Ferdinand Porsche (* 3. september 1875, Maffersdorf, Rakúsko-Uhorsko – † 30. január 1951, Stuttgart, Západné Nemecko) bol rakúsko-česko-nemecký automobilový konštruktér a zakladateľ spoločnosti Porsche AG.

Začiatkom svojej kariéry pracoval na výrobe elektromobilov vo Viedni vo firme Béla Egger & Co. , potom vo firme Lohner, ktorá sa špecializovala na výrobu kočov. Ich elektromobily hybridnej konštrukcie Lohner–Porsche boli vystavované aj na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900, kde získali zlatú medailu. V roku 1906 kúpil Porscheho patenty podnikateľ Emil Jellinek avšak po neúspechu ich spoločného elektroauta v roku 1909 na pretekoch o Cenu princa Heinricha (vtedajšia veľká cena Nemecka), kapitál aj patenty prepadli v prospech firmy Austro-Daimler, s ktorou Jelinek tiež obchodoval a Porsche v nej mohol pokračovať. Porsche tam navrhol nové koncepcie konštrukcie spaľovacích motorov. Ročník pretekov 1910 bol pre Porscheho fenomenálnym úspechom, pretože vozidlá Austro-Daimler obsadili prvé tri miesta. Firmu Austro-Daimler napriek tomu pre nezhody opustil v roku 1923. O niekoľko mesiacov neskôr potom nastúpil ako šéfkonštruktér a člen správnej rady do materskej firmy Daimler v Stuttgarte, kde skonštruoval mnoho závodných automobilov, dominujúcich pretekom v 20. rokoch 20. storočia. V roku 1929 potom prestúpil do konkurenčnej spoločnosti Steyr-Werken, ktorá však vplyvom hospodárskej krízy skrachovala. 25. apríla 1931 založil vlastnú konštrukčnú firmu Dr. Ing. h.c. F. Porsche Gesellschaft mit beschränkter Haftung, Konstruktionen und Beratungen für Motoren und Fahrzeugbau. Od roku 1933 do roku 1937 bol tiež zúčastnený na vývoji pretekárskych vozidiel Auto Union ako technický expert.

V jeho konštrukčnej firme vznikli prvé projekty nového ľudového vozidla (nemecky Volks Wagen). Mal to byť automobil s cenou pod 1 000 ríšskych mariek. V júni roku 1934 uzavrela Porscheho firma zmluvu na výrobu tohto vozidla s Ríšskym zväzom automobilového priemyslu. Pri návrhu Porsche vychádzal z jestvujúcich prototypov konštruktérov Béla Barényiho (Mercedes-Benz), Josefa Ganza (Standard Superior) a Hansa Ledwinky (vtedy v Tatre). Po rokoch došlo k ich mimosúdnemu vyrovnaniu s VW.

V roku 1935/36 v garáži priľahlej k Porscheho vile v Stuttgarte boli vyrobené prvé tri prototypy vozidla „KdF“ (Kraft durch Freude), ktoré sa neskôr stalo vzorom pre Volkswagen Chrobák. V roku 1938 Adolf Hitler položil základný kameň prvej továrne Volkswagen vo Fallersleben (súčasť Wolfsburgu), vybudovanej na zelenej lúke.

Porsche bol významným technikom a podnikateľom, ktorý v 30. a 40. rokoch aktívne spolupracoval s nemeckým nacistickým štátom, čo dokazuje jeho členstvo v nacistickej strane NSDAP a v SS. Po Hitlerovom nástupe k moci vymenil Porsche československé občianstvo za nemecké (r. 1935), vstúpil do NSDAP a v roku 1942 získal čestnú hodnosť SS-Oberführera. Mal pritom blízke osobné kontakty s Adolfom Hitlerom. Napríklad Ústredná kancelária patentov a značiek píše, že Porsche sa stal jedným z najznámejších inžinierov Tretej ríše.

Hoci nebol ministrom zbrojárstva, patril k vedúcim osobnostiam nacistického vojnového priemyslu. Bol predsedom tzv. Panzerkommission (tankovej komisie) a členom zbrojnej rady (Rüstungsrat), čo mu dávalo vplyv na vývoj tankov a iných zbraní. Historici ho vnímali ako Hitlerovho „obľúbeného inžiniera“ a k jeho projektom mu dal diktátor mimoriadnu podporu.

Porsche sa podieľal na návrhoch tankov Tiger I a Tiger II, tieto však neboli v súťažiach úspešné. Armáda si v oboch prípadoch vybrala stroje firmy Henschel. Jeho aktivita pri produkcii podvozkov vlastnej konštrukcie, ktoré nakoniec neboli použité do tankov Tiger I vyústila do produkcie stíhačov tankov Ferdinand. Za spoluprácu s nacistami bol po skončení druhej svetovej vojny uväznený od decembra 1945 ako vojnový zločinec najprv v Baden-Badene a potom vo Francúzsku, keď mal 70 rokov (obvinenia súviseli s firmou Peugeot). Prepustený (bez trestu) bol po 22 mesiacoch v roku 1947 (rovnako ako jeho zať Anton Piëch). Jeho syn Ferry bol prepustený skorej.

Podľa súčasných historikov bol technokratickým oportunistom a „kedykoľvek sa ponúkali lukratívne zákazky zo strany štátu, chopil sa príležitosti, či už išlo o traktory, obojživelné automobily, tanky alebo iné vojnové vozidlá“.

Konštruktérom bol aj jeho syn Ferry Porsche. Ten už v roku 1948 začali výrobu nového modelu v rakúskom meste Gmünd (na píle). Továreň v Gmünde vyrobila do roku 1949 ručne 49 kusov modelu Porsche 356. Cena v roku 1948 bola 3 750 dolárov za kupé, kabriolet bol o 500 dolárov drahší. Nielen že sa podarilo spoločnosť zachrániť, ale Porsche mohol osobne navštíviť spoločnosť Volkswagen, kde už s novým riaditeľom debatoval o budúcnosti výroby "chrobákov". Získal zmluvu na ďalšie konzultačné práce a dostávala licenčný poplatok za každý vyrobený Volkswagen Beetle. To spoločnosti Porsche zabezpečilo slušný príjem, keďže sa ich vyrobilo viac ako 20 miliónov kusov typu I.

V januári 1951 zomrel Ferdinand Porsche v Stuttgarte vo veku 76 rokov.

V roku 1996 bol Porsche uvedený do Medzinárodnej siene slávy motoristického športu a v roku 1999 posmrtne získal ocenenie Automobilový inžinier storočia. Jeho celoživotné dielo prezentujú Múzeum Porsche v Stuttgarte, Automuseum Porsche Gmünd a výstava v jeho rodnom dome vo Vratislaviciach nad Nisou.

Galéria

Referencie

Pozri aj Porsche SE Volkswagen Ferdinand Piëch (Porscheho vnuk) Ferry Porsche (syn) Unsere Besten

Zdroj

Iné projekty

Kategória:Nemeckí vynálezcovia Kategória:Automobiloví konštruktéri Kategória:Sudetskí Nemci Kategória:Členovia NSDAP Kategória:Osobnosti z Liberca