Lev Diakon (, lat. Leo Diaconus; * 950, Kaloe, Malá Ázia † okolo 1000, Malá Ázia) bol byzantský spisovateľ, historik a šľachtic.
Vzdelanie Diakon získal v hlavnom meste Byzantskej ríše, Konštantínopole, kde sa aj stal palácovým diakonom. Vďaka svojej dobrej vzdelanosti v oblasti života šľachty a vtedajšej politiky sa stal vyhľadávaným zdrojom pre interpretáciu dejín Byzantskej ríše, Bulharska a Kyjevskej Rusi. V roku 986 sprevádzal cisára Bazila II. na jeho výprave proti Bulharom. Známa mu je však aj ranejšia výprava kniežaťa Sviatoslava I. Igoreviča do Bulharska.
Dielo História Leva Diakona Desaťdielne dielo popisuje byzantské dejiny v rokoch 959 až 976, t.j. obdobie vlád Romana II. a maloázijských aristokratov Nikefora II. Fóku a Jána I. Tzimiska, s ktorými v diele značne sympatizuje a ktorých heroizuje. Zemepisné a etnografické údaje sú uňho antikvariátne, t. j. používa staré označenia národov a krajín (Huni, Skýti, Troglodyti a pod.). Dielo sa zachovalo v odpise z 12. storočia.
Enkomion (Chvála) na Bazila II. Chvála na cisára Bazila II., býva pripisovaná Levovi Diakonovi, čo je však málo pravdepodobné, pretože vo svojom diele Lev Bazila II. spomína skôr negatívne.
listy Leva Diakona
Referencie
Externé odkazy Diakonovo dielo (latinsky)
Kategória:Byzantskí kronikári Kategória:Byzantskí historici Kategória:Byzantské kresťanské osobnosti Kategória:Narodenia v 10. storočí Kategória:Úmrtia v 10. storočí