Zoznam "vládcov" Moldavska:
Kniežatá, predsedovia vlád, predsedovia Vlády ľudových komisárov, predsedovia Rady ministrov, predsedovia Prezídia Najvyššieho sovietu, predsedovia Najvyššieho sovietu, premiéri, prezidenti… Obdobie Moldavského kniežatstva (1352 – 1862) Dragoş (1352 – 1353) Sas (1354 – 1358) Balc (1359) Kniežatá Moladvského kniežatstva – Bogdanovci-Muşat Bohdan I. (1359 – 1365) Laţcu (1365 – 1373) Costea Muşat (1373 – 1374) Kniežatá Moladvského kniežatstva – iná dynastia Iuga Koriatovici (1374 – 1377) – prvý raz Bogdanovci-Muşat (pokrač.) Petru I. Muşat (1375 – 1391) Roman I. Moldavský (1391 – 1394) Ştefan I. (1394 – 1399) Iná dynastia (pokrač.) Iuga Koriatovici (1399 – 1400) – druhý raz, zosadený z trónu intervenciou Mirceom I. Bogdanovci-Muşat (pokrač.) Alexander Dobrý (1400 – 1432) Iliaş I. (1432 – 1433) – prvý raz Ştefan II. (1434 – 1435) – prvý raz Iliaş I. (1435 – 1443) – druhý raz Ştefan II. (1435 – 1447) – druhý raz, po rok 1443 vládol spoločne s Iliaşom I.; v rokoch 1444 – 1445 spoločne s Petrom II. Peter II. Moldavský (1444 – 1445) – prvý raz Roman II. Moldavský (1447 – 1448) Peter II. Moldavský (1448 – 1449) – druhý raz Ciubăr Vodă (1449) Alexander I. Moldavský (1449) – prvý raz Bohdan II. (1449 – 1451) Petru III. Aron (1451 – 1452) – prvý raz Alexander I. Moldavský (1452 – 1454) – druhý raz Petru III. Aron (1454 – 1455) – druhý raz Alexander I. Moldavský (1455) – tretí raz Petru III. Aron (1455 – 1457) – tretí raz Štefan III. Veľký (1457 – 1504) Bohdan III. (1504 – 1517) Ştefan IV. (1517 – 1527) – zvaný Ştefăniţă, až do roku 1523 za neho vládol regent Luca Arbore Petru Rareş (1527 – 1538) – prvý raz Ştefan Lăcustă (1538 – 1540) Alexandru Cornea (1540 – 1541) Petru Rareş (1541 – 1546) – druhý raz Iliaş II. Rareş (1546 – 1551) Ştefan VI. Rareş (1551 – 1552) Iná dynastia (pokrač.) Ioan Joldea (1552) Alexandru Lăpuşneanu (1552 – 1561) – prvý raz Ioan Iacob Heraclid (1561 – 1563) Ştefan Tomşa (1563 – 1564) Alexandru Lăpuşneanu (1564 – 1568) – druhý raz Bohdan IV. Moldavský (1568 – 1572) Ioan Vodă (1572 – 1574) – zvaný Viteaz Petru Şchiopul (1574 – 1577) – prvý raz Ioan Potcoavă (1577) – hajtman zvaný tiež Nicoară Potcoavă alebo Ivan Sarpega Petru Şchiopul (1578 – 1579) – druhý raz Bogdanovci-Muşat (pokrač.) Iancu V. Sasul (1579 – 1582) Iná dynastia (pokrač.) Petru Şchiopul (1582 – 1591) – tretí raz Aron Tyran (1591 – 1592) – prvý raz Alexandru III. Zlý (1592) – v rokoch 1592 – 1593 vládol aj vo Valašsku
Bogdanovci-Muşat (pokrač.) Petru Cazacul (1592) Iná dynastia (pokrač.) Aron Tyran (1592 – 1595) – druhý raz Ştefan Răzvan (1595) Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Movileşti Ieremia Movilă (1595 – 1600) – prvý raz Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Drăculeşti Michal Odvážny (1600) – v rokoch 1593 – 1600 vládol aj vo Valašsku a 1599 – 1600 aj v Sedmohradsku Movileşti (pokrač.) Ieremia Movilă (1600 – 1606) – druhý raz Simion Movilă (1606 – 1607) Mihail Movilă (1607) – prvý raz Constantin Movilă (1607) – prvý raz, vládla za neho regentka Elzbieta Csomortany de Losoncz Mihail Movilă (1607) – druhý raz Constantin Movilă (1607 – 1611) – druhý raz, vládla za neho regentka Elzbieta Csomortany de Losoncz Iná dynastia (pokrač.) Ştefan II. Tomşa (1611 – 1615) – prvý raz Movileşti (pokrač.) Constantin Movilă (1615 – 1616) – tretí raz Drăculeşti (pokrač.) Radu X. Mihnea (1616 – 1619) – prvý raz
Iná dynastia (pokrač.) Gaspar Graziani (1619 – 1620) Alexandru IV. Eliáš (1620 – 1621) – prvý raz Ştefan II. Tomşa (1621 – 1623) – druhý raz
Drăculeşti (pokrač.) Radu X. Mihnea (1623 – 1626) – druhý raz
Movileşti (pokrač.) Miron Barnovschi-Movilă (1626 – 1629) – prvý raz Drăculeşti (pokrač.) Alexandru Coconul (1626 – 1629) – prvý raz Movileşti (pokrač.) Moise Movilă (1630 – 1631) – prvý raz Iná dynastia (pokrač.) Alexandru IV. Eliáš (1631 – 1633) – druhý raz
Movileşti (pokrač.) Miron Barnovschi-Movilă (1633) – druhý raz Moise Movilă (1633 – 1634) – druhý raz Iná dynastia (pokrač.) Vasile Lupu (1634 – 1653) – prvý raz Gheorghe Ştefan (1653) – prvý raz Vasile Lupu (1653) – druhý raz Gheorghe Ştefan (1653 – 1658) – druhý raz Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Ghica Gheorghe Ghica (1658 – 1659) Iná dynastia (pokrač.) Constantin I. Şerban (1659) – prvý raz Ştefăniţă Lupu (1659 – 1661) – prvý raz, zvaný tiež Papură-Vodă Constantin I. Şerban (1661) – druhý raz Ştefăniţă Lupu (1661) – druhý raz Eustratie Dabija (1661 – 1665) Gheorghe Duca (1665 – 1666) – prvý raz Iliaş Alexandru (1666 – 1668) Gheorghe Duca (1668 – 1672) – druhý raz Ştefan Petriceicu (1672 – 1673) – prvý raz
Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Cantacuzene Dumitraşcu Cantacuzino (1673) – prvý raz Iná dynastia (pokrač.) Ştefan Petriceicu (1673 – 1674) – druhý raz Cantacuzene (pokrač.) Dumitraşcu Cantacuzino (1674 – 1675) – druhý raz Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Rosetti Antonie Ruset (1675 – 1678) Iná dynastia (pokrač.) Gheorghe Duca (1678 – 1683) – tretí raz Ştefan Petriceicu (1683 – 1684) – tretí raz Cantacuzene (pokrač.) Dumitraşcu Cantacuzino (1684 – 1685) – tretí raz Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Cantemireşti Constantin Cantemir (1685 – 1593) Dimitrie Cantemir (1693) – prvý raz, zosadený z trónu tureckým sultánom Iná dynastia (pokrač.) Constantin Duca (1693 – 1695) – prvý raz Cantemireşti (pokrač.) Antioh Cantemir (1695 – 1700) – prvý raz Iná dynastia (pokrač.) Constantin Duca (1700 – 1703) – druhý raz Ioan Buhuş (1703) – prvý raz, kancelár Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Racoviţă Mihai Racoviţă (1703 – 1705) – prvý raz Cantemireşti (pokrač.) Antioh Cantemir (1705 – 1707) – druhý raz Racoviţă (pokrač.) Mihai Racoviţă (1707 – 1709) – druhý raz Iná dynastia (pokrač.) Ioan Buhuş (1709 – 1710) – druhý raz, kancelár Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Macrocordato Nicolae Mavrocordat (1709 – 1710) – prvý raz Cantemireşti (pokrač.) Dimitrie Cantemir (1710 – 1711) – druhý raz
V rokoch 1711 – 1821 v moldavskom kniežatstve vládla bohatá grécka šľachta.
Vláda gréckej šľachty v Moldavskom kniežatstve (1711 – 1821) V rokoch 1739, 1769 – 1774, 1788 – 1791, 1806 – 1812, 1828 – 1834 a 1853 – 1854 krajinu okupovalo Ruské impérium a v rokoch 1787 – 1791 Rakúsko-Uhorsko. Besarábia bola od roku 1812 až do začiatku 20. storočia súčasťou Ruského impéria.
Iná dynastia (pokrač.) Lupu Costachi (1711)
Macrocordato (pokrač.) Ioan I. Mavrocordat (1711) – prvý raz Nicolae Mavrocordat (1711 – 1715) – druhý raz Mihai Racoviţă (1715 – 1726) – tretí raz
Ghica (pokrač.) Grigore II. Ghica (1726 – 1733) – prvý raz
Macrocordato (pokrač.) Constantin Mavrocordat (1733 – 1735) – prvý raz
Ghica (pokrač.) Grigore II. Ghica (1735 – 1739) – druhý raz Ruská okupácia (1739) Grigore II. Ghica (1739 – 1741) – tretí raz
Macrocordato (pokrač.) Constantin Mavrocordat (1741 – 1743) – druhý raz Ioan I. Mavrocordat (1743 – 1747) – druhý raz
Ghica (pokrač.) Grigore II. Ghica (1747 – 1748) – štvrtý raz
Macrocordato (pokrač.) Constantin Mavrocordat (1748 – 1749) – tretí raz Iordache Stavrachi (1749)
Kniežatá Moldavského kniežatstva – dynastia Racoviţă Constantin Racoviţă (1749 – 1753) – prvý raz
Ghica (pokrač.) Matei Ghica (1753 – 1756)
Racoviţă (pokrač.) Constantin Racoviţă (1756 – 1757) – druhý raz
Ghica (pokrač.) Scarlat Ghica (1757 – 1758)
Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Callimaçi Ioan Teodor Callimaçi (1758 – 1761) Grigore Callimaçi (1761 – 1764) – prvý raz
Ghica (pokrač.) Grigore III. Ghica (1764 – 1767) – prvý raz
Callimaçi (pokrač.) Grigore Callimaçi (1767 – 1769) – druhý raz
Macrocordato (pokrač.) Constantin Mavrocordat (1769) – štvrtý raz Ruská okupácia (1769 – 1774)
Ghica (pokrač.) Grigore III. Ghica (1774 – 1777) – druhý raz
Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Moruzi Constantin Moruzi (1777 – 1782)
Macrocordato (pokrač.) Alexandru Mavrocordat Delibej (1782 – 1785) Alexandru Mavrocordat Firaris (1785 – 1786)
Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Ypsilanti Alexandru Ypsilantis (1786 – 1788) Rakúsko-Uhorská okupácia (1787 – 1791) – v tom čase v krajine vládol vojenský komandant Friedrich Josias von Sachsen-Coburg-Saalfeld.
Rosetti (pokrač.) Emanuel Giani Ruset (1788 – 1789) Ruská okupácia (1788 – 1791)
Moruzi (pokrač.) Alexandru Moruzi (1792) – prvý raz
Kniežatá Moladvského kniežatstva – dynastia Suţu Mihai Suţu (1793 – 1795) – nazývaný tiež Draco
Callimaçi (pokrač.) Alexandru Callimaçi (1795 – 1799)
Suţu (pokrač.) Alexandru Suţu (1801 – 1802) Iordaçe Conta (1802) – kancelár
Moruzi (pokrač.) Alexandru Moruzi (1802) – druhý raz
Callimaçi (pokrač.) Scarlat Callimaçi (1806) – prvý raz
Moruzi (pokrač.) Alexandru Moruzi (1806 – 1812) – tretí raz Ruská okupácia (1806 – 1812) Alexandru Hangerli (1807)
Callimaçi (pokrač.) Scarlat Callimaçi (1807) – druhý raz, zosadený ruskou armádou
Rosetti (pokrač.) Iordaçe Ruset-Roznovanu (1807)
Veniamin Costaçe (1807 – 1812) – prvý raz, metropolitný biskup Scarlat Callimaçi (1812 – 1819)
Suţu (pokrač.) Mihai Suţu (1819 – 1821) bojari Manu a Rizos-Nerulos (1819) Veniamin Costaçe (1821) – druhý raz, metropolitný biskup Filiki Eteria – grécka okupácia (1821) – vojenský komandant Alexandru Ypsilantis (1786 – 1788) Ştefan Vogoride (1821 – 1822) Ioan Sturdza (1822 – 1828) Ruská okupácia (1828 – 1834) – vojenskí komandanti Fiodor Petrovič Pahlen, Piotr Želtuchin a Pavel Dmitrievič Kiselev
Konštitučná vláda Moldavskom kniežatstve (1832 – 1856) Mihail Sturdza (1834 – 1849)
Ghica (pokrač.) Grigore Alexandru Ghica (1849 – 1853) – prvý raz Ruská okupácia (1853 – 1854) Grigore Alexandru Ghica (1854 – 1856) – druhý raz
Protektorát (1856 – 1859) Protektorát vytovrený na základe Parížskej mierovej zmluvy z roku 1856. Administratívna vláda (1856) Teodor Balş (1856 – 1857) Nicolae Vogoride (1857 – 1858) Ştefan Catargiu, Vasile Sturdza a Anastasie Panu (1858 – 1859) Ştefan Catargiu sa v roku 1858 vzdal funkcie a bol nahradený Ioanom Cantacuzinom. Alexander Ioan Cuza (1859 – 1862) – vládol aj vo Valašsku v personálnej únii.
Moldavská sovietska socialistická republika (1940 – 1991) Generálni tajomníci Moldavskej komunistickej strany Piotr Grigorievič Borodin (2. august 1940 – 11. február 1942) – v exile od roku 1941 v RSFSR Nikita Leontievič Salgor (13. február 1942 – 5. január 1946) – v exile do roku 1944 v RSFSR Nikolaj Grigorievič Koval (5. január 1946 – júl 1950) Leonid Iľjič Brežnev (26. júl 1950 – 25. október 1952) Dmitrij Spiridonovič Gladkij (25. október 1952 – 8. február 1954) Zinoviev Timofejevič Serďuk (8. február 1954 – 29. máj 1961) Ivan Ivanovič Boďul (29. máj 1961 – 22. december 1980) Semion Kuzmič Grossu (22. december 1980 – 16. december 1989) Petru Kyrilovič Lučinskij (16. december 1989 – 5. február 1991) Grigorij Izidorovič Jeremy (5. február 1991 – august 1991)
Predsedovia Vlády ľudových komisárov Tichon Antonovič Konstantinov (2. august 1940 – 17. apríl 1945) – v exile od júna roku 1941 v RSFSR Nikolaj Grigorievič Koval (17. apríl 1945 – 4. január 1946) Gerasim Jakovlevič Rud (5. január 1946 – 4. apríl 1946)
Predsedovia Rady ministrov Gerasim Jakovlevič Rud (4. apríl 1946 – 23. január 1958) Alexandr Filipovič Diordica (23. január 1958 – 15. apríl 1970) Piotr Andrejevič Paskar (24. apríl 1970 – 1. august 1976) – prvý raz Semion Kuzmič Grossu (1. august 1976 – 30. december 1980) Ivan Grigorievič Ustijan (30. december 1980 – 24. december 1985) Ivan Petrovič Kalin (24. december 1985 – 10. január 1990) Piotr Andrejevič Paskar (10. január 1990 – 26. máj 1990) – druhý raz
Predsedovia Prezídia Najvyššieho Sovietu Moldavska Fiodor Grigorievič Brovko (28. jún 1940 – 29. marec 1951)