center|40px|Znak SR<small>Národná kultúrna pamiatka SRč. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:158/0
Maximiliánova fontána (nesprávne Rolandova) je renesančná fontána z roku 1572, nachádzajúca sa na Hlavnom námestí v bratislavskom Starom Meste. Je najstaršou fontánou na území mesta.
Okolnosti vzniku diela Priestor, na ktorom fontána stojí, bol od nepamäti centrálnym mestským námestím. Tu sa odohrával verejný život, stála tu tržnica i radnica. Vzhľadom na dôležitosť miesta sa tu nachádzala studňa a od prvej polovice 16. storočia i veľká drevená nádrž, zhromažďujúca vodu potrebnú na hasenie prípadných požiarov.
Prvý v Bratislave korunovaný uhorský kráľ Maximilián II. (korunovácia 8.9.1563) si uvedomoval potrebu zabezpečenia vody pre obyvateľov mesta. Zvlášť, keď 12. septembra pri hrách usporiadaných pri príležitosti kráľovskej korunovácie vypukol v uhorskom tábore požiar, ktorý sa rozšíril aj do mesta. Preto dal zriadiť po meste vodné nádrže a zaviesť do nich po celý rok tečúcu vodu.
Matej Bel vo svojich Notíciách (Notitia Hungariae novae historico geographica) v súvislosti so zriadením fontány píše:
Kráľ dal najkrajšiu z nich postaviť v roku 1572 v západnej časti centrálneho námestia. Nová vodná nádrž s fontánou sa stala zároveň pomníkom prvého kráľa korunovaného v našom meste a na večné časy mala pripomínať obyvateľom mesta nielen osobu panovníka, ktorý ju dal postaviť, ale aj jeho zásluhy. Celok je tak umeleckým stvárnením politickej intencie a mocenských nárokov vladára.
Opis diela thumb|Socha kráľa Maximiliána II. ako rytiera držiaceho uhorský znakNamiesto tradičného Rolanda, ktorý sa ako symbol mestských slobôd a výsad (právo meča) vo výtvarnom umení objavuje od stredoveku, sa tu ako kresťanský rytier a ochranca dal stvárniť samotný Maximilián. Postava rytiera v brnení a helmici s mečom v ľavej ruke na vysokom postavci uprostred fontány, opierajúca sa o štít zo znakom Uhorska, sa pozerá smerom na radnicu. Na podstavec v tvare kocky na kráľovu počesť kamenársky majster vytesal latinskú oslavnú báseň velebiacu Maximiliánov majestát. Pre súčasníkov je najzaujímavejšia východná strana podstavca (obrátená smerom k radnici), ktorá obsahuje dedikačný nápis s dôležitými historickými údajmi vzťahujúcimi sa na samotného objednávateľa diela.
Renesančná fontána je tvorená okrúhlou nádržou s priemerom deväť metrov. Na jej obvode sú vytesané maskaróny, z úst ktorých vytekala voda do menších nádrží, ktoré sa však nezachovali. Autor návrhu diela nie je známy, autorom fontány bol kamenársky majster Andreas Luttringer z rakúskeho Deutsch Altenburgu, ktorý ju dokončil v roku 1572. Pôvodná podoba monumentálnej dvojnádržovej kašny a manieristické formy jej sochárskej výzdoby svedčia o súvislosti s dvorským umením talianskych sochárov a kamenárskych majstrov.
Fontána prešla v neskorších obdobiach viacerými úpravami no napriek tomu je jednou z najkrajších renesančných fontán na Slovensku. Dnes po mnohých rokoch opäť pripomína svoj niekdajší vzhľad. K pôvodnému stĺpu fontány patrilo napr. aj torzo s reliéfnymi postavami štyroch cikajúcich chlapcov. V 30-tych rokoch 18. storočí, kedy fontána prešla radikálnou úpravou, ich odstránili a dnes sú súčasťou menšej fontánky stojacej vo dvore bývalého paláca Károlyovcov na neďalekej Uršulínskej ulici. Na ich mieste na fontáne boli umiestnené podobné reliéfy; chlapcov však nahradili puttovia nesúci ryby. V uvedenom období okrem toho fontánu doplnili o širokú kamennú misu zo zrušenej fontány v parku Letného arcibiskupského paláca. Zrejme najciteľnejším zásahom bolo v roku 2005 pristavanie mramorového obvodového okruhu, ktorý zásadne zmenil výzor fontány.
V roku 2019 bola fontána zrekonštruovaná do pôvodného renesančného vzhľadu, odstránili sa puttovia nesúci ryby a soche sa vrátili cikajúci chlapci. Počas rekonštrukcie sa odstránili moderné prstence, ktoré boli proti vôli odborníkov pridané v roku 2005, pribudli pôvodné schodíky a zrekonštruovali sa všetky vnútorné rozvody vody. Reštauračné práce v roku 2019 realizoval ateliér akademického sochára Vladimíra Višvádera.
Nápisy na podstavci Západná strana podstavca: <small>MOLTA SUO LAETOS AGITAT CU REGE TRIUMPHOS<small>(Omnoho viac radostných triumfov chystá už kráľ, <small>CAESARIS EXULTAT MOENUS AMORE NOVI<small>Mohan sa cisárom novým s láskou už honosí tiež, <small>ET SAVUS, DRAVUS CU DANUBIOQUE TIBISCUS<small>a Sáva, Dráva ako aj Dunaj a Tisa<small>DIGNA SUO PARITER CARMINA REGE CANUNT<small>spievajú dôstojné spevy, ktorých je hoden ich kráľ. <small>IMPERAT HIS FLUVIIS PLACIDE MAX: AEMYLIANUS<small>Na tými riekami panuje pokojne, Maximilián <small>O UNITAM EUPHRATIS GANGIS ET ADDAT AQUAS<small>Bárs by, ó, Eufrat a Ganga pridali vody mu tiež.<small>F. ANNO. DNI. M. D. LXXII<small>Dané roku Pána 1572)
Východná strana podstavca: <small>SACRATISS: MAX: AEMYLIANUM<small>(Najsvätejší Maximilián, <small>II ROM: IMPERATOREM. BOIEMIAE.<small>II. rímsky cisár, český kráľ. <small>REGEM ARCHIDUCEM AUSTRIAE<small>Rakúsky arcivojvoda<small>DIADEMATE REGNI HUNGARIAE<small>korunou Uhorského kráľovstva, <small>AN: CHR: M. D. LXIII. DIE VIII<small>8. septembra 1563, <small>MEN: SEPT: POSONII INAUGURATUM<small>v Bratislave korunovaný.<small>VIATOR, UBI TE HOC FONTE<small>Pútnik, keď sa osviežiš týmto prameňom<small>RECREAVERIS, MEMENTO REGI<small>nezabudni vyprosiť pre uhorského kráľa<small>AC REGNO HUNGARIAE PROSPERITATE<small>a kráľovstvo požehnanie<small>FONTI PERENNITATEM ERECATUS<small>pre prameň trvanie<small>TANDEM SALVUS ABITO<small>a zdravý odíď.)
Južná strana podstavca: <small>O: INGENS CAROLI FILIA CAESARIS<small>(Ó, mocného Karola cisára dcéra, <small>INGENTIS MARIA ET TRADITA CAESARIS<small>mocná Mária, cisárovná<small>GNATO, CONNUBII FOEDERE, CAESARI<small>manželským zväzkom spojená s váženým tiež potomkom cisárskym<small>FONTIS NYMPHA SACRI CAESARE CU TUO<small>prameňa vody svätého, <small>HOS DIVO, LATICES PROTEGE LIMPIDOS<small>s manželom ochráň nám, <small>UTVOS SOMNIFERO MURMURE PRAEDICENT<small>by vás chválili vždy pokojným šumením.<small>F. ANNO. DNI. M. D. LXXII<small>Dané roku Pána 1572)
Severná strana podstavca: <small>QUID LEO BOIORUM PRISGO DIADEMATE SPLENDENS<small>(Prečo si korunou žiariaci dávny lev národa Bójov, <small>QUID ROMANAE AQUILAE IAPIDUM MIGRASTIS AD ISTRUM<small>prečo ste k Dunaju Japidov dotiahli, rímske vy orly. <small>QUIS PISONE SUO CLARAM VOS DUXIT IN URBEM.<small>Ktože vás so svojím Pisónom doviedol k slávnemu mestu<small>PANNONIAE NOVUS EST REX MAXIMUS AEMILIANUS<small>Panónie. Maximilián, kráľ nový to bol, <small>HUNCCE SEQUUNTUR TRIA CUI DAT SCEPTRA NEC IN<small>ktorý má žezlá tri, ktorý tiež <small>TEGER ANNUS<small>o rok necelý<small>ET MAIORA DABIT CUI TRINUM NUMEN ET UNUM<small>dosiahne viac, pričom mu pomôže Trojica božská.<small>F. ANNO. DNI. M. D. LXXII<small>Dané roku Pána 1572)
(Pozn.: preklad podľa M. Bela, Notitia Hungariae novae historico geographica, I. a II. zv. (preklad), Viedeň, Impensis Pauli Straubii Bibliopolae, 1735, str. 110 – 111)
Pozri aj Zoznam fontán v Bratislave Budova Eskontnej banky
Iné projekty
Referencie
Zdroje
B. Bublincová, Št. Holčík, Bratislavské fontány, Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0175-8 Št. Holčík, Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 – 1830, Tatran, Bratislava, 1986 I. Rusina, Renesančná a baroková plastika v Bratislave, Tatran, Bratislava, 1983 J. Oršulová, Heraldické pamiatky Bratislavy, Albert Marenčin, Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-89218-64-6
Kategória:Staré Mesto (Bratislava) Kategória:Fontány v Bratislave Kategória:Renesančné stavby na Slovensku