Emil Ludvík (* 16. august 1917, Praha – † 15. apríl 2007, Česká Lípa) bol český hudobný skladateľ, aranžér a dirigent, obhajca ľudských práv a odporca komunistického režimu.
Životopis Narodil sa v Prahe. Študoval právo a potom hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.
Koncom roku 1939 založil študentský Hot kvintet. Počas roka 1940 z neho vznikol Orchester Emila Ludvíka. V tomto orchestri pôsobili napr. Jan Hammer (st.), Vladimír Horčík, Jiří Verberger, Miroslav Vrba, speváci Václav Irmanov, Zdena Vincíková.
Ako prvý trubkár začínal hrať v orchestri Emila Ludvíka Fritz Weiss. Ako Žid nemohol s orchestrom verejne vystupovať, preto sa venoval aspoň skladateľskej práci. Táto spolupráca s orchestrom pokračovala aj po jeho deportácii do Terezína.
Po 2. svetovej vojne bol tajomníkom prezidenta Edvarda Beneša; v roku 1948 mu okrem iného navrhoval, aby nástupu komunistov k moci zabránil vyhlásením stanného práva. Za svoje postoje bol potom komunistami väznený a sledovala ho štátna bezpečnosť v tomto období sa živil ako hudobník.
Roku 1967 založil Společnost pro lidská práva; táto rozosielala do škôl deklarácie OSN o ľudských právach, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska roku 1968 však bola rozpustená. Podpísal Chartu 77 a po zamatovej revolúcii roku 1989 založil Masarykovo demokratické hnutí. V roku 2004 bol ocenený Radom T. G. Masaryka.
Filmová hudba Muž, který stoupl v ceně (1967) Dobrodružství s nahým klukem (1964) Malý Bobeš ve městě (1962) Malý Bobeš (1961) Prázdniny v oblacích (1959) Jaroslav Vojta, herec čistého srdce (1959), hudobná réžia Brankář bydlí v naší ulici (1958) Cestou k divákům (1958) Když film promluvil (1958) Když oživly fotografie (1958) Přišel na návštěvu (1956) (krátky) Vzorný kinematograf Haška Jaroslava (1955) Malý sen (1955) (krátky)
Referencie
Zdroj
Kategória:Českí hudobní skladatelia Kategória:Českí dirigenti Kategória:Swing Kategória:Signatári Charty 77 Kategória:Osobnosti z Prahy Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity Kategória:Nositelia Radu T. G. Masaryka