náhľad|Americký tank M1A1 Abrams je typický moderný hlavný bojový tank. Veža je nízkoprofilová, dobre integrovaná do celkového tvaru vozidla. Tank je pásové obrnené bojové vozidlo, vyznačujúce sa veľkou priechodnosťou, pancierovaním a palebnou silou, ktorá mu umožňuje likvidovať najrôznejšie cieleOgarkov, N. V. (Editor), 1980, Sovietskaja vojennaja enciklopedia. T. 7. Vojennoe izdateľstvo Ministerstva oborony SSSR, Moskva, s. 651. Základnými vlastnosťami tanku sú palebná sila, pancierovanie, vysoká manévrovacia schopnosť, schopnosť vykonávať presuny na dlhé vzdialenosti a prekonávať prekážky. Primárnou výzbrojou tanku je obvykle kanón (delo). Hlavná výzbroj tanku býva umiestnená v otočnej veži (360°). Sekundárnou výzbrojou tanku bývajú guľomety.
Slovo tank znamená nádrž a vzniklo v 1. svetovej vojne na britskom ministerstve vojny ako krycie označenie prvých pásových bojových vozidiel. Prvý sériovo vyrábaný a bojovo nasadený tank sa preto volal Tank Mark I – Nádrž Typ 1 od firmy Vickers.
História
Opis Určenie Tank je určený na ničenie nepriateľskej pozemnej techniky, predovšetkým obrnenej, opevnení a živej sily spravidla priamou paľbou kanónu a guľometov. V období od začiatku druhej svetovej vojny až do súčasnosti tvorí hlavnú útočnú silu všetkých moderných pozemných armád. Je veľmi účinnou zbraňou v útočnej i obrannej operácii. Mohutná výzbroj, masívne a odolné pancierovanie a vysoká pohyblivosť v teréne z neho robí jednu z najdôležitejších zbraní pozemných vojsk.
Existuje mýtus, že pechota tanky ľahko zastaví. Nie je to pravda. Pechota tanky zastaví, len keď je dopredu pripravená v opevneniach, či zákopoch. Ak tomu tak nie je, tak je pechota rýchlo zlikvidovaná. Pri útoku tankov je pechota vystavená obrovskej psychickej záťaži, vtedy je zničenie každého nepriateľského tanku malým víťazstvom. Pancierová hrôza je fenomén, keď neskúsení vojaci prepadnú panike hneď ako zbadajú tanky, ten je badateľný od druhej svetovej vojny. Preto je v niektorých armádach súčasťou výcviku aj „tréning nervov“, kedy vojakom prikážu vykopať plytký zákop a skryť sa doň. Následne nad zákopom opakovane prechádzajú tankom, aby vojaci aspoň cvične okúsili blízkosť hrmiacich ton ocele a vŕzgajúcich pásov.
Nevýhody V súčasnosti a hlavne v blízkej budúcnosti sa najväčšou nevýhodou tanku stane jeho nízka mobilita na strategickej úrovni – hmotnosť tanku býva väčšinou väčšia ako 50 ton. Na dlhšie vzdialenosti je jeho presun po vlastnej osi problematický pre vysokú spotrebu, rozmery a poškodzovanie ciest. Ich leteckú prepravu komplikuje jeho hmotnosť – tanky dokážu prepravovať len ťažké dopravné lietadla u ktorých je problém s letiskami. Zničiť sa dá pomerne ľahko protitankovou raketou, aj keď sa už objavujú viaceré metódy obrany proti nim – zadymovacie granáty, reaktívny pancier, rušiace zariadenia (Štora), prostriedky aktívnej ochrany (Arena, Drozd).
Slabé miesta tanku sú: Maska motora (obyčajne hore alebo vzadu na korbe) – kedysi celkovo najslabšie miesto tanku, kam sa sústredila paľba lietadiel alebo vrhané zápalné fľaše. V súčasnosti majú tanky na tomto mieste pancierované žalúzie, ktoré počas boja hermeticky uzatvárajú. Pásy – granát, nálož alebo kus koľajnice, či veľký kameň umiestnený medzi kolesá môže zadrieť alebo pretrhnúť pásy (proti tomu majú máloktoré tanky poistku) Hlaveň kanónu sa dá zneškodniť granátom alebo náložou, možno ju poškodiť streľbou veľkorážnych zbraní alebo do jej vnútra nasypať kamene a štrk a tým ju znefunkčniť Poklop a všetky vchody do vozidla v boji síce obvykle bývajú uzatvorené ale to nie je vždy podmienka, streľba do stiesnených priestoroch tanku je pre posádku smrteľne nebezpečná a veľa ďalších vecí. Vrchná časť tanku je všeobecne menej pancierovaná – zo vzduchu sa dá tank zničiť už automatickým kanónom (pri použití zodpovedajúcej munície).
Hoci sa to zdá jednoduché, dostať sa do blízkosti tanku sa dá prakticky len v meste alebo neprehľadnom teréne. K tanku idúcemu v plnej rýchlosti je priblíženie takmer nemožné. Ďalšou slabinou tanku sú nároky na logistiku a personál: v obrnenej alebo mechanizovanej divízii treba na zabezpečenie jedného tanku 20 a viac ľudí a k tomu veľké množstvá paliva, ktoré sa na bojisko dopravuje v zraniteľných cisternových autách. Bez tohoto zabezpečenia sú tanky ako zbraň takmer nepoužiteľné. Ten kto chce zničiť obrnenú divíziu sa to najčastejšie snaží zničením práve tohoto zabezpečenia.
Parametre Bojovú hodnotu tanku možno určiť z nasledujúcich parametrov: Palebná sila – schopnosť zničiť daný cieľ jediným zásahom Ochrana – schopnosť vydržať zásah alebo sa zásahu vyhnúť Výkon – schopnosť zopakovať účinný útok za danú jednotku času Dostupnosť – schopnosť nasadiť za daný čas na danom mieste dané množstvo tankov
Tieto parametre sú vzájomne prepojené:
Palebná sila a ochrana negatívne ovplyvňujú výkon, pretože ťažší kanón a silnejší pancier znamenajú aj nárast hmotnosti a to znižuje pohyblivosť a tým aj výkon.
Preto sa napríklad na tankoch nedá donekonečna zvyšovať napr. kaliber alebo pancierovanie. Ak sa aj nejakým zázrakom podarí dosiahnuť prvé tri parametre súčasne, tak zvyčajne zasa utrpí dostupnosť.
Konštrukcia náhľad|Opis tanku1. Pásy2. Kanón3. Blatníky4. Vrhače dymových granátov5. Veža6. Kryt motora7. Prielez (vstupný otvor) 8. Súosový guľomet9. Trup tanku / korba10. Predný guľomet (historická koncepcia)
Korba náhľad|vľavo|Korba (9) – základný trup tanku, v ňom je bojový priestor posádky, zásoba paliva a munície a motor s prevodovkou a spojkami. Trup tanku je v celej prednej časti veľmi dobre pancierovaný, čelné pláty pancieru patria k najhrubším. Bočný pancier trupu je slabší, podobne aj spodný a horný pancier, najslabší je obvykle zadný pancier trupu. Hrúbka pancieru sa mení podľa toho, akú je pravdepodobnosť, že bude vystavený nepriateľskej paľbe a tiež podľa toho, ako dôležité časti tanku chráni a aké sú možné následky jeho prerazenia.
Motor je obvykle vzadu a jeho kryt (6) je pomerne rozmerný. Obvykle býva vybavený pohyblivými žalúziami pre zlepšenie chladenia motoru. Je to nebezpečná slabina tanku, pretože kryt motoru a pod ním uložený motor a chladenie sa dá preraziť silnejším granátom, alebo často už kanónom (zhora).
Staršie typy tankov (z obdobia druhej svetovej vojny) mali vpredu jeden guľomet (10), ktorý obvykle obsluhoval radista, ale ten sa už u dnešných typov tankov nepoužíva.
Podvozok náhľad|vľavo|Podvozok (1) – Pásový podvozok zabezpečuje výbornú priechodnosť tanku aj v ťažkom, nerovnom, alebo málo únosnom teréne. Nesie celú váhu tanku a musí sa vyrovnávať s nerovnosťami terénu a tlmiť nežiaduce kolísanie vozidla. Kolesá sú odpružené. Systémy odpruženia bývajú najčastejšie torzné tyče alebo hydropneumatické tlmiče. Tie zabezpečujú, že každé koleso sa prispôsobí terénu a pás doslova „oblepí“ aj najhrboľatejší povrch. Vďaka tomu vie pásový podvozok výborne prekonávať veľmi ťažký terén, kde by kolesový podvozok zlyhal, a to aj pri oveľa menšej hmotnosti vozidla.
Pásy sú zhora zakryté blatníkmi (3). Na blatníkoch sú často umiestnené pancierové závesy (bočné kryty), ktoré chránia pomerne citlivý podvozok pred poškodením, znižujú demaskujúce príznaky (zvírený prach) a hlučnosť a zvyšujú pancierovú ochranu bokov trupu.
Jedna zo slabín tanku je podvozok. Ten je totiž menej pancierovaný a na jeho vyradenie stačí pretrhnúť húsenicový pás alebo poškodiť hnacie či napínacie koleso. Tank je imobilný, takže ho musia z bojiska odtiahnuť, alebo ho musí posádka opraviť na mieste, čo je prácne a nebezpečné.
Problém zraniteľnosti podvozku možno v súčasnosti riešiť obyčajnými pneumatikovými kolesami. Moderná kolesová obrnená technika má automatické dofukovanie kolies, ktoré dokáže kompenzovať i viacnásobné priestrely pechotnými zbraňami. Napr. juhoafrické obrnené vozidlo (RHINO) má čisto 8-kolesový podvozok – keď sa zničí jedno koleso, ostatné ho ešte odnesú. Odolnosť kolesového podvozku, priechodnosť a jazdné vlastnosti v ťažkom teréne však za pásovým podvozkom stále výrazne zaostávajú.kolesá alebo pásy ? (po anglicky).
Myšlienka použiť na tanku kolesový podvozok je však veľmi stará a existovali aj kolesopásové tanky. Pri pohybe v ťažkom teréne používali pásy, čo im dávalo dobrú priechodnosť, na pevnom povrchu alebo na cestách používali kolesá, čo im dávalo vysokú rýchlosť. Napríklad sovietske tanky radu BT (BT-5, BT-7) používali pásy natiahnuté okolo kolies. Existovali aj varianty, kde mal tank kolesový podvozok, ktorý sa mohol sklopiť a na terén dosadli pásy. V praxi sa ukázalo, že takéto kombinované podvozky sú príliš zložité a nespoľahlivé, nasadzovanie pásov na kolesá zasa stojí cenný čas.
V súčasnosti predstavujú pásy najlepšie technicky a technologicky dostupné riešenie podvozku pre vozidlá najťažších kategórií. Moderné tanky ako M1 Abrams alebo T-80 sú schopné dosiahnuť rýchlosť viac ako /h aj na poľných cestách.
Veža náhľad|vľavo|Veža (5) – Veža je umiestnená na hornej strane trupu tanku, pohybuje sa po guličkovej dráhe. Moderné tanky majú jednu plne otočnú vežu (o 360°), ale existujú aj tanky bezvežové a v minulosti existovali aj tanky viacvežové (sovietsky tank T-35 mal päť veží, z toho tri s kanónmi a guľometmi a dve s guľometmi), ale neosvedčili sa. Vo veži tanku je vytvorený bojový priestor, v ktorom je umiestnená posádka, časť streliva a predovšetkým hlavná zbraň tanku – kanón. Tanková veža je výborne pancierovaná, najhrubší pancier je prednej časti veže, bočné a zadný pancier je o čosi slabší, najslabší je obvykle stropný pancier veže.
Kanón a s ním spojený súosový guľomet je často zakrytý maskou kanónu – pancierom, ktorý chráni slabé miesto tanku – priestor medzi pohyblivým upevnením kanónu a čelným pancierom veže. Otáčanie veže je riadené elektromotorom či hydraulickým pohonom alebo v minulosti aj ručne – kľukou (používa sa dodnes ako núdzové). Požiadavky na výkon a presnosť pohonu veže sú značné, veža obvykle váži niekoľko ton, a požadovaná rýchlosť a hlavne presnosť otáčania je vysoká.
Na hornej ploche veže sú umiestnené zameriavacie prístroje (zameriavače), pozorovacie prístroje (periskopy a optoelektronické prístroje) antény rádiostaníc, meteorologické snímače, obvykle sú tu aj vstupné otvory (prielezy) pre posádku tanku – predovšetkým veliteľa, strelca a nabíjača (7). Prielez veliteľa je často zvýšený, tvorí veliteľské vežičku s priezormi alebo periskopmi, ktoré umožňujú veliteľovi lepší rozhľad do okolia. Pri vstupných otvoroch posádky sú často na obežných kruhoch umiestnené doplnkové zbrane tanku – guľomety pre ostreľovanie pozemných a vzdušných cieľov. Guľomety sa niekedy dajú ovládať aj zvnútra tanku. Na bokoch veže bývajú rozmiestnené vrhače dymových granátov (4), určených pre rýchle vytvorenie dymovej clony pred tankom v prípade napadnutia protitankovými riadenými strelami (sú obvykle účinné aj proti infračerveným a tepelným senzorom). Môžu obsahovať aj špeciálne črepinové granáty pre boj proti pechote v bezprostrednom okolí tanku.
Kanón náhľad|vľavo|Kanón (2) – Tankový kanón je takmer vždy umiestnený vo veži a predstavuje hlavnú výzbroj tanku. Prvé tanky (z prvej svetovej vojny) mali kanóny umiestnené v pancierových nástavbách na bokoch trupu – takzvaných barbetach či sponsonoch. Existovali aj tanky, ktoré kanón umiestnený v prednej časti trupu – z prvej svetovej vojny St Chamond a Schneider CA1 (Francúzsko), A7V (Nemecko), z druhej svetovej vojny napríklad M3 Lee a M3 Grant (USA), z povojnového obdobia Stridsvagn 103 (Strv-103/S-Tank (Švédsko)). Veľmi vzácne býva vo veži bojového tanku použitý viac ako jeden kanón. Externe (mimo vežu) montovaný kanón je tiež veľmi neobvyklý, v minulosti boli takto urobené niektoré improvizované konštrukcie, v súčasnosti sú to experimentálne konštrukcie.