Bob Dylan, vlastným menom Robert Allen Zimmerman, (* 24. máj 1941, Duluth, Minnesota, USA) je americký spevák, hudobný skladateľ, básnik a maliar. Je považovaný za jednu z hlavných postáv piatich desaťročí histórie populárnej hudby. Najviac významných diel z tvorby Boba Dylana pochádza zo 60. rokov, kedy začal neformálne reagovať a protestovať proti situácii v Amerike. Bol v tom čase označený za „hlas generácie“. Viacero jeho piesní ako napríklad „Blowin' in the Wind“ či „The Times They Are a-Changin'“ sa stali hymnami dvoch amerických hnutí Afro-američanov za občianske práva v rokoch 1955 – 1968Dylan sang “Blowin’ In The Wind” at the Washington D.C. concert, January 20, 1986, which marked the inauguration of Martin Luther King Day. Gray, 2006, The Bob Dylan Encyclopedia, pp. 63 – 64. a odporu proti vojne vo Vietname. V roku 1965, po tom, ako sa z folkového hudobníka jeho hudobný štýl podriadil rozmachu využívania elektrických hudobných nástrojov, nahral svoj hit, šesť-minútový singel „Like a Rolling Stone“. Táto pieseň je na vrchole zoznamu 500 najlepších skladieb všetkých čias, ktorý v novembri 2004 publikoval časopis Rolling Stone.
Dylanove prvé texty združovali dobové politické, sociálne, filozofické a literárne vplyvy. Ignorovali konvencie, zaužívané vo vtedajšej populárnej hudbe a reagovali na vtedajší rozmach kontrakultúry 60. rokov. Inšpirovali ho vystúpenia hudobníkov ako Little Richard a spôsob komponovania, ktorý bol príznačný pre Woodyho Guthrieho, Roberta Johnsona a Hanka Williamsa. Dylanov hudobný štýl je napriek tomu špecifický a vyjadruje jeho osobnosť. Počas jeho rozvoja sa Bob Dylan, ktorého hudobná kariéra trvá viac ako 50 rokov, opieral o tradície amerických skladieb od folku, blues, country, džez, swing po gospel, rokenrol a rockabilly či škótsky, anglický alebo írsky folklór. Niektoré z jeho posledných albumov z veľkej miery priamo čerpajú z fondu, ktorý je v Spojených štátoch súčasťou zbierky Great American Songbook. Vystupuje s gitarou, hráva aj na klavíra či ústnej harmonike. S meniacou sa zostavou rôznych kvalitných hudobníkov Bob Dylan nepretržite koncertuje od konca 80. rokov 20. storočia. Tento jeho hudobný fenomén dostal meno „Never Ending Tour“. Nahrávanie s týmito hudobníkmi je stredobodom jeho kariéry, no z hľadiska histórie populárnej hudby je Dylanovým najväčším prínosom jeho skladateľská a hlavne textárska tvorba. Od roku 1994 Dylan publikoval sedem kníh so svojimi kresbami a maliarskymi dielami a jeho výtvarné práce sú vystavené v niektorých významných umeleckých galériách.
Ako hudobník Bob Dylan predal viac než 100 miliónov nosičov, čím sa zaradil do zoznamu najpredávanejších hudobníkov sveta. Počas svojej hudobnej kariéry sa Bob Dylan stal držiteľom celej plejády ocenení. Za svoje nahrávky má sedem cien Grammy, Zlatý glóbus, Cenu akadémie. Bob Dylan bol uvedený do Rokenrolovej siene slávy, Minnesota Music Hall of Fame, či Nashville Songwriters Hall of Fame a Songwriters Hall of Fame. V rebríčku 500 najlepších albumov všetkých čias, ktorý v roku 2003 vydal časopis Rolling Stone, má Bob Dylan 10 albumov, z toho dva sú v prvej desiatke. Chodník, ktorým v rodnom Duluthe tínedžer Bob Zimmerman šiel v roku 1959 pozrieť na koncert Buddy Hollyho, bol na Dylanovu počesť v roku 2008 pomenovaný na „Cultural Pathway“. V tomto istom roku Dylan dostal Pulitzerovu cenu za umenie, ktorá bola zdôvodnená slovami: „za jeho jedinečný vplyv na populárnu hudbu a americkú kultúru, príznačný svojou lyrickou kompozíciou neobyčajnej sily poézie“. V máji 2012 mu vtedajší prezident Barack Obama udelil Presidential Medal of Freedom.
V roku 2016 získal Nobelovu cenu za literatúru za to, že „našiel nový spôsob poetického vyjadrenia, ktorým nadviazal na veľkú americkú piesňovú tradíciu“.The Nobel Prize in Literature 2016 - Nobelprize.org - Nobel Prizes and Laureates
Životopis thumb|left|Rodinný dom Zimmermanovcov v Hibbingu (Minnesota) Robert Allen Zimmerman (hebrejsky Shabtai Zisel ben Avraham)Sounes, Down The Highway: The Life Of Bob Dylan, p. 14, gives his Hebrew name as Shabtai Zisel ben AvrahamA Chabad news service gives the variant Zushe ben Avraham, which may be a Yiddish variant sa narodil 24. mája 1941 v nemocnici St. Mary's Hospital v meste Duluth (Minnesota, Spojené štáty).Sounes, Down The Highway: The Life Of Bob Dylan, p. 14 Vyrastal vo svojom rodnom meste a neskôr v mestečku Hibbing, v štáte Minnesota pri západnom pobreží Horného jazera (angl. Lake Superior). Starí rodičia Boba Dylana, Zigman a Anna Zimmermanovci, boli emigranti, ktorí utiekli v čase protižidovských pogromov v roku 1905 z mesta Odesa, ktoré patrilo k Ruskému impériu (v súčasnosti patrí k Ukrajine).Sounes, Down The Highway: The Life Of Bob Dylan, pp. 12 – 13. Jeho starí rodičia z matkinej strany, Benjamin a Lybba Edelsteinovci, boli litovskí židia, ktorí sa presťahovali do Štátov v roku 1902. Vo svojej biografii Chronicles: Volume One Dylan píše, že dievčenské meno jeho starej mamy z otcovej strany bolo Kyrgyz a jej rodina pochádzala z Istanbulu.Dylan, Chronicles, Volume One, pp. 92 – 93.
Dylanovi rodičia Abram Zimmerman a Beatrice "Beatty" Stoneová boli členmi miestnej uzavretej židovskej komunity. Keď mal Robert šesť rokov, jeho otca postihla obrna a rodina sa presťahovala do Hibbingu, rodného mesta matky, kde Bob strávil zvyšok svojho detstva. Robert Zimmerman v mladosti často počúval americké rozhlasové stanice, ktoré vysielali hudbu v štýle blues, country, neskôr rokenrolu.Shelton, No Direction Home, pp. 38 – 39. Na strednej škole založil niekoľko hudobných skupín: existencia kapely The Shadow Blasters mala krátke trvanie, no ďalšia formácia, The Golden Chords, ktorá hrala coververzie populárnych piesní, mala dlhšiu trvácnosť. Ich hlučnosť pri hraní skladby „Rock and Roll Is Here to Stay“ (od kapely Danny and the Juniors) na školskej súťaži talentov donútila riaditeľa školy vypnúť im mikrofón.Sounes, Down The Highway: The Life Of Bob Dylan, pp. 29 – 37. V roku 1959 bol Robert Zimmerman na koncerte Buddy Hollyho. Vystúpenie bolo súčasťou turné Winter Dance Party. Bob spomína na to, ako sa na ňom stretli ich pohľady. V školskej ročenke z toho istého roku Robert Zimmerman poznamenal, že jeho ambíciou je raz sa stretnúť sa s Little Richardom."Shelton, No Direction Home, pp. 39 – 43. V tomto istom roku dvakrát vystúpil pod pseudonymom Elston Gunnn a hral na klavír s neskoršou americkou hviezdou začiatku 60. rokov Bobby Veem.An interview with Bobby Vee suggests the young Zimmerman may have been eccentric in spelling his early pseudonym: "[Dylan] was in the Fargo/Moorhead area ... Bill [Velline] was in a record shop in Fargo, Sam's Record Land, and this guy came up to him and introduced himself as Elston Gunnn--with three n's, G-U-N-N-N." Bobby Vee Interview, July 1999, Goldmine Reproduced online:Sounes, Down The Highway: The Life Of Bob Dylan, pp. 41 – 42.Heylin, Bob Dylan: Behind the Shades Revisited, pp. 26 – 27.
V septembri 1959 odišiel Zimmerman študovať University of Minnesota v Minneapolise. V tomto období sa jeho záujem o hudbu preorientoval z rokenrolu na americkú folkovú hudbu. V roku 1985 Dylan poznamenal, že jeho záujem o folk bol podmienený tým, že rokenrol bol založený na frázovaní, pulzovanom rytme a na efektnom prevedení. Nebol dostatočne realistický a nedával mu priestor na vyjadrenie vážnejších tém. Folk mu vyhovoval viac pre možnosti interpretovať zúfalstvo, smútok, vyznania, ale aj radosti a jasot v omnoho prirodzenejšej, precítenejšej forme.Biograph, 1985, Liner notes & text by Cameron Crowe. V Minneapolise začal Bob s hraním folkových piesní účinkovať v kaviarni s názvom 10 O'clock Scholar, ktorá sa nachádzala niekoľko blokov mimo univerzitnej pôdy. Zároveň sa stal predstaviteľom miestnej folkovej scény v Dinkytowne.Shelton, No Direction Home, pp. 65 – 82.This is related in the documentary film No Direction Home, Director: Martin Scorsese. Broadcast: September 26, 2005, PBS & BBC Two V tomto období sa začal Robert Zimmerman prezentovať pod umeleckým menom „Bob Dylan“. Vo svojej autobiografii, Chronicles: Volume One, Dylan poznamenáva, že mu vtedy bola blízka tvorba básnika Dylana Thomasa.Dylan, Chronicles, Volume One, pp. 78 – 79.
60. roky Odchod do New Yorku a nahrávacia zmluva Po krátkom čase Dylan opustil vysokoškolské štúdiá a v januári 1961 odišiel do New Yorku aby sa pokúsil získať angažmán. Zároveň plánoval navštíviť svoj vtedajší hudobný vzor, ktorým bol americký folkový hudobník a spevák Woody Guthrie. Guthrie bol vtedy vážne chorý. Bol postihnutý Huntingtonovou chorobou a hospitalizovaný v nemocnici Greystone Park Psychiatric Hospital.Dylan, Chronicles, Volume One, p. 98. Jeho spôsob interpretácie piesní silne ovplyvnil Dylanovu ranú tvorbu. Neskôr sa o ňom vyjadril, že „... počúvaním Guthrieho piesní ste sa mohli učiť, ako treba žiť.“ Bobovi Dylanovi sa podarilo Guthrieho navštíviť vďaka ich spoločnému priateľovi Ramblin' Jack Elliottovi. Elliott patril k tým, ktorí interpretovali Guthrieho tvorbu. Dylan mu vzdal poctu vo svojej životopisnej knihe Chronicles z októbra roku 2004.Dylan, Chronicles, Volume One, pp. 250 – 252.
Od februára 1961 Dylan hrával v rôznych kluboch okolo Greenwich Village. V septembri po vystúpení na show v Gerde's Folk City sa dočkal prvého pozitívneho hodnotenia v The New York Times od hudobného kritika Roberta Sheltona.Robert Shelton, New York Times, 1961-09-21, "Bob Dylan: A Distinctive Stylist" reproduced online: V tom istom mesiaci Dylan na tretí album folkovej speváčky Carolyn Hester nahral sekvencie na harmonike. Touto spoluprácou na seba upozornil producenta nahrávania Johna Hammonda, ktorý s Bobom podpísal v októbri nahrávaciu zmluvu s hudobným vydavateľstvom Columbia Records. Dylanov debut, album Bob Dylan z roku 1962, obsahoval známe folkové, bluesové a gospelové nahrávky a dve pôvodné skladby. Zisk z jeho predaja, 5 000 nosičov v prvom roku, vystačil akurát na pokrytie nákladov na jeho výrobu.Scaduto, Bob Dylan, p. 110. Vo vydavateľstve Columbia Records označili speváka ako „Hammondove bláznovstvo“ a navrhovali zrušiť s Dylanom obchodnú zmluvu. Na Bobovu obranu sa dôrazne postavil Hammond. Silného spojenca mal aj v Johnnym Cashovi. Počas spolupráce s Columbia Records Dylan pod pseudonymom Blind Boy Grunt nahral niekoľko skladieb aj pre folkový hudobný časopis a vydavateľstvo Broadside Magazine.Shelton, No Direction Home, pp. 157 – 158.
V auguste 1962 si Dylan legálne zmenil meno na Robert Dylan. V tomto istom mesiaci podpísal zmluvu s manažérom Albertom Grossmanom. Grossman, ktorý bol vo svojej brandži známy svojou niekedy konfrontačnou povahou a silnou lojalitou k svojim klientom, bol Dylanovým manažérom až do roku 1970.Gray, The Bob Dylan Encyclopedia, pp. 283 – 284. Vďaka jeho nátlaku bol vymenený John Hammond a producentom druhého Dylanovho albumu sa stal mladý afroamerický džezový producent Tom Wilson.Heylin, Bob Dylan: Behind the Shades Revisited, pp. 115 – 116.
Od decembra 1962 do januára 1963 podnikol Dylan svoju prvú cestu do Spojeného kráľovstva.Heylin, 1996, Bob Dylan: A Life In Stolen Moments, pp. 35 – 39. Režisérom Philipom Savillem bol pozvaný na nahrávanie televíznej drámy The Madhouse on Castle Street, nakrúcanej pre televíziu BBC. V závere hry Dylan zaspieval skladbu „Blowin' in the Wind“. Bolo to jedno z jeho prvých významných verejných vystúpení.Sounes, Howard. Down the Highway: The Life Of Bob Dylan. Doubleday 2001. p159. ISBN 0-552-99929-6 V Londýne Bob vystupoval vo viacerých folkových kluboch: Les Cousins, The Pinder Of Wakefield, Web Guardian newspaper © Guardian News and Media Limited 2009 a Bunjies.