Súbor:Gatunek jadalny.svg Pečiarka poľná (iné názvy pozri nižšie; ) je jedlá huba z čeľade pečiarkovité.
Názvy Vedecké názvy Latinské názvy sú najmä : Agaricus campestris (nesprávne: Agaricus campester) Pratella campestris Pluteus campestris Psalliota campestris Fungus campestris Psalliota flocculosa Agaricus villaticus Pratella villatica Fungus villaticus Psalliota villatica Agaricus setiger Pratella setiger Fungus setiger
Slovenské názvy Odborný názov znie pečiarka poľná . Staršie odborné názvy sú: šampiňón poľný, šampiňón obyčajný Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971, S. 97, šampiňón pečiarka . Ešte staršie odborné názvy, teda odborné názvy zhruba do 30. rokov 20. storočia sú: pečiarka, pečierka, pečarka, pečárka, pečírka; pečiarka polnia; pažitník, pažitnica; pečerica, zemianka, uhelka, cigáňka, majovka, tanečníce; žampion, šampion.pečiarka. In: MAJTÁNOVÁ, M. Zo slovenských ľudových názvov húb. In: Kultúra slova 7, 1969 MAJTÁNOVÁ, M. Z vývinu slovenskej mykologickej terminológie. In: Kultúra slova, 1969, č. 5, strany 152 a nasl., S. 154, 155, 162 KOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. In: Dom a škola, 1891, č. 3-4, strany 85-91, S. 89
Nárečové resp. ľudové názvy sú: pečiarka, pečarka, pečárka, pešärka, pešiarka, pečírka, pečirka, pažitník, pažitnica, pečiatka, pičurka, petifrka, lajniak, lajnáčka, strništierka, scernoška, pasenčorka, biela huba (na pečenie), holubkyňa, malinga (a májska pečiarka ). Hovorové a nárečové sú názvy šampiňón a odvodené tvary - uvedené sú v článku šampiňón. Zriedkavý je nárečový tvar šajpánka. pečiarka. In: Slovník slovenských nárečí II, 2006, S. 763Tieto názvy sa však môžu vzťahovať aj na pečiarku ovčiu alebo na celý rod Agaricus alebo aj na rod hnojník a pod. (porov. aj článok pečiarka)Slovník slovenských nárečí II. S. 763MAJTÁNOVÁ, M.: Názvy húb v slovenských učebniciach do roku 1918. In: Kultúra slova 1974, č. 5, strany 156 a nasl., S. 160-161 (Poznámky: 1. Maď. a nem. názov z diela 1871-1 je citovaný chybne. 2. Autorka síce tvrdí, že texty hovoria o rode Agaricus, pri bližšom pohľade na citované diela však minimálne jedno hovorí o pečiarke poľnej a pri ostatných je prakticky nezistiteľné, či sa myslí celý rod Agaricus alebo len druh pečiarka poľná)TIMKO, A. E. Huby tatranských lesov. In: Obzor, roč. XXIII, č. 18, strany 137 a nasl., S. 138-139 .
Staršia systematika V minulosti u niektorých autorov druh pečiarka poľná zahŕňal aj dnešný samostatný druh pečiarka dvojvýtrusná (Agaricus bisporus; vrátane pečiarky záhradnej pečiarkovité. In: Pyramída - Agaricus hortensis), a prípadne aj niektorý alebo viacero z týchto dnešných samostatných druhov: pečiarka ovčia (Agaricus arvensis), pečiarka obyčajná (Agaricus bitorquis), pečiarka hájová (Agaricus sylvicola), pečiarka Romagnesiho (Agaricus bresadolanus), pečiarka smradľavá (Agaricus bernardii), Agaricus moellerianus, Agaricus cupreobrunneus, Agaricus termitum a Agaricus capellianus
Výskyt Pečiarka poľná rastie v severnom aj južnom miernom pásme od mája do novembra na poliach, lúkach, na kompostoch, v priekopách pri cestách a podobne.
Opis Klobúk je za mladi takmer guľovitý, biely, neskôr polguľovito vyklenutý, v dospelosti až plochý a žltkastý, na povrchu hodvábne vláknitý či vláknito šupinatý, prípadne hnedo šupinkatý alebo hnedým. Má priemer 5-12 cm. Jeho okraj je najprv podvinutý, neskôr ostrý s útržkovitými zvyškami čiastočného vela. Lupene sú pomerne vysoké a husté, voľné, za mladi ružkovkasté, neskôr hnedočervenkasté a nakoniec tmavohnedé až hnedočierne; sú 3-10 mmm široké. Hlúbik je valcovitý, 3-10 cm vysoký a 2-4 cm hrubý, na báze niekedy trochu zhrubnutý a na konci zahrotený, plný, biely, v dospelosti naspodku hnedastý; v jeho hornej tretine je potrhaný biely tenko blanitý prsteň, ktorý čoskoro mizne. Dužina je pevná, mäsitá, biela, na vzduchu mierne ružovejúca; má príjemnú vôňu a chuť. Výtrusný prach je purpurovohnedý až čiernohnedý, výtrusy sú hladké, vajcovito elipsovité, červenohnedé.
Okrem zámeny s rôznymi inými jedlými druhmi z rodu pečiarka (Agaricus), sú možné zámeny s jedovatými druhmi pečiarka páchnuca (Agaricus xanthodermus), muchotrávka končistá (Amanita virosa), muchotrávka biela (Amanita verna) a s bielymi druhmi z rodu strmuľka (Clitocybe). Možná je tiež zámena so smrteľne jedovatou muchotrávkou zelenou, ktorá má však na rozdiel od pečiarky na spodku hlúbika pošvu.
Využitie Pečiarka poľná je známa jedlá huba, jedna z najchutnejších voľne rastúcich pečiarok. Je vhodná ako prísada k mäsitým jedlám alebo je vhodná do polievok.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Saprofytické huby Kategória:Pečiarkovité Kategória:Jedlé huby Kategória:Liečivé huby Kategória:Najmenej ohrozené druhy