Chameleónovité () je čeľaď infraradu leguány.
Výskyt Táto čeľaď sa pravdepodobne vyvinula vo Východnej Afrike, odkiaľ sa rozšírila okrem územia celej Afriky aj na Madagaskar, Kanárske ostrovy, na ostrov Maurícius, Zanzibar, Arabský polostrov, do Ázie a na juh Európy (hlavne Cyprus, Kréta, Malta, Sicília, Španielsko, Portugalsko), kde sa vyskytujú druhy Chamaeleo chamaeleon a Chamaeleo africanus.
Chameleóny obývajú všetky druhy tropických a horských dažďových pralesov, savany, vyskytujú sa aj na okrajoch polopúští a stepí. Väčšina druhov žije na stromoch a kroch, niektoré malé druhy prežívajú na zemi pod napadaným lístím.
Druhy V čeľadi Chamaeleontidae je v súčasnosti asi 150 druhov chameleónov. Absolútne presný počet sa nedá určiť, nakoľko sú zverejňované nové revízie systematického členenia ich druhov a poddruhov. Jednotlivé druhy chameleónov môžu dosahovať rôznu veľkosť. Najmenším druhom je Brookesia micra, ktorý dosahuje dĺžku Rivaling the World's Smallest Reptiles: Discovery of Miniaturized and Microendemic New Species of Leaf Chameleons (Brookesia) from Northern Madagascar, jedným z najväčších je Chameleón obrovský (Furcifer oustaleti) so svojou dĺžkou až . Priemerná dĺžka väčšiny druhov chameleónov je medzi 15 až .
Chameleónovité jaštery väčšinou žijú v korunách stromov a kríkov. Pre tento spôsob života sú dobre prispôsobené. Chameleóny sa vyznačujú niektorými charakteristickými znakmi.
Telo chameleóna Chameleóny majú bočne sploštené telo eliptického prierezu, dlhý chvost, ktorého schopnosť zvinutia sa do špirály umožňuje obkrútením okolo konára vytvoriť piaty pevný oporný bod pri držaní sa v korune stromov.
Nohy Nohy chameleóna sú tzv. zygodaktilnéprsty sú zrastené do akýchsi klieští: na predných končatinách sú tri vonkajšie a dva vnútorné prsty a na zadných je to naopak. Na prstoch majú silné pazúry, ktoré umocňujú silu uchytenia počas lezenia po kôre stromov.
Hlava chameleóna Chameleonóvité nemajú Jacobsonov orgán a podobne ako hadom im chýba vonkajšie aj stredné ucho. Toto nasvedčuje tomu, že by mohli byť hluché, no dokážu medzi sebou komunikovať cez vibrácie pevných materiálov ako sú konáre stromov.
Oči thumb|left|250px|Chameleón jemenský Oko chameleóna je považované za „technicky“ najdokonalejšie v celej živočíšnej ríši. Horná a dolná časť očných viečok chameleóna je zrastená kožou pokrytou jemnými farebnými šupinami tak, že je nich otvor vo veľkosti očnej zrenice. Oči tohto plaza sa môžu pohybovať samostatne a dokážu súčasne vnímať dva objekty. Zviera môže vidieť v rozsahu 360°. Chameleón vertikálne otáča okom o 90°, horizontálne ním otáča o 180°. Vo chvíli lokalizácie koristi sa dokážu chameleóny obidve oči sústrediť na tento jeden bod, čím získa ostrý, priestorový stereoskopický obraz, registrujú takto aj najmenší hmyz už do vzdialenosti 5.
Chameleóny sú schopné vnímať aj ultrafialové svetlo.
Jazyk thumb|Stavba jazyka chameleóna. Chameleónovité jaštery majú veľmi dlhý jazyk, ktorý svojou dĺžkou môže presiahnuť dĺžku ich tela. Tento jazyk dokážu z tlamy vystreliť rýchlosťou väčšou, aká je postrehnuteľná ľudským okom. Jeho koniec je silne lepkavý, s hruškovitým svalom, ktorý rýchlo udrie a aj s pomocou mierneho podtlaku uchopí korisť. Následne je korisť rýchlo vtiahnutá do jeho silnej tlamy, v ktorej ju rozdrví a skonzumuje.
Farba chameleóna thumb|Chamaeleo chamaeleon thumb|Chamaeleo chamaeleon v strese. Známa je schopnosť chameleóna meniť svoju farbu.
Chameleóny majú špeciálne kožné bunky, nazývané chromatofóry, ktoré sa nachádzajú pod ich priesvitnou vonkajšou kožou. Vo vrchných vrstvách sa nachádzajú bunky nazvané xanthofóry a erythrofóry, ktoré obsahujú žltý a červený pigment. Pod týmito bunkami sa nachádza vrstva, v ktorej sú bunky iridofóry (alebo aj guanofóry), obsahujúce transparentnú kryštalickú substanciu guanín. Cez túto substanciu sa vytvára modré sfarbenie, ktoré v kombinácii s vonkajšou žltou či červenou farbou vytvára výsledný efekt zelených či fialových odtieňov. Tmavé farbivo, melanín, ktoré reguluje tmavé farebné škály, sa nachádza pod týmito dvoma vrstvami.
Týmto spôsobom pri nervovom podráždení v jednotlivých chromatofóroch dochádza k zmenám viditeľnosti pigmentov ich posunom smerom k povrchu, alebo dovnútra kože. Princípom podobným, ako keď maliar mieša zrniečka farebných pigmentov na svojej palete, sa takto menia farebné odtiene kože chameleóna v závislosti od genetických dispozícií jednotlivých druhov. Farby chameleónov sa takto môžu meniť od zelenej, hnedej, čiernej, bielej, smotanovej, žltej až po modrúNational Geographic. May 2007. P. 10.National Geographic Explorer (Student Magazine) - Featured Article
Základné sfarbenie chameleónov je, podobne ako u väčšiny živočíchov, kombinované tak, aby splynuli so svojím prostredím. Nie je pravda, že zmena farby chameleóna je podmienená aktuálnou adaptáciou na farbu prostredia. Na sfarbenie má vplyv aj teplota, ročné obdobie, intenzita osvetlenia, denná doba, ale aj jeho nálada, pohlavie a správanie v období pohlavnej aktivity, stres a iné vplyvy. Zmena farby chameleóna je teda skôr jedným zo spôsobov komunikácie. Vyjadruje aj emócie a môže byť cestou, ktorá má jedinca počas dvorenia zatraktívniť u opačného pohlavia. Rôzne druhy chameleónov používajú na zmenu svojho sfarbenia rozdielne farby a ich kombinácie.
Pohlavný dimorfizmus thumb|HlavaChamaeleo calyptratus. U väčšiny druhov chameleónov sa vyskytuje výrazný pohlavný dimorfizmus, samce v porovnaní so samicami sa vyznačujú väčšou pestrosťou a často u viacerých druhov chameleónov majú na sebe rôzne výraznejšie ozdoby, ako sú výrastky, goliere, rohy, alebo helma (napríklad aj chameleón jemenský, Chamaeleo calyptratus).
Reprodukcia thumb|Mláďa Bradypodion pumilum. Chameleóny sú najčastejšie vajcorodé, niektoré sú vajcoživorodé.
Samičky vajcorodých druhov kladú vajíčka asi po 36 týždňoch gravidity. Zlezú zo stromov a v závislosti od druhu chameleóna vyhrabú 10 hlbokú jamu. Na dne tejto jamy sa počas kladenia otáčajú, po nakladení jamu zahrabú a toto miesto opustia. Množstvo nakladených vajec tiež závisí od druhu, malé druhy rodu Brookesia môžu naklásť iba 24 vajcia, pokým Chamaeleo calyptratus dokáže naklásť až 80100 vajec, ale aj toto množstvo môže byť u tohto druhu chameleóna variabilné. Doba do vyliahnutia mláďat je tiež variabilná a môže byť od 4 do 12 mesiacov. Inkubácia môže trvať aj dlhšie, z vajec druhu Calumma parsonii sa mláďatá vyliahnu až po 24 mesiacoch.
Vajcoživorodé chameleóny (napr. Chamaeleo jacksonii) majú obdobie gravidity okolo 56 mesiacov. Novonarodené chameleóny spia obalené v priesvitnom obale, kým sa nedotknú zeme či konára, a vtedy sa po prebudení pokúšajú vyslobodiť z membrány. Samice vajcoživorodých chameleónov dokážu mať naraz 830 živých mláďat.
Potrava Zaujímavý je spôsob lovu chameleónovitých jašterov. Hlavnou potravinovou zložkou chameleónov je rôzny hmyz, hlavne kobylky (Acrididae), modlivky (Mantodea), svrčky (Gryllidae), na ktorý si dokážu počkať v stave nehybného postoja na konári. V prípade, že sa ich korisť usadí v dosahu ich dlhého lepkavého jazyka, vymrštia ho a úctyhodnou rýchlosťou si chytený hmyz týmto jazykom vtiahnu do papule. Väčšie druhy sa môžu živiť aj menšími vtákmi, alebo inými menšími zástupcami radu jašterotvarých.
Druhy ako sú Chamaeleo calyptratus a Chamaeleo jacksonii majú ako doplnok stravy aj časti niektorých rastlín.
Chameleóny preferujú tečúcu, dažďovú vodu pred stálymi vodnými zdrojmi, nie je preto jednoduché ich naučiť, aby ju v zajatí konzumovali z misky.
Systematika Rody z podčeľade chameleóny sa po slovensky volajú chameleón. Podčeľaď Chamaeleoninae - chameleóny thumb|Bradypodion damaranum thumb|Bradypodion pumilum thumb|Calumma crypticum thumb|Chameleo parsonii thumb|Chamaeleo calyptratus thumb|Chamaeleo chamaeleon thumb|Chamaeleo zeylanicus thumb|Trioceros jacksonii thumb|Trioceros melleri thumb|Furcifer balteatus thumb|Furcifer minor thumb|Kinyongia tavetana Rod: Bradypodion Fitzinger, 1843 Bradypodion caffer (Boettger, 1889) Bradypodion damaranum (Boulenger, 1887) Bradypodion dracomontanum Raw, 1976 Bradypodion gutturale (Smith, 1849) Bradypodion kentanicum (Hewitt, 1935) Bradypodion melanocephalum (Gray, 1865) Bradypodion nemorale Raw, 1978 Bradypodion occidentale (Hewitt, 1935) Bradypodion pumilum (Gmelin, 1789) Bradypodion setaroi Raw, 1976 Bradypodion taeniabronchum (Smith, 1831) Bradypodion thamnobates Raw, 1976 Bradypodion transvaalense (FitzSimons, 1930) Bradypodion ventrale (Gray, 1845) Rod: Calumma Gray, 1865 Calumma amber Raxworthy & Nussbaum 2006 Calumma ambreense Ramanantsoa 1974 Calumma andringitraensis (Brygoo, Blanc & Domergue 1972) Calumma boettgeri (Boulenger 1888) Calumma brevicorne (Günther 1879) Calumma capuroni (Brygoo, Blanc & Domergue 1972) Calumma cucullatum (Gray 1831) Calumma crypticum Raxworthy & Nussbaum 2006 Calumma fallax (Mocquard 1900) Calumma furcifer (Vaillant & Grandidier 1880) Methuen & Hewitt 1913 Calumma gallus (Günther 1877) Calumma gastrotaenia (Boulenger 1888) Calumma glawi Böhme 1997 Calumma globifer (Günther 1879) Calumma guibei (Hillenius 1959) Calumma guillaumeti (Brygoo, Blanc & Domergue 1974) Calumma hilleniusi (Brygoo, Blanc & Domergue 1973) Calumma hafahafa Raxworthy & Nussbaum 2006 Calumma jejy Raxworthy & Nussbaum 2006 Calumma malthe (Günther 1879) Calumma marojezense Brygoo, Blanc & Domergue 1970 Calumma nasutum (Duméril & Bibron 1836) Mertens 1933 Calumma oshaughnessyi Günther 1881 Calumma parsonii (Cuvier 1824) Calumma peyrierasi (Brygoo, Blanc & Domergue 1974) Calumma peltierorum Raxworthy & Nussbaum 2006 Calumma tigris (Kuhl 1820) Calumma tsaratananense (Brygoo & Domergue 1968) Calumma tsycorne Raxworthy & Nussbaum 2006 Calumma vatosoa Andreone, F. Mattioli, R. Jesu & J. E. Randrianirina 2001 Calumma vencesi Andreone, F. Mattioli, R. Jesu & J. E. Randrianirina 2001 Rod: Chamaeleo Laurenti, 1768 Chamaeleo africanus Laurenti, 1768 Chamaeleo anchietae Bocage, 1872 Chamaeleo arabicus Matschie, 1893 Chamaeleo calcaricarens Böhme, 1985 Chamaeleo calyptratus Duméril & Bibron, 1851 Chamaeleo chamaeleon (Linnaeus, 1758) Chamaeleo dilepis Leach, 1819 Chamaeleo gracilis Hallowell, 1842 Chamaeleo etiennei Schmidt, 1919 Chamaeleo laevigatus Gray, 1863 Chamaeleo monachus Gray, 1865 Chamaeleo namaquensis Smith, 1831 Chamaeleo quilensis Bocage, 1866 Chamaeleo roperi Boulenger, 1890 Chamaeleo ruspolii Boettger, 1893 Chamaeleo senegalensis Daudin, 1802 Chamaeleo zeylanicus Laurenti, 1768 Rod: Trioceros Swainson, 1839 Trioceros affinis Rüppell, 1845 Trioceros balebicornutus Tilbury, 1998 Trioceros bitaeniatus Fischer, 1884 Trioceros camerunensis Müller, 1909 Trioceros chapini Witte, 1964 Trioceros conirostratus Tilbury, 1998 Trioceros cristatus Stutchbury, 1837 Trioceros deremensis Matschie, 1892 Trioceros eisentrauti Mertens, 1968 Trioceros ellioti Günther, 1895 Trioceros feae Boulenger, 1906 Trioceros fuelleborni Tornier, 1900 Trioceros goetzei Tornier, 1899 Trioceros harennae Largen, 1995 Trioceros hoehnelii Steindachner, 1891 Trioceros incornutus Loveridge, 1932 Trioceros ituriensis Schmidt, 1919 Trioceros jacksonii Boulenger, 1896 Trioceros johnstoni Boulenger, 1901 Trioceros kinetensis Schmidt, 1943 Trioceros laterispinis Loveridge, 1932 Trioceros marsabitensis Tilbury, 1991 Trioceros melleri (Gray, 1865) Trioceros montium Buchholz, 1874 Trioceros narraioca Necas, Modry & Slapeta, 2003 Trioceros pfefferi Tornier, 1900 Trioceros quadricornis Tornier, 1899 Trioceros rudis Boulenger, 1906 Trioceros schoutedeni Laurent, 1952 Trioceros schubotzi Sternfeld, 1912 Trioceros sternfeldi Rand, 1963 Trioceros tempeli Tornier, 1899 Trioceros tremperi Necas, 1994 Trioceros werneri Tornier, 1899 Trioceros wiedersheimi Nieden, 1910 Rod: Furcifer Fitzinger, 1843 Furcifer angeli (Brygoo & Domergue 1968) Furcifer antimena (Grandidier 1872)