náhľad|220x220bod|Znázornenie v kostole sv. Michala Archaniela, v americkom Findlay Eucharistia (gr. Vďakyvzdanie, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) alebo Večera Pánova (v protestantizme) je jedna zo základných súčastí kresťanského náboženstva. Teologická intepretácia a priebeh tohto obradu sa naprieč kresťanskými cirkvami líši. Pripomína sa pri ňom Posledná večera, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Vzdávajú sa vďaky za spasenie. Na slávenie sa používa chlieb a víno.
Pojem eucharistia pochádza z gréckeho εὐχαρίστειν eucharistein - ďakovať. Obrad má pôvod v udalosti, kedy podľa Nového zákona Ježiš Kristus večer pred svojou smrťou pri večeri rozdelil so vzdávaním vďaky dvanástim apoštolom chlieb a víno, s príkazom, aby to robili na jeho pamiatku.
Názvy
Eucharistia Lámanie chleba Sväté prijímanie (rímskokatolícka cirkev, východné cirkvi) Svätá omša (rímskokatolícka cirkev) Svätá liturgia/Božská liturgia/Svätá božská liturgia (východné cirkvi) Sväté príčastie (východné cirkvi) Večera Pánova (protestantizmus) Stôl Pána (protestantizmus) Pánova pamiatka (protestantizmus)
Eucharistia v Novom zákone Biblické miesta, ktoré majú súvislosť s eucharistiou Pesachová hostina Ex 12,3-20 Vďakyvzdania a lámanie chleba Mt 15,36 Mk 8,6 Lk 24,30.35 Posledná večera Mt 26,17-29 Mk 14,12-25 Lk 22,14-20 1 Kor 11,23-26 Poveľkonočné lámanie chleba Sk 2,42.46 1 Kor 10 - 11 Reflexia nad zmyslom eucharistie Jan 6
náhľad|Duccio di Buoninsegna, Zjavenie Krista pri večeri Pánovej (1308-1311), oltárny panel Sienského dómu
V Novom zákone je označovaná ako lámanie chleba (Sk 2,42) alebo večera Pánova (1 Kor 11,20). Bola vytvorená na Zelený štvrtok pri tzv. Poslednej večeri. Ježiš pozdvihuje chlieb a hovorí: Vezmite a jedzte z neho všetci. Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Potom berie do rúk kalich vína a hovorí: Vezmite a pite z neho všetci. Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých mnohýchV oficiálnom katolíckom preklade nastala od 1.1.2022 zmena, keďže latinský originál znie "per multis" a nie "per omnis", teda pre mnohých a nie pre všetkých. na odpustenie hriechov. Toto robte na moju pamiatku. Jednotlivé správy o večeri Pánovej vyzdvihujú rozdielne teologické dôrazy.
V strede Markovho pojednania stoja slová nad kalichom a spásna moc Kristovej krvi ("nová zmluva v mojej krvi"). Matúš vyzdvihuje, že Ježišova krv sa vylieva "na odpustenie vašich hriechov". Lukáš kladie ťažisko svojho rozprávania do eschatologického významu poslednej Ježišovej večere a zdôrazňuje Ježišove slová o tom, že učeníci nie sú v bezpečí pred zradou, klamom a vlastnou vinou. V Lukášovom podaní stoja za zmienku aj dva kalichy - jeden na začiatku, druhý na konci spoločného jedla. Ján rozprávanie o poslednej večeri obchádza, namiesto toho sa u neho vyskytuje pasáž o umývaní nôh. V Pavlovom úryvku o poslednej večeri1 Kor 11, 23–27 - svatepismo.sk je zdôraznený zvestovateľský rozmer eucharistie, na konci potom varuje pred nevhodnou účasťou na večeri Pánovej.
Prax v prvotnej cirkvi Spoločné stolovanie hralo v prvotnej cirkvi dôležitú súčasť spoločného života. Skutky apoštolov uvádzajú lámanie chleba medzi štyrmi piliermi kresťanského spoločenstva.Sk 2, 42 - svatepismo.sk Dnes sa rozlišuje medzi večerou Pána a tzv. Hostinou agapé. Pavol hovorí o večeri Pánovej ako o bežnej súčasti života cirkvi. Pôvodnými miestami slávenia eucharistie boli domy členov cirkvi.Sk 2, 46 - svatepismo.sk Dňom, keď sa cirkev k eucharistii schádzala, bola nedeľa (prvý deň v týždni), tzv. Pánov deň.Sk 20, 7 - svatepismo.sk Pri večeri Pánovej, podobne ako pri židovskej pesachovej hostine, sa pripomínali a zároveň zvestovali dejiny spásy, teda dejiny ľudskej skúsenosti s Bohom. Vrchol týchto dejín spásy, pripomenutých pri slávení eucharistie, potom pre kresťanov predstavovalo Ježišovo utrpenie, smrť a vzkriesenie. Na žiadnom z miest Nového zákona nie je priamo dosvedčená úloha kňazov pri lámaní chleba. Toto mlčanie však zároveň môže byť známkou toho, že sa v prvotnej cirkvi považovalo za samozrejmé, že sláveniu eucharistie predsedá niekto z apoštolov alebo ich nástupcov.
Je pravdepodobné, že sa prví kresťania schádzali k sláveniu eucharistie (pamiatky poslednej večere Pánovej) nie len jeden deň v týždni, ale každý deň (pozri Skutky 2,46) a skutky 20,7 iba poukazujú na jeden taký deň (akurát deň "Pána"), po ktorom sa nezišli, lebo niektorí odcestovali. Ďalej len z biblie nie je zrejmé, že "deň Pána" je nedeľa. Naopak Ježiš, učil v synagóge v sobotu (Marek 1,21, Lukáš 13,10) a o sebe vyhlásil, že je Pánom aj nad sobotou (Matúš 12,8; Marek 2,28 a Lukáš 6,5). Z toho je možné sa domnievať, že "deň Pána" je sobota.
Eucharistia v dejinách náhľad|Leonardo da Vinci, Posledná večera, 14951498 náhľad|Zobrazenie podstaty eucharistie na stene kostola v kláštore Moldoviţa. Na paténe je zobrazený Kristus v ľudskej podobe. Už na začiatku 2. storočia sa z pôvodnej kresťanskej bohoslužby vyvíja ustálená sviatosť. Historicky o tom svedčia predovšetkým listy Ignáca z Antiochie († asi 107), ktorý sa o slávení eucharistie vyjadruje na niekoľkých miestach: Pretože nevyznávajú, že eucharistia je telom nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktoré trpelo za naše hriechy a ktoré Otec vo svojej dobrotivosti vzkriesil, preto sa vzďaľujú eucharistii a modlitbe.Ignác Antiochijský, List Smyrnenským, 7. Starokresťanský spis Didaché povzbudzuje kresťanov k účasti na spoločnom slávení eucharistie: V Pánov deň sa zhromažďujte, lámte chlieb a vzdávajte vďaky. Najprv sa však vyznajte zo svojich hriechov, aby vaša obeta bola čistá.Didaché 14,1. Justinus (asi 110165) chápe chlieb a víno pri Večeri Pánovej ako telo a krv Kristovu. Jeho Prvá Apológia je zároveň najstarším svedectvom (okrem spomínaného úryvku v Didaché) úvahy nad obetným charakterom slávenie Eucharistie, ktorému už predsedá kňaz (teda nie laik).
V priebehu stredoveku sa v rímskokatolickej cirkvi zmenila eucharistická prax: u laikov znížila frekvencia prijímania, takže sa muselo nariaďovať povinné prijímanie raz ročne. Zaniklo tiež laické pod obojakým spôsobom, teda aj pod spôsobom vína (lat. sub utraque species). V Nemecku pretrvala do 15. storočia prax podávať laikom súčasne so spôsobom chleba tiež nepremenené víno. Oproti tomu vznikli nové formy eucharistickej úcty ako je adorácia a vystavovanie na verejnú poklonu. V stredoveku katolícki teológovia vyjadrili katolícke chápanie Eucharistie učením o transsubstanciácii.
Česká reformácia a husitstvo obnovili dôraz na časté prijímanie (Matěj z Janova) a neskôr obnovila aj prijímanie pod obojakým spôsobom, vznikol prúd zvanýkališníctvo (Jakoubek ze Stříbra, Mikuláš z Drážďan). Odvolala sa pritom na učenie cirkevných otcov a na dekrét pápeža Gelasia I. (5. stor.), ktorý prijímanie pod obojakým spôsobom vyhlásil za svätokrádež. alt=JohntheSteadfast|náhľad|250x250bod|Martin Luther vysluhuje Večeru Pánovu pod spôsobom vína Protestantskí reformátori odmietli učenie o transubstanciácii a zaviedli opätovne prijímanie pod obojakým spôsobom. V rámci protestantizmu však neexistuje jednotná teologická interpretácia Večere Pánovej.
V chápaní Eucharistie sa teda vyvinuli hlavné názory: náhľad|Ukrajinská ikona posledná večera (1728) Stúpenci jednej skupiny učia, že pod spôsobmi chleba a vína je Ježiš Kristus skutočne a súčasne prítomný (reálna prítomnosť) a účastníci slávenia eucharistie majú prostredníctvom jedla a pitia telesnú účasť na Kristovi. Tento názor je vlastný katolíckej cirkvi, pravoslávnej cirkvi, anglikánskej cirkvi, starokatolíckej cirkvi a luteránskym cirkvám. Slávenie eucharistie je pamiatkou, ktorá sprítomňuje Krista uprostred jeho veriacich. Druhá skupina učí, že spôsob chleba a vína sú len znameniami či symbolmi, ktoré poukazujú na Kristovo telo a krv, ale nie sú nimi. Večera Pánova je tak len pripomienkou. Tohto názoru sa držia evanjelikálne a letničné cirkvi. Tretím stanoviskom je akýsi kompromis medzi reálnou prítomnosťou a symbolickou intepretáciou v kalvinizme
Rímskokatolícka cirkev alt=Catholic_Mass_in_Tbilisi|náhľad|250x250bod|Rímskokatolícka omša v riadnej forme rímskeho rítu V rímskokatolíckej cirkvi je Eucharistia jednou zo siedmich sviatostí a je vnímaná ako sviatosť vďakyvzdávania. Je považovaná za reálne fyzické telo a krv Ježiša Krista v podobe chleba a vína, pričom toto chápanie je definované v učení o transubstanciácii. Sláveniu Eucharistie môže predsedať biskup alebo kňaz. Rozdávať Eucharistiu môže aj diakon, akolyta alebo mimoriadný rozdávateľ, ktorý dostal poverenie (dekrét) od biskupa.
Podmienky pre prijatie Eucharistie alt=Reims_-_Église_Sainte-Jeanne-d’Arc_-_messe_en_présence_de_Mgr_Éric_de_Moulins-Beaufort_-_septembre_2019_-_2|náhľad|333x333bod|Rímskokatolícka omša v mimoriadnej forme rímskeho rítu
Všeobecne platí, že túto sviatosť môže prijať pokrstený človek, ktorý nemá na svedomí ťažký hriech a spĺňa ďalšie podmienky pre danú cirkev uložené. V katolíckej cirkvi je druhou podmienkou dodržanie eucharistického pôstu, čiže hodinu pred prijatím Eucharistie veriaci nesmie nič jesť ani piť, s výnimkou vody a prípadne liekov.
V rímskokatolíckej cirkvi sa uznáva tradícia prvého svätého prijímania, kde všetky deti z farnosti, ktoré majú sedem rokov alebo viac, spoločne po príprave prvýkrát prijmú Eucharistiu. Do začiatku 20. storočia bola veková hranica vyššia. Vekovú hranicu na minimálne sedem rokov100. výročí dekretu Quam singulari znížil pápež Pius X. v dekréte Quam singulari Christus amore predtým bolo možné pristúpiť k prvému svätému prijímaniu od dvanástich rokov. Po II. vatikánsky koncile sa v kánone píše: Aby sa najsvätejšia eucharistia mohla vysluhovať deťom, vyžadujú sa od nich dostačujúce vedomosti a dôkladná príprava, tak aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijímať Pánovo telo. (Kán. 913 - § 1) . Dôležité je, aby dieťa vedelo rozlíšiť medzi dobrom a zlom (čo je hriech a čo nie), ako aj rozlíšiť medzi obyčajným chlebom a vínom a Božím telom a krvou.
Sväté prijímanie môže prijať pokrstený človek, ktorý už bol u prvého svätého prijímania, nemá na svedomí ťažký hriech a nie je postihnutý cirkevnými trestami, ktoré mu prístup k prijímaniu zakazujú.
V rímskokatolíckej cirkvi môže byť v mimoriadnych prípadoch udelené sväté prijímanie kresťanom nekatolíkom,Titul XVI. Boží kult, predovšetkým sviatostiDekrét o spoločenstve s kresťanmi iných cirkvíMohu jít na bohoslužby jiných církví?. Liberálni duchovní však razia výklad, podľa ktorého je možné prijímanie udeliť každému, kto verí v prítomnosť Krista v tejto sviatosti, zákaz podávať prijímanie kresťanom nekatolíkom v praxi často ignorujú Pri omši za Srholca boli porušené cirkevné predpisy, tvrdí cirkevný právnikKardinál Sarah a biskup Schneider reagují na papežovy výroky ke svatému přijímání nekatolíků….
Uchovávanie Eucharistie v kostoloch alt=Tabernacle_in_St._Peter's_Cathedral_(Scranton)|náhľad|444x444bod|Rímskokatolícky svätostánok