Známi príslušníci rodu , Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:
Samuel Aba (* cca 990 – † 1044), uhorský kráľ v rokoch (1041 – 1044) Finta Aba († 1287), sedmohradský vojvoda, palatín Omodej Aba († 1311), palatín, uhorský oligarcha, zakladateľ vetvy rodu Omodejovcov Peter Aba, krajinský sudca Mikuláš Aba, dalmátsko-chorvátsky bán (1272 – 1273) Makján Aba († 1288), palatín, zakladateľ vetvy rodu Debrői de Debrő Dávid Aba, župan Marhard Aba, župan, zakladateľ vetiev rodu Aszalay a Szikszay Peter Aba, župan Bodon Aba, župan Csobán Aba, župan János Aba, župan Benenik Aba, župan Kompolt Aba, župan, zakladateľ vetiev rodu Kompolthi a Visontai Alolbodus Aba, župan
Galéria
Referencie
Literatúra
Kristó, Gyula (editor): Korai Magyar Történeti Lexikon – 9–14. század (Encyclopedia of the Early Hungarian History – 9–14th centuries); Akadémiai Kiadó, 1994, Budapest; ISBN 963-05-6722-9.
Pozri aj
Samuel Aba Omodej Aba Omodejovci
Iné projekty
Externé odkazy
Abovci
Kategória:Šľachtické rody v Uhorsku Kategória:Šľachtické rody na Slovensku