Splašený kôň, (, v jazyku Lakota: Tȟašúŋke Witkó, IPA:tχaʃʊ̃kɛ witkɔ v klasickom pravopise kmeňa Lakota), doslovne "Jeho-kôň-je-šialený" alebo "Jeho-kôň-je-oduševnelý", (* asi 1845, Bear Butte, Južná Dakota, USA – † 5. september 1877, Fort Robinson, Nebraska) bol vojnový náčelník indiánskeho kmeňa Lakotov (Siouxov), skupiny Oglala. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších náčelníkov, ktorí sa v druhej polovici 19. storočia preslávil predovšetkým víťazstvom nad armádou USA v bitkách pri Rosebude a Little Bighorne.
Po tom, ako sa vzdal americkému oddielu velenému generálom Crookom (1877), bol Splašený kôň smrteľne zranený vojenskou strážou, keď sa bránil uväzneniu v tábore Camp Robinson, v dnešnej Nebraske. Radí sa medzi popredné legendárne indiánske postavy. Americká poštová služba mu venovala spomienku na 13-centovej známke v Sérií známok veľkých Američanov.
Detstvo a mladosť Pri určení presného roku narodenia Splašeného koňa sa zdroje rôznia, ale ukazujú na rozpätie rokov 1840 až 1845. Podľa jedného jeho blízkeho priateľa bol on a Splašený kôň "narodený v tom istom roku a ročnom období", ktorý podľa záznamov o obyvateľstve pripadá na rok 1845. Povzbudzujúci medveď, liečiteľ a duchovný radca oglalského vodcu, informoval, že Splašený kôň sa narodil „v roku, kedy skupina pod ktorú patril, Oglala, ukradla 100 koní, v jeseni toho roku“, čo odkazuje na lakotský kalendár – výpočet zím. Podľa tohto indiánskeho zaznamenávania rokov, udalosť krádeže 100 koní, podľa Mračného štítu a zrejme aj Amerického a Červeného koňa, predstavuje rok 1840 – 1841. Ústne zachované záznamy pochádzajúce od jeho príbuzných v rezervácií Cheyenne River určujú jeho narodenie na jar roku 1840. Šialený kôň starší v ten večer, čo jeho syn zomrel, povedal poručíkovi H.R. Lemlymu, že jeho syn „by čoskoro mal 37 rokov; narodil sa na Južnej Cheyennskej rieke na jeseň roku 1840."
Splašeného koňa pri narodení nazvali Cha-O-Ha ("V divočine" alebo "Medzi stromami", čo predstavovalo jeho spriaznenosť s prírodou). Jeho matka mala prezývku "Brčkavá" alebo "Ľahký vlas", kvôli jej jemným kučeravým vlasom, podobným jej matke.
Rodina Rodičia Splašeného koňa pochádzali z dvoch skupín v podkmeni Lakota z kmeňa Sioux. Jeho otec bol zo skupiny Oglala a matka z Miniconjou. Otec, narodený v roku 1810 sa tiež volal Splašený kôň. Jeden záznam hovorí, že po tom, ako jeho syn dosiahol dospelosť a preukázal svoju silu, dal mu svoje meno a prijal nové – Waglula (Červ). Ďalšia verzia tvrdí, že meno Splašený kôň dostal po tom, ako mal víziu. Jeho matkou bola Žena s hrkajúcou prikrývkou (Rattling Blanket Woman), narodená v roku 1814. Splašený kôň mal bratranca (syna Osamelého roha) Dotkni sa oblakov (Touch the Clouds). Minimálne raz zachránil Splašenému koňovi život a bol s ním pri jeho smrti.
Rodičmi Ženy s hrkajúcou prikrývkou boli Čierny bizón (Black Buffalo) a Biela krava (White Cow), tiež známa ako Železná trstina (Iron Cane). Jej starší súrodenci boli Osamelý roh (Lone Horn, narodený 1790 – 95, zomrel 1875) a Dobre vyzerajúca žena (narodená v roku 1810). Jej mladšia sestra sa volala Pozerá sa (Looks At It, nar. 1815), neskôr zvaná Boja sa jej. Historik George Hyde píše, že Žena s hrkajúcou prikrývkou bola Miniconjou, a sestrou Škvrnitého chvosta, ktorý sa stal náčelníkom kmeňa Brulé.
V lete v roku 1844 išiel Waglula (Červ) na lov bizónov a prechádzal popri dedine indiánov Minniconjou Lakota, ktorá bola napadnutá bojovníkmi kmeňa Crow. So svojou malou družinou dedinu zachránil. Corn, hlava osady, pri útoku stratil svoju ženu. Z vďačnosti dal Waglulovi svoje dve najstaršie dcéry za manželky: Železo medzi rohmi (Iron Between Horns, 18-ročná) a Zabíja nepriateľov (Kills Enemy, 17-ročná). Cornova najmladšia dcéra Červené nohavice (Red Leggins), ktorá mala vtedy 15 rokov a požiadala, aby mohla odísť so sestrami a tak sa všetky stali ženami Waglulu.
Rodokmeň Podľa Encyklopédie severoamerických Indiánov (Encyclopedia of North American Indians, 1996) od Fredericka Hoxie, Bol Splašený kôň tretím mužským nositeľom tohto mena – v oglalskom jazyku Tasunke Witko. Tasunke Witko III. (1840-77) bol synom Ženy s hrkajúcou prikrývkou a Tasunke Witko II. Ženou jeho života bola Žena čierneho bizóna (Black Buffalo Woman), o ktorú sa uchádzal, ona sa však vydala za muža menom Žiadna voda (No Water). Splašený kôň sa ju raz pokúšal presvedčiť, aby s ním utiekla. Žiadna voda si požičal pištoľ a vydal sa za ňou. Keď ju našiel so Šialeným koňom, vystrelil naňho, pričom ho ťažko poranil na tvári, čo na nej zanechalo viditeľnú jazvu. Šialený kôň bol ženatý dvakrát: najprv to bola Čierna štóla, potom Nellie Larrabee (Laravie). Nellie Larrabee bola nasadená ako vojenský špeh, preto sa toto "manželstvo" javí ako pochybné. Dieťa mu prinieslo iba manželstvo s Čiernou štólou: dcéru menom Obávajú sa jej, ktorá v troch rokoch zomrela.
Vízie Splašený kôň žil v tábore Lakoty so svojim mladším bratom, Vysokým koňom (High Horse, syn Železo medzi rohmi a Waglulu), a bratrancom Malým jastrabom. (Malý jastrab bol synovcom jeho nevlastného starého otca z matkinej strany – Corna). Do tábora vtedy vstúpil poručík Grattan s 28-členným americkým oddielom, s úmyslom zatknúť príslušníka Minniconjou za krádež kravy, čo vyústilo do konfliktu, pri ktorom bol zranený náčelník Dobývajúci medveď (Conquering Bear). Nasledoval boj, známy ako Grattanov masaker, v ktorom Siouxovia americké vojsko porazili.
320x240px|náhľad|Peak Harney pri jazere Sylvan Lake
Po tom, ako bol Splašený kôň svedkom smrti Dobývajúceho medveďa, začali uňho stavy tranzu s víziami. Jeho otec Waglula s ním išiel k dnešnému Jazeru Sylvan v Južnej Dakote, kde spolu praktizovali hemblecha alebo vyvolávanie zjavení. Počas cesty ich na svoje miesta viedol červenochvostý jastrab; cez vysoké stromy v Čiernych horách nemohli vidieť, kam kráčajú. Splašený kôň mal miesto medzi dvoma výbežkami na vrchu hory na severe - východne od jazera. Waglula sa usadil na juh od Štítu Harney, na sever od syna.
Výjav Šialeného koňa najprv priviedol na juh, kam podľa lakotskej viery odchádzali mŕtvi. Po návrate navštívil západ, vedený wakiyans (bytosťami hromov). Obdržal magické vrecúško (šamanistický liečivý predmet), ktoré mu malo ochraňovať život. Jedným z jeho zvieracích ochrancov sa stala biela sova, ktorá podľa lakotskej spirituality predlžovala život. Uvidel tiež svoju bojovnú maľbu tváre – skladala sa zo žltého blesku (na ľavej strane tváre) a bieleho prášku. Ten sa mal namočiť a označiť ním zraniteľné miesta; po vyschnutí vyzerali ako krúpy. Podobnú maľbu používal jeho otec – červený úder blesku na pravej tvári, a 3 červené "krúpy" na čele. Splašený kôň nepoužíval žiadnu maľbu na čele a nenosil bojovú perovú čelenku. Nakoniec mu bola zjavená posvätná pieseň, ktorá predstavovala ochranu jeho ľudu, a je dodnes spievaná indiánmi Oglala.
Čierny jeleň, súčasník a bratranec Splašeného koňa, víziu opisuje v rozhovore uvedenom v knihe Black Elk Speaks: Being the Life Story of a Holy Man of the Oglala Sioux od Johna G. Neihardta.
Keď som sa stal mužom, otec mi o tom zjavení niečo rozprával. Nepoznal ho celé, ale vravel, že Splašený kôň vtedy uvidel svet, kde nie je nič iba duchovia všetkých vecí. To je skutočný svet, ktorý je za týmto svetom, a všetko, čo vidíme, je akoby jeho tieňom. Bol tam na svojom koni; a ten kôň, aj on sám na ňom, aj stromy, tráva a kamene, všetko bolo vytvorené z ducha, nič nebolo pevné, a všetko sa akoby vznášalo. Jeho kôň tam stál, ale jednako naokolo tancoval, ako kôň stvorený len z tieňa – a takto prišiel k svojmu menu, ktoré neznamená, že jeho kôň je bláznivý alebo divý, ale že v jeho vidine sa pohyboval tým nezvyčajným spôsobom. Toto zjavenie mu dalo veľkú silu, pretože keď bojoval, myslel len na to, ako bude opäť v tom svete, a bude môcť skrz čokoľvek prejsť a neporaniť sa. Až pokým ho nezabili v Soldiers' Town na Bielej rieke, bol zranený iba dvakrát – z toho raz to bola nehoda – a v obidvoch prípadoch vlastným človekom, keď neočakával ťažkosti a nepremýšľal, nikdy to nespravil nepriateľ.
Splašenému koňovi daroval liečiteľ menom Úlomky rohu (Horn Chips) čierny kameň na ochranu jeho koňa – bol to čiernobiely pinto zvaný Inyan (skala alebo kameň). Šialený kôň mu kameň pripevnil za ucho, aby sa skombinovala magická sila jeho zjavenia a šamana Úlomky rohu – on a jeho kôň tak boli v boji jedným.
Titul "Nositeľ košele" V neskorých 50. a začiatkom 60. rokov 19. storočia, vojnová reputácia a sláva Splašeného koňa medzi ľudom Oglala rástla. Spomína sa v ústne zachovanej lakotskej histórií. Prvýkrát zabil, keď indiánsky útočník zo Shoshone zavraždil ženu z Lakoty, ktorá čistila bizónie mäso pri rieke Powder River. Bojoval v mnohých bojoch medzi kmeňom Lakota a ich tradičnými nepriateľmi – Crow, Shoshone, Pawnee, Blackfeet a Arikara.
V roku 1864, po tom, ako Tretia coloradská kavaléria zdecimovala kmeň Severných Cheyenne v Masakri Sand Creek, sa s ním skupiny Lakota Oglala a Minniconjou spojili proti americkej armáde. Splašený kôň sa zúčastnil Boja Red Buttes a následného Boja na Mostovej Stanici Platte River v júli 1865. Pre svoje bojové schopnosti bol v roku 1865 kmeňom pomenovaný Ogle Tanka Un - Nositeľ košele, alebo vojnový vodca (ozdobná košeľa symbolizovala výnimočnosť).
Boj 100 Mŕtvych (Fettermanská Bitka) 21. decembra 1866 Splašený kôň, spolu s ďalšími 6 bojovníkmi z Lakota a Cheyenne, pripravil pascu pre kapitána Williama Fettermana s 53 člennou pechotou a 27 člennou kavalériou pod vedením poručíka Grummonda. Toto vojsko, vyslané z pevnosti Fort Phil Kearny, sledovalo Indiánov kvôli predchádzajúcemu útoku na vlak. Splašený kôň vlákal Fettermanovu pechotu na horu, Grummondovu kavalériu naviedlo ostatných šesť “návnad” po hrebeni Peno Head Ridge k potoku Peno Creek, kde niekoľko cheyennských žien vojakov ďalej huckali. Medzitým vodca Cheyenne Malý vlk so svojimi bojovníkmi, ktorí sa predtým ukrývali na druhej strane Peno Head Ridge, zablokovali cestu vedúcu späť do pevnosti. Z hory sa prihnali bojovníci Lakota, a zaútočili na pechotu, zatiaľ čo pri Peno Creek vyrazili zo skrýše v húštine cheyennskí a lakotskí bojovníci. Keď Grummond so svojimi vojakmi zistil, že sú úplne obkľúčení, vydali sa späť k Fettermanovi. Takmer 1 000 členné kombinované indiánske vojsko zabilo všetkých príslušníkov americkej armády, na čo bieli spomínali ako na Fettermanský Masaker. Bola to dovtedy najväčšia americká porážka na Veľkých Planinách. Kmene Lakota a Cheyenne túto udalosť nazvalo Boj stovky v ruke.
Boj pri povozoch 2. augusta 1867 sa Splašený kôň zúčastnil boja pri povozoch, tiež neďaleko Fort Phil Kearny. Indiáni v počte 1 000 až 2 000 bojovníkov zaútočili na skupinu mužov, ktorí rúbali drevo blízko pevnosti. Väčšina z týchto amerických vojakov sa skryla do kruhu tvoreného vozmi bez kolies v ktorom sa kryli počas streľby na útočníkov. Tí utrpeli značné straty kvôli tomu, že vojaci používali nové, zozadu nabíjané pušky. V porovnaní so starými puškami, nabíjanými spredu, ktoré mohli páliť trikrát za minútu, tieto nové zbrane dokázali vystreliť za minútu 10-krát. Lakotskí bojovníci si po prvej americkej streľbe nabíjali zbrane, keďže rátali s časom, ktorý by mali pred ďalšou paľbou starých muškiet. Z vojakov bolo iba päť mŕtvych a dvaja zranení, kým kmeň Lakota utrpel ľudské straty v rozmedzí 50 – 120. Mnoho z nich bolo pochovaných v horách obklopujúcich pevnosť Fort Phil Kearny vo Wyomingu.
Spor o Ženu čierneho bizóna Na jeseň roku 1867 pozval Splašený kôň Ženu čierneho bizóna (Black Buffalo Woman), aby ho sprevádzala na lov bizónov v oblasti Slim Buttes, v dnešnej severozápadnej Dakote. Jej mužom bol Žiadna voda, ktorý mal povesť pijana. Podľa lakotského zvyku mala žena právo sa kedykoľvek odlúčiť od svojho muža odsťahovaním sa k príbuzným alebo k inému mužovi, alebo vyložením mužovho vlastníctva von z ich obydlia. Aj keď bolo možné, že sa vyžadovalo nejaké vynahradenie na urovnanie zranených citov, od odmietnutého manžela sa očakávalo, že rozhodnutie ženy príjme.