Hodnota môže byť: všeobecne a vo filozofii, etike a psychológii: miera spôsobilosti nejakej entity (bezprostredne alebo svojimi dôsledkami) uspokojovať potrebu, vnútorná kvalita entity, ktorá robí entitu žiaducou; význam, úžitok (užitočnosť, úžitkovosť), osožnosť, dôležitosť, pozri hodnota (filozofia) a hodnota (psychológia) entita vyznačujúca sa spôsobilosťou uspokojovať potrebu alebo túžbu; niečo, čo si niekto váži, cení, za čo je ochotný sa niečoho vzdať (najmä peňazí); cenná vec, majetok, pozri hodnota (filozofia) a hodnota (etika) a hodnota (psychológia) v prírodných vedách: číselný (prípadne znakový) výsledok merania či prieskumu, pozri hodnota fyzikálnej veličiny v elektrotechnike: elektrická alebo magnetická veličina, vyjadrená v príslušných jednotkách, pozri hodnota (elektrotechnika) v matematike: číselné a/alebo znakové vyjadrenie niečoho, čo (spravidla presne, zriedkavejšie len približne) zodpovedá danej veličine, napr. približná hodnota [obvodu kruhu], recipročná hodnota [niečoho], hodnota premennej, hodnota funkcie, vlastná hodnota v ekonómii: v národnom hospodárstve: hodnota statku (hodnota tovaru) v účtovníctve: najčastejšie trhová cena alebo účtovná hodnota nejakej účtovnej položky či časti účtovnej závierky, pozri trhová cena a účtovná hodnota vo financiách: najčastejšie súčasná hodnota (prípadne čistá súčasná hodnota) budúcich hotovostných tokov z danej investície či daného cenného papiera, pozri oceňovanie a súčasná hodnota nepresne: cena, pozri cena (ekonómia) v informatike: sekvencia bitov interpretovaná podľa nejakého dátového typu, pozri hodnota (informatika) dáta v jednom segmente pamäte, pozri hodnota (počítačová pamäť) v jazykovede: platnosť istého jazykového prvku vyplývajúca z jeho materiálovej povahy a z jeho umiestnenia v sieti vzťahov medzi javmi rovnakej povahy, pozri hodnota (jazykoveda)