Poľný Berinčok (, ) je mesto v Maďarsku v Békešskej župe v Békésskom okrese, vo Veľkej dunajskej kotline. Mesto je na križovatke hlavnej cesty 47 z Debrecínu do Szegedu a železničnej trate z Budapešti do Bukurešti. Má rozlohu 11 853 ha a žije tu obyvateľov (), z ktorých viacero má slovenský pôvod.
Názov Mező znamená pole alebo niva. Pôvod názvu Beren nie je jednoznačný. Najpravdepodobnejšie je to kmeňové meno pečenežského pôvodu. Najstaršia písomná zmienka je z roku 1347 o tom, že Martin a Gregor zdedili dedinu, ktorá sa skladala z dvoch častí a mala kamenný kostol (ecclesia lapidea). V súčasnom Maďarsku celkovo 13 osád nesie meno súvisiace s Beren.
História znovuosídlenia Po bitke pri Moháči (1526), sa aj táto časť Uhorska stala súčasťou Osmanskej ríše a preto z nej ľudia utekali (obyvatelia boli v tom čase poddanským majetkom). Obec bola opäť úplne vyľudnená počas Rákóciho protihabsburského stavovské povstania trvajúceho v rokoch 1703 až 1711.
Po porážke v roku 1683 pri Viedni boli Osmani definitívne vytlačení z Rakúska a okolo roku 1700 po Veľkej tureckej vojne aj z väčšiny územia Uhorska. Po vytlačení Osmanov sa víťazným Habsburgovcom a Jagelovcom podarilo na území Uhorska odstrániť moc uhorskej šľachty a poraziť povstalcov. (Pozri 1708 - bitka pri Trenčíne, v auguste 1711 kapitulovala kurucká armády pri Satu Mare, kde bol podpísaný Satmársky mier, ktorý zabezpečil Habsburgovcom vládu nad Uhorskom).
V roku 1719 zapožičal kráľ Karol Habsburský bývalému zásobovaciemu komisárovi svojich vojsk Jánovi Jurajovi Harruckernovi 700 000 jutár (400 000 ha alebo , čo zodpovedá približne ploche jednej dvanástiny súčasného Slovenska) pôdy v Bekešskej, Čongrádskej a Arándskej župe. Zásluhu na osídľovaní Harruckerovho majetku mal M. Turóczi (impopulátor = agent osídľovateľ), ktorý okrem príchodu Slovákov riadil aj kolonizáciu Nemcov a Maďarov. Usiloval sa aby v každej dedine bývali podľa možnosti príslušníci rovnakého náboženstva.
Už v roku 1719 bolo v blízkej Békešskej Čabe () väčšina z 22 rodín platiacich dane slovenská (spočítanie uskutočnený kráľovskou komorou). V roku 1730 v Čabe už odvádzalo dane vyše 170 hláv rodín a tak rokoch 1721, 1722 a 1723 opustilo Čabu niekoľko rodín a zúčastnili od roku 1722 na založení Berinčoku a Sarvaša (maď. Szarvas) a neskôr aj Slovenského Komlóša (vznik 1746). Dôkazom toho sú aj spoločné slovenské priezviská v týchto troch osadách (Kováč, Husár, Adamík, Benčík, Pavlík, Kmeťko, Nemčok, Poliak, Lipták, Oravec, Spišiak, Čiernik, Červenák, Sýkora, Kyseľ, Kožuch a ďalšie).
Práve z Poľného Berinčoka sa zachovala popísaná predbežná zmluva medzi zemepánom a poddanými (najmä Slovákmi), ktorých lákal usadiť sa na svojom vtedy vyľudnenom území. Roku 1722 územná správa v Gyule vydala Laurentovi Metheldesovi a Jánovi Grenerstziusovi (neskorší učiteľ) povolenia osídliť neobývanú pustatinu Mezőberény. V roku 1723 sem prichádzali ďalší kolonisti zo žúp Novohrad, Hont, Gemer, najmä z obcí Hrachovo, Príboj a Vrboviec nad Rimavicou. V roku 1729 prichádzajú aj nemecké rodiny z Würtembergu a v roku 1731 aj maďarské. V roku 1729 získal Harruckern barónsky titul a vtedy už bol vlastníkom 95 sídiel (nemecky Ortschaften).
Slovenské obyvateľstvo V roku 1880 žilo v tejto národne zmiešanej obci 39,6 % Slovákov (4 505 z 11 368). Koncom 19. (a začiatkom 20.) storočia bola nemecká a slovenská menšina pomaďarčená.Károly Kocsis (DSc, University of Miskolc) – Zsolt Bottlik (PhD, Budapest University) – Patrik Tátrai: Etnikai térfolyamatok a Kárpát-medence határon túli régióiban, Magyar Tudományos Akadémia (Hungarian Academy of Sciences) – Földrajtudományi Kutatóintézet (Academy of Geographical Studies); Budapest; 2006.; ISBN 963-9545-10-4, CD Atlas, maďarsky Počet Slovákov bol znížený aj výmenou obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom (viacerí vysťahovalci smerovali do Kolárova). Stretnutia Slovenského spolku v Poľnom Berinčoku už niekoľko rokov prebiehajú len v maďarčine.
Medzi slovenských významných obyvateľov patril evanjelický kňaz Samuel Tešedík st. (1710 – 1749) otec známejšieho Samuela Tešedíka (1742 – 1820).
Starostovia
1994 - 1998: Pál Miklós Cservenák (nezávislý) 1998-2002: 2002-2006: 2006-2010: 2010 - 2014, 2014–2019, 2019: István Siklósi (nezávislý)
Slávni rodáci a obyvatelia
evanjelický kňaz Samuel Tešedík st. (1710 – 1749) maliar Orlai Petrich Soma sa tu narodil v roku 1822 herec Ferenc Halmi sa narodil v roku 1850 (člen m. Národného divadla) narodil sa tu maliar a architekt József Csabai-Wágner (1888-1967) narodil sa tu András Somos (1911–1996) záhradný inžinier, prírodovedec, člen Maďarskej akadémie vied. narodil sa tu József Czakó (1923 - 1990) poľnohospodársky inžinier, zakladateľ maďarskej aplikovanej etológie narodil sa tu Sándor Piller (1932 - 2015), pedagóg, futbalista, tréner a športový manažér narodil sa tu v roku 1936 Márton Kaposi, filozof, estetik, člen Maďarskej akadémie vied narodil sa tu sochárka Anikó Udvardyová (1952) narodil sa tu Imre Lengyel (1954), ekonóm Mihály Bayer (1954) veľvyslanec Péter Bereznai (1955) maliar
Partnerské mestá
25px Gronau, Nemecko, 1987 25px Kolárovo, Slovensko, 1946 25px Münsingen, Nemecko, 1993 25px Sovata, Rumunsko, 1998
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna stránka
Kategória:Mestá v Maďarsku