Deutsche Lufthansa AG, bežne známa ako Lufthansa, je nemecký národný letecký dopravca. Meno spoločnosti je odvodené z nemeckých slov Luft (vzduch) a hansa (hanza). Je najväčšou nemeckou leteckou spoločnosťou a jednou z najväčších korporácií v leteckej doprave na svete. Obsluhuje vyše 200 destinácií v Európe, Ázii, Afrike a Amerike. Sídlom Lufthansy je Kolín nad Rýnom, pričom hlavné operačné základne má na letiskách vo Frankfurte nad Mohanom a v Mníchove. Lufthansa je zakladajúcim členom Star Alliance, najväčšej leteckej aliancie. V rokoch 2004 až 2009 prevádzkovala Lufthansa linku z Mníchova do Bratislavy.
Podľa agentúry Skytrax ide od roku 2017 o päťhviezdičkovú leteckú spoločnosť. V logu má táto spoločnosť už od roku 1929 žeriava, pričom tento ohrozený druh vtáctva Lufthansa v Nemecku podporuje.
História 19261952 thumb|left|180px|Časť letového poriadku Deutsche Lufthansa z olympijského roku 1936
Pôvodná Lufthansa vznikla ako Deutsche Luft Hansa Aktiengesellschaft dňa 6. januára 1926 v Berlíne spojením dvoch nemeckých dominantných dopravcov Deutsche Aero Lloyd a Junkers Luftverkehr. Dnešná Deutsche Lufthansa AG však právnym nástupcom Deutsche Luft Hansa AG nie je. Slovo „hansa“ v názve síce odkazuje k slobodnému a voľnému obchodu, ale spoločnosť bola vládou kontrolovaný monopol. Z materských spoločností boli okrem iného prevzaté aj logo jastraba – z Aero Lloyd (ktoré ho získalo v roku 1923 prevzatím spoločnosti Deutsche Luft-Reederei), firemnú žltú a modrú farbu dodal Junkers.
Spoločnosť mala hlavnú základňu na letisku Berlín-Tempelhof, odkiaľ 6. apríla 1926 vzlietol prvý pravidelný let na trase Halle – Erfurt – Stuttgart – Zürich. Tento let sa tak stal aj prvým medzinárodným letom. V lete 1926 už spoločnosť obsluhovala 57 domácich a 15 medzinárodných letísk. Prvým riaditeľom spoločnosti bol Erhard Milch, od roku 1933 priamy podriadený Hermanna Göringa a v roku 1947 odsúdený na doživotie za vojnové zločiny. Na jeseň 1928 podnikla spoločnosť lietadlom Junkers W 33 let Berlín – Tokio. Vznikajú prvé Joint venture, v roku 1927 Syndicato Condor v Brazílii, v roku 1930 Eurasia Corporation v Číne.
thumb|right|180px|Junkers Ju 52/3m (D-2600) spoločnosti Deutsche Lufthansa letí nad Norimbergom, 1934
Jednoslovný názov Lufthansa bol po prvýkrát použitý v roku 1933. S rastúcim vplyvom NSDAP na dianie v Nemecku sa v nasledujúcich rokoch zvyšovala aj jej kontrola nad Lufthansou. Priekopnícke cesty a nové pravidelné spojenia (Buenos Aires, Káhira, Bagdad, Teherán, New York) sa tak stali nielen nástrojom obchodu a diplomacie, ale aj propagandy. V roku 1934 nastupujú do služby Junkers Ju 52/3m a Heinkel He 70, vďaka čomu sa značne skrátil čas trvania letov. V septembri toho istého roku bol prepravený miliónty cestujúci. V roku 1935 začína Lufthansa používať prvé ne-nemecké lietadlá: 2 kusy Boeingu 247 a jeden Douglas DC-2. Expanzia diaľkových liniek si vyžiadala potrebu vhodného stroja, čo splnil od roku 1938 dodávaný Focke-Wulf Fw 200, ktorý umožnil ako prvé lietadlo ťažšie ako vzduch priamy let Berlín – New York. Prvý let, 10. augusta 1938, túto trasu preletel za 24 hodín a 56 minút.
Dňa 25. augusta 1939 Adolf Hitler spúšťa operáciu Fall Weiss – inváziu do Poľska, ktorá však bola ešte v ten večer odvolaná. Napriek tomu však bola od 26. augusta 1939 pravidelná osobná doprava Lufthansy dočasne zastavená. Takmer kompletný personál a flotila prešli pod velenie Luftwaffe. Dňa 30. augusta 1939 bola zastavená všetka civilná letecká doprava v Nemecku a 1. septembra 1939 o 04:40 ráno začala druhá svetová vojna. Už 21. septembra 1939 je vykonaný prvý civilný let, a to po trase Berlín – Gdansk – Königsberg, od októbra 1939 nasledovaný ďalšími. Hoci bola letecká prevádzka obnovená, pokračujúca vojna prinášala príznaky úpadku. Bežní cestujúci prakticky neexistovali, lietadlá sa prestavovali na vojenské transportné, postupujúci spojenci zužovali možné operačné pole pôsobnosti. Dňa 22. apríla 1945 vykonal Junkers Ju 52 Lufthansy let Berlín – Warnemünde, čo bol tiež posledný let tejto spoločnosti. Dňa 8. mája 1945 nadobudla platnosť bezpodmienečná kapitulácia nemeckých ozbrojených síl, ktorá v sebe zahŕňala zákaz letov nad Nemeckom nemeckým spoločnostiam. Všetky lietadlá boli zadržané a Deutsche Lufthansa AG rozpustená. Z právneho hľadiska bol zostávajúci majetok spoločnosti zlikvidovaný k 1. januáru 1951.
Prvé oficiálne diskusie ohľadom obnovenia leteckej dopravy v povojnovom Nemecku začali v roku 1951. Hans Bongers, ktorý v Lufthanse pracoval od roku 1926, založil v Kolíne nad Rýnom „Kanceláriu Bongers“, kde sa zhromažďovali dokumenty a posudzovali možnosti vytvorenia novej leteckej spoločnosti. Dňa 26. júna 1952 nemecká federálna vláda rozhodla o založení spoločnosti pre pravidelnú leteckú dopravu. O tri mesiace neskôr, 26. septembra 1952, sa vláda rozhodla podporiť novú spoločnosť čiastkou 6 miliónov nemeckých mariek a konštatovala, že všetky prípravy pre vznik novej leteckej spoločnosti boli dokončené.
19531970 Meno novej leteckej spoločnosti založenej 6. januára 1953 bolo Aktiengesellschaft für Luftverkehrsbedarf (Luftag). V auguste boli objednané prvé lietadlá, 4 kusy Lockheed L-1049G Super Constellation. O rok neskôr, 6. augusta 1954, navyšuje spoločnosť základné imanie na 50 miliónov nemeckých mariek a mení svoje meno na Deutsche Lufthansa Aktiengesellschaft s jasným odkazom na pôvodnú Deutsche Lufthansa AG, ktorej ochranné známky sú 17. septembra 1954 zakúpené za 30 000 nemeckých mariek. Rýchlejšie ako lietadlá Lockheed boli zakúpené a dodané stroje Convair CV-340, a tak 1. apríla 1955 sa mohol uskutočniť inauguračný let na trase Hamburg – Mníchov. Všetko samozrejme prebiehalo pod dohľadom a s povolením okupačnej správy, ktorá skončila 5. mája 1955.
thumb|right|Convair 340-61 (D-ACAD) na letisku Heathrow v Londýne, 1955 thumb|left|Lockheed L-1049G Super Constellation (D-ALAP)
Už 8. júna 1955 letel prvý Super Constellation (s pilotmi amerických TWA) na trase Hamburg – Düsseldorf – Shannon – New York. Základňa spoločnosti (hub) bola na letisku Hamburg-Fuhlsbüttel, v roku 1955 sa Lufthansa taktiež stáva členom IATA. Dňa 1. mája 1955 bola založená v NDR letecká spoločnosť Deutsche Lufthansa (DDR), ktorej meno vyvolalo v NSR nevôľu. Dňa 18. septembra 1958 vznikol v NDR nový dopravca Interflug, pričom Deutsche Lufthansa (DDR) bola zlikvidovaná až v roku 1963 na základe súdneho sporu. Lufthansa mala aj ako dôsledok konfliktu zakázané lety do Západného Berlína, a to až do pádu komunistického režimu. Od marca 1956 lietajú do USA už úplne nemecké posádky a s rastom počtu lietadiel vo flotile pribúdajú aj nové destinácie: Chicago, Montreal, Buenos Aires, Rio de Janeiro, São Paulo, Bagdad, Bejrút, Istanbul a Teherán. V roku 1957 prichádza do flotily Lockheed L-1649 Starliner, ktorý umožňuje lietať let Frankfurt – New York bez medzipristátia. Sieť destinácií sa ďalej rozširuje, napríklad o Brusel, Kalkatu a Karáči.
Jeden z míľnikov spoločnosti nastal 2. marca 1960, kedy v Hamburgu pristálo prvé prúdové dopravné lietadlo, Boeing 707-430 s imatrikulačnou značkou D-ABOB (prvé 4 kusy z celkom 23 boli objednané 23. januára 1957). Do komerčnej prevádzky bol Boeing 707 uvedený 17. marca 1960 na linke Hamburg – Frankfurt – New York. Úsek cez Atlantik trval 9 hodín a 15 minút, predtým lety s Lockheedom L-1649 trvali 18 hodín a 20 minút. Nástup Boeingu 707 priniesol aj priamu linku Frankfurt – Chicago, nové destinácie (Dahrán, Hongkong, Santiago, San Francisco, Tokio) a definitívny presun hlavnej základne do Frankfurtu nad Mohanom. Na palubách Boeingu 707 sa tiež objavil produkt Senator First class. Maximálne 24 cestujúcich v luxusných sedačkách bolo individuálne obsluhovaných palubným personálom vrátane kuchára, cestujúci mali k dispozícii bar, kde sa čapovalo pivo. Vtedy sa tiež zrodila tradícia, ktorá pretrvala dodnes – každý cestujúci v prvej triede Lufthansy dostane na palube červenú ružu. Dňa 20. mája 1961 dopĺňa flotilu Boeing 720, variant Boeingu 707 pre krátke a stredné trate. O rok neskôr sú zavedené ďalšie dve diaľkové linky. Johannesburg s medzipristátiami v Chartúme, Nairobi a Lagose. Dňa 1. apríla 1963 Lufthansa slávnostne otvára na trase Frankfurt – Hamburg nízkonákladovú kyvadlovú dopravu, tzv. „Luftbus“. Lietalo sa v pravidelných intervaloch lietadlami Super Constellation, letenky sa predávali priamo na palube bez možnosti rezervácie miest, nepodávalo sa žiadne občerstvenie. Očakávania však neboli celkovo naplnené a projekt bol v roku 1966 ukončený.
thumb|right|Boeing 727-030 (D-ABIL) na letisku v Palma de Mallorca, 1965
Dňa 16. apríla 1964 začali svoju dlhoročnú službu u Lufthansy (ako u prvého dopravcu v Európe) Boeingy 727-030 „Europa Jet“, ďalší zásadný typ vo flotile. Najprv mali byť náhradou za Boeing 720, ktorý sa prevádzkovo neosvedčil (pravidelne lietalo len 6 kusov, posledný bol odpredaný v roku 1966). Boeing 727 svojimi parametrami viac ako vyhovoval, nasledovali tak ďalšie objednávky. Posledný kus, D-ABKT (po svojom vyradení v roku 1992 bol predaný do Česko-Slovenska firme Air Terrex, kde lietal s imatrikulačnou značkou OK-JGY) bol dodaný 19. januára 1979. Celkovo ich u Lufthansy lietalo 57, na pravidelných linkách slúžili až do 4. októbra 1992 a absolvovali vyše milión letov bez jedinej nehody s následkom zranenia alebo úmrtia cestujúcich alebo posádky. Rovnako v roku 1964 sa začalo lietať do Tokia polárnou trasou cez Hamburg, Kodaň a Anchorage.
thumb|left|Boeing 747-130 (D-ABYB) po prvom pristátí na letisku v Norimbergu, 1970 thumb|right|Boeing 737-130 (D-ABEG) v roku 1968
Dňa 8. mája 1964 spustil Boeing práce na štúdii nového menšieho lietadla ako odozvu na typ DC-9 konkurenčných McDonnell Douglas, ktorého vývoj začal o dva roky skôr. Z tohto dôvodu navštívila už v júli 1964 na konzultácie nad novým typom Lufthansu delegácia Boeingu – Lufthansa sa tak od začiatku podieľala na vývoji budúceho Boeingu 737, ktorý sa stal komerčne najúspešnejším dopravným lietadlom v histórii. V decembri 1964 bol finálny projekt pre 84 cestujúcich v dvoch triedach ponúknutý trom potenciálnym zákazníkom: Lufthanse, Eastern Air Lines a United Airlines. Dňa 31. decembra odchádza do dôchodku z pozície predsedu predstavenstva Hans Bongers – „otec nemeckého povojnového letectva“. Dňa 19. februára 1965 objednáva Lufthansa ako prvý zákazník 21 kusov Boeingu 737-130. Dňa 6. apríla 1965 sa mapa spojov rozšírila na ďalší kontinent. Linka LH690 lietala na trase Frankfurt – Atény – Karáči – Dillí – Bangkok – Singapur – Sydney, spiatočný let trval týždeň. Dňa 2. apríla 1966 bola otvorená linka Frankfurt – Praha, Boeing 727 linku LH380 lietal v pondelok a v sobotu. Bola to vôbec prvá linka Lufthansy do krajín východného bloku. Dňa 5. mája je otvorené spojenie do Mexico City. Dňa 27. júna Lufthansa objednáva tri kusy veľkokapacitného Boeingu 747. Dňa 30. decembra 1966 je otvorená linka Frankfurt – Entebbe – Dar es Salaam . V roku 1967 pokračuje expanzia na východ, Prahu nasledujú Belehrad, Budapešť, Bukurešť a Záhreb. Dňa 6. októbra 1967 končí službu u Lufthansy Super Constellation, posledný typ s piestovým motorom. Dňa 27. decembra 1967 prebrala Lufthansa prvý Boeing 737-130. Lietadlo však zostalo v USA, kde v Tucsone pokračoval výcvik pilotov. Pilotná škola Lufthansy pôsobí v Arizone dodnes, len je premiestnená do Phoenixu. Svetová premiéra typu, označovaného ako „City Jet“, nastala 10. februára 1968, kedy šéfpilot Dr. Emil Kühnl letel so strojom s imatrikulačnou značkou D-ABED linku LH147 Frankfurt – Mníchov.
thumb|right|Mapa liniek Lufthansy z roku 1969