Gejza Dezorz, (* 6. október 1978, Košice) je slovenský filmový a divadelný režisér, scenárista. Pochádza z Košíc, v Bratislave na VŠMU vyštudoval bábkovú réžiu a dramaturgiu. Ako režisér spolupracoval s televíziami na Slovensku a v Česku na hraných seriáloch, cykloch dokumentov, televíznych šou. Nakrúcal reklamné šoty, hudobné klipy. Nekonvenčný prístup k bábkovému divadlu pre dospelých šíri ako principál Dezorzovho lútkového divadla. Ako autor a režisér spolupracoval s bábkovými divadlami, činoherným divadlami aj Slovenským rozhlasom. Dokumentárnym filmovým debutom sa preňho stala snímka Devínsky masaker (2011). Vo sfére hranej kinematografie debutoval filmom Babie leto (2013). V roku 2025 predstavil verejnosti prvý slovenský celovečerný bábkový film DUKLA, ktorého spoluscenárista je spisovateľ Agda Bavi Pain.
Štúdium Po strednej škole sa chcel Gejza Dezorz venovať maľbe, no napokon ho zaujala ponuka štúdia na Činohernej a bábkarskej fakulte VŠMU - odbor odbor divadelná réžia a dramaturgia. Po neúspešných prijímacích skúškach bol pozvaný na ďalšie prijímacie skúšky a to na odbor bábkarská réžia a dramaturgia na Katedre bábkarskej tvorby. V týchto prijímacích skúškach už úspešným bol. Počas štúdia spolupracoval s viacerými slovenskými profesionálnymi bábkovými divadlami ako autor a režisér. Popritom písal a režíroval aj rozhlasové hry. Počas štúdia bábkarskej réžie sa jeho školská inscenácia Vitrage(1999) zúčastnila prestížneho svetového festivalu v Charleville Mézieres vo Francúzsku.
Bábkové divadlo Ako autor a režisér vytvoril množstvo zaujímavých bábkových a rozhlasových inscenácií, ktoré boli ocenené na medzinárodných festivaloch. Začiatky však neboli jednoduché, keďže podľa jeho vlastných slov majú absolventi štúdia bábkového divadla zlú perspektívu a takmer nulové uplatnenie.
Stal sa principálom Dezorzovho lútkového divadla. Od iných kamenných bábkových divadiel sa líši tým, že bolo kočovné (vystupovalo na rôznych festivaloch po celom Slovensku, Česku, Taliansku, Poľsku a Nemecku). Taktiež sa zameriava na odlišnú skupinu divákov. Zatiaľ čo sa iné bábkové divadlá sa sústreďujú na detského diváka, Dezorzovo lútkové divadlo má vo svojich hrách často motívy sexu, expresívnych výrazov, nadávok a popkultúry a tvorbu adresuje dospelému divákovi.
Televízna tvorba Gejza Dezorz sa po vyštudovaní bábkohereckej réžie na VŠMU rozhodol ísť aj inou cestou, cestou filmu.
Dokumentárne televízne seriály Najväčšie tragédie Slovenska (2007) - v začiatkoch svojej televíznej režisérskej dráhy začínal v dokumentárnom cykle o nešťastiach a tragédiách, ktoré sa na Slovensku stali v priebehu niekoľkých desaťročí. Seriál zachytáva dopravné (letecké, automobilové, železničné), prírodné (požiare, povodne, lavíny) tragédie a priemyselné katastrofy (únik jedovatého plynu, havária v jadrovej elektrárni, banské nešťastia). Hlavným režisérom a spoluautor televízneho cyklu je Róbert Šveda.Oficiálny text distribútora Záhady SK (2007) - v spolupráci s Petrom Bebjakom a Albertom Vlkom odhaľuje po vzore cyklu Najväčšie tragédie Slovenska najneuveriteľnejšie príbehu posledných desaťročí. Zameriava sa na motívy duchov, mystérií a nadprirodzených javov.
Hrané televízne seriály Rodinné tajomstvá (2005) - prvou skúsenosťou s televíznou hranou tvorbou bola spolupráca s Petrom Núñezom na televíznom seriály Rodinné tajomstvá. Psychoanalytička Eva Košická (Jana Hubinská) a advokát Drahoš Košický (Boris Farkaš) ako ústredné postavy seriálu, v ktorom uvidíte všetko, čím žijete a s čím sa stretávate. Obchod so šťastím (2008) - základným prostredím príbehov je predmestská štvrť Novosady so svojimi pôvodnými obyvateľmi a rodina Šťastných, ktorá vlastní starý obchod so zmiešaným tovarom. Mesto tieňov (2008) - na jednom z divácky najpopulárnejších diváckych televíznych seriálov spolupracoval s režisérmi Petrom Bebjakom a Róbertom Švedom. Seriál s dvoma sériami, v ktorom sa na pozadí fiktívnych vzťahov kriminalistov odohrajú zločiny, ktoré sa reálne stali. Kriminálka Anděl (2008) - český kriminálny seriál podobný Mestu tieňov kriminálnym žánrom a režijným obsadením (okrem iných aj Peter Bebjak a Róbert Šveda). Seriál v Česku nezopakoval slovenský úspech Mesta tieňov. Rádio (2009) - v spolupráci s Petrom Bebjakom, Róbertom Švedom, Mirom Roganským a Jánom Sabolom natočili prvý seriál z mediálneho prostredia. Príbehu nechýbajú škandály, klebety, závisť, verejné aj tajné vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými, priateľstvá i osobná nevraživosť. Seriálu nemal divácky úspech. Ako som prežil (2009) - zaužívaná spolupráca trojice Dezorz, Bebjak a Šveda sa pri tomto seriály rozrástla o dvojicu Albert Vlk a Matúš Libovič. Jedná sa o sériu dvanástich hraných filmov inšpirovaných skutočnými udalosťami, ktoré tragicky zasiahli do súkromia viacerých ľudí. Prežité hraničné situácie a chvíle, ktoré sa nedajú vrátiť späť, sú previerkou statočnosti hrdinov. Aféry (2010) - zatiaľ posledným Dezorzovým televíznym seriálom sú Aféry. Viacnásobnú spoluprácu s Petrom Bebjakom pri tomto projekte rozšíril o spoluprácu s Romanom Fabiánom. Seriál o živote, manželstvách a rodinách, ktoré sa ocitli v kríze a hrozí im rozvod. Na príbehy manželských párov v krízových situáciách tesne pred rozvodom nazerajú pod pohľadom rozvodového právnika JUDr. Bala. ako režisér pracoval pre televíziu Markíza na seriálovom megahite Chlapi neplačú a seriáli Kukučka, tiež spoluvytváral a formoval fenomenálny úspech seriálu Rodinné prípady, ktorého bol niekoľko rokov režisér. V roku 2016 ako producent a režisér pre Tv Markíza realizoval komediálny detektívny seriál Detektív Dušo v hlavných úlohách s Alexandrom Bártom, Táňou Radevou a Mirom Nogom. režisérsky spolupracoval s televíziou Joj aj na seriáli Čert nikdy nespí. pre RTVS pripravil ako producent so svojou produkčnou spoločnosťou Slovak Motion Picture bábkový dvanásťdielny seriál Hlavule, ktorý sa vyrábal v rokoch 2019 - 2021, v ktorom sa detský diváci mohli zoznámiť so zaujímavými osobnosťami z histórie Slovenska. So spoločnosťou verybuzy pre RTVS vyprodukoval 22 dielny dokumentárny seriál Vínne cesty Slovenska.
Filmy Devínsky masaker (2011) Gejza Dezorz debutoval dokumentom, v ktorom detailne rekonštruoval tragickú udalosť z 30. augusta 2010, kedy Lubomír Harman zastrelil obyvateľov susedného bytu v paneláku v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, náhodných okoloidúcich a napokon aj sám seba. Film predstavuje kľúčové okamihy ako zrekonštruované hrané scény a to z pohľadu vraha aj obetí, zároveň však pracuje s autentickými zábermi, skutočnými výpoveďami svedkov, priamych účastníkov a pozostalých. Snímka sa zaoberá aj tým, čo tragickej udalosti predchádzalo. „Čo viedlo elitného strelca k tomuto hroznému činu? Mala vražda rasový podtext? Čo viedlo do tej doby slušného a tichého človeka k tomu, že sa rozhodol takto riešiť nejaký problém? “ Dokument vyvolal po uvedení vášnivú spoločenskú debatu. Film bol v skutočnosti marketingovou kampaňou internetového obchodu gorila.sk.
Babie leto (2013) Debut v sfére hraného filmu. Oproti ostatným slovenským filmom vyniká svojim žánrovým príklonom ku gangsterským filmom. Pôvodný námet spisovateľa Agda Bavi Paina rozpráva príbeh neprávom uväzneného hlavného hrdinu, ktorého prezývajú Biely (Alexander Bárta). Ten sa po návrate z väzenia rozhodne pomstiť svojim bývalým kamarátom za to, že spôsobili jeho uväznenie. Film je originálny motívom mafiánskeho podsvetia v spojení s východoslovenským nárečím. Niektoré úseky filmu sa odohrávajú aj na rómskom sídlisku Lunik IX.
Film mal aj napriek atraktívnej téme „gangsterky z východu“ v roku uvedenia do kín počas 230 predstavení návštevnosť 5191 divákov.
Film vyvolal veľké kontroverzie obsadením známych osôb neonacistického prostredia do úloh mafiánov. Tento postup pri hereckom obsadzovaní odsúdilo mnoho osobností. Medzi inými aj novinár, hudobník, riaditeľ najväčšieho slovenského hudobného festivalu Pohoda Michal Kaščák. Počas kritiky televízie Markíza, v ktorej seriáli sa objavil neonacista Rasťo Rogel sa nevyhýba spomenutiu filmu: „Keď televízia Markíza obsadila najslávnejšieho slovenského neonacistu do rodinného seriálu, nastalo mierne vzrušenie, ale inak sa nestalo nič. Herci hrali, štáb nakrúcal, seriál bežal veselo ďalej a Rasťo Rogel si ešte presadil do hlavného vysielacieho času v najsledovanejšom seriáli aj neonacistické tričko. A o nejaký čas si dokonca strihol úlohu vo filme Babie leto, veď je to herec. Keď sme z tohto dôvodu odmietli film hrať na Pohode, autori nám poodkazovali cez sociálne siete všeličo – ani som netušil, aké previnenie je neakceptovať v umeleckom diele lídra skupiny Juden Mord, človeka, ktorý s partiou terorizoval bratislavské hudobné kluby. S fašistami sa časť filmárskej obce nielen rozpráva, dáva sa im aj priestor v dielach a keď to nechápete, ste cenzor a radikál.“ Film bol uvedený na niekoľkých zahraničných fimových prehliadkách a festivaloch a jeho pirátska kópia mala na youtube 145.000 videní.
DUKLA (2025)www.duklafilm.sk
Prvý slovenský bábkový film, ktorý spája živú bábkovú animáciu s akčným filmom. Na pozadí krvavého boja o Dukliansky priesmyk počas druhej svetovej vojny prináša strhujúci príbeh netradičného vzťahu medzi nacistickým dôstojníkom a rómskym mladíkom. Film odkazuje nielen na minulosť, ale aj na potrebu porozumenia, mieru a lásky. Film DUKLA je inovatívny druhovým zameraním ale aj žánrom vojnového filmu s queer tématikou. V mesačníku filmsk.sk sa o filme písalo ako o prekvapení roka 2025. Filmoví teoretici a teoretičky zaradili v rebríčku Top 20 slovenských filmov za rok 2025 film DUKLA na 9. miesto Film bol uvedený na mnohých zahraničných festivaloch (Najlepší nezávislý film na New York Independent Art Film Fest 2026, Najlepší experimentálny film na Greenflash International Film Festival 2025 vo Francúzsku, South Film and Arts Academy Festival 2025 v Čile) ako aj na prestížnom festivale animovaných filmov Animafest Zagreb 2026, kde súťažil v halvnej súťaži celovečerných filmov.
Nerealizované filmy Jeden z prvých slovenských hororov s názvom Fabrika: mladá krv sa mal nakrútiť v roku 2009. Médiá o filme informovali už v roku 2008, no nakoniec nevzinkol. V roku 2009 natočili 8 minút materiálu, no natáčanie sa z finančných dôvodov pozastavilo. Tvorcovia sa nesnažili získať finančnú dotáciu od Ministerstva kultúry SR, pretože podľa ich vlastných slov „nebola šanca, aby štát vložil peniaze do príbehu, v ktorom sa dehonestuje ľudská dôstojnosť“Voľný citát. Peniaze zháňali zo súkromných zdrojov. Veľký ohlas v médiach vzbudilo herecké obsadenie. Vo filme by sa mala objaviť herečka Táňa Pauhofová, herci Jan Antonín Duchoslav, Alexander Bárta a osobnosti slovenského šoubiznisu Partik „Rytmus“ Vrbovský a Martin „Pyco" Rausch. Producent filmu za spoločnosť Furča Film Róbert Slovák nakoniec natočil o tomto neúspešnom projekte paradokument s názvom Prvý slovenský horor(2014).
Filmografia NázovRoky výrobyTypRodinné tajomstvá2005hraný televízny seriálNajväčšie tragédie Slovenska2007dokumentárny televízny seriálZáhady SK2007dokumentárny televízny seriálObchod so šťastím2008hraný televízny seriálMesto tieňov2008hraný televízny seriálKriminálka Anděl2008hraný televízny seriálRádio2009hraný televízny seriálAko som prežil2009hraný televízny seriálAféry2010hraný televízny seriálDevínsky masaker2011dokumentárny filmRodinné prípady2012 - 2016hraný televízny seriálChlapi neplačú2011 - 2013hraný televízny seriálKukučka2012hraný televízny seriálBabie leto2013hraný filmVínne cesty Slovenska2013dokumentárny seriálHlavule2019 -2021bábkový seriálDUKLA2025bábkový film
Referencie
Externé odkazy
Zdroje http://www.dezolutky.sk- oficiálna stránka Dezorozvoho lútkového divadla. http://www.gorila.sk/clanok-1532/gejza_dezorz_na_lod_a_do_babkoveho_divadla_zeny_nepatria - rozhovor http://kultura.sme.sk/c/5462606/reziser-gejza-dezorz-horor-je-ako-rozpravka.html - rozhovor