Lipa malolistá alebo lipa srdcovitá (lat. Tilia cordata) je listnatý strom z čeľade slezovité (Malvaceae).
Považuje sa za symbol Slovanov.
Výskyt Rastie v Európe na východe až po západ Sibíri a v pohorí Kaukaz. Obľubuje tienisté lokality s výživnou pôdou. Môže sa dožiť 600 rokov.
Opis Dorastá do výšky 30 metrov, korunu má nepravidelnú, rozložitú, s nízkymi konármi, väčšinou kónického alebo pyramídového tvaru. Listy sú dlhé 5 centimetrov. Kôra je v mladosti hladká a sivá. Staršie stromy majú kôru pokrytú plytkými brázdami a je viac hnedosivá.
Listy sú striedavé. Majú oválny tvar, jemný ozubený okraj. Vrchná strana listu je tmavozelená, spodná je sivozelená. Ich tvar pripomína srdce (srdcovolistá). Na spodnej strane listov majú na žilkách biele až hrdzavé ochlpenie.RUŽEK, Ivan, BRISUDA, Jozef & NEVŘELOVÁ, Marta: Obrazový atlas drevín [CD]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodoved. fakulta, 2015. 118 s. ISBN 978-80-223-4017-5. – Skriptá. dostupné online PDF (53 MB)
Kvety majú farbu žltobielu a sú obojpohlavné. 5 až 10 ich je združených vo vrcholíku. Plody sú malé guľaté nažky s listeňom na stopke. Kvitne približne dva týždne v júni – júli.
Od lipy veľkolistej (Tilia platyphyllos) sa dá rozlíšiť menšími listami, väčším počtom kvetov (veľkolistá ich má 2 až 6).
Využitie Pestuje sa ako parkový strom. Je výnosnou medonosnou rastlinou (100 rokov starý strom vyprodukuje 10 kg medu). Z kvetov sa vyrába bylinný čaj. Drevo sa často používa na výrobu hudobných nástrojov, ale aj na nábytok. Drevo je mäkké a málo trvanlivé.
Kvety obsahujú sliz, triesloviny, flavonoidy (hesperidín, vercitrín a i.), glykozidy. Užíva sa pri zápaloch dýchacích ciest a horúčkovitých ochoreniach, podporuje chuť do jedla a uvoľňuje kŕče.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Zdroj
malolistá Kategória:Slezovité Kategória:Liečivé rastliny Kategória:Flóra na Slovensku Kategória:Listnaté stromy