Diaľnica M1 () je 172 kilometrov dlhá diaľnica v Maďarsku, ktorá začína v hlavnom meste Budapešť a pokračuje západným smerom cez mestá Tatabánya a Győr až na rakúsku štátnu hranicu pri obci Hegyeshalom. Po celej dĺžke diaľnice je vedená európska cesta 60 a na úseku Budapešť-Levél (medzi križovatkami s M0 a M15) aj E65 a E75.
Diaľnica M1 patrí medzi najstaršie v krajine - jej výstavba sa začala v roku 1964. Po vyše tridsiatich rokoch, v roku 1996, bol dokončený posledný chýbajúci úsek pri pohraničnej obci Hegyeshalom. Úsek medzi Győrom a rakúskou hranicou, ktorý bol postavený v prvej polovici 90. rokov bol prvým, ktorý bol financovaný pomocou súkromného kapitálu.
Význam diaľnice výrazne vzrástol po páde železnej opony a v súčasnosti patrí medzi najvyťaženejšie v krajine. Priemerná denná hustota dopravy na M1 sa pri Budapešti pohybuje okolo 100 tisíc vozidiel, pri Győre je to približne 30 tisíc vozidiel.
História Výstavba diaľnice M1 začala v roku 1964 pri budapeštianskom predmestí Törökbálint. Išlo o 12 km dlhý úsek, ktorý je spoločný pre diaľnice M1 a M7. V polovičnom profile ho sprejazdnili v roku 1977 a úplne bol dokončený o rok neskôr.
Ešte v roku 1975 bol otvorený úsek medzi Tatabányou a obcou Kisbér v polovičnom profile a v roku 1977 bol tento úsek predĺžený až po Győr. V roku 1979 bol v polovičnom profile sprejazdnený štvorkilometrový úsek medzi križovatkami s M7 a M0. Dobudovaný bol až o dva roky.
V roku 1982 otvorili úsek medzi obcou Bicske a mestom Tatabánya. Medzitým sa začal budovať úsek Budapešť-Tatabánya a takisto aj druhý profil už skôr otvoreného úseku Tatabánya-Győr. Výstavba prebiehala počas celých 80. rokov, avšak kopletne dobudovať diaľnicu medzi hlavným mestom a Győrom sa podarilo až po páde socializmu v roku 1990.
Po zmene režimu však tempo výstavby upadlo, najmä kvôli finančným ťažkostiam spôsobeným prechodom z príkazovej na trhovú ekonomiku. Začal sa teda hľadať vhodný súkromný investor, ktorý by dobudoval diaľnicu až na rakúske hranice. 13. apríla 1993 bola podpísaná zmluva medzi štátom a súkromným investorom, ktorý založil spoločnosť Első Magyar Koncessziós Autópálya Rt. (ELMKA). Táto spoločnosť sa zaviazala postaviť 65 kilometrov diaľnice a získala právo prevádzkovať tento úsek po dobu 35 rokov. V roku 1995 bol dokončený obchvat mesta Győr (24 km) a o rok neskôr aj zvyšok cesty po Hegyeshalom.
Spoločnosť začala prevádzkovať túto časť diaľnice, avšak odozva zo strany tlače a verejnosti bola negatívna, najmä kvôli neprimerane vysokému mýtu. Maďarský automotoklub v roku 1998 zažaloval spoločnosť ELMKA za neprimerané poplatky a tento súd sa mu podarilo vyhrať. ELMKA však aj napriek rozhodnutiu súdu poplatky neznížila.
Vyhrotená situácia prinútila vtedajšiu vládu odkúpiť späť koncesionárske právo od spoločnosti ELMKA a znížiť tým poplatky za diaľnicu. Spoločnoť ELMKA následne ukončila svoju činnosť a v roku 2001 zanikla.
Štátna spoločnosť Nemzeti Infrastruktúra Fejlesztő Zrt. v roku 2010 vyhlásila verejné obstarávanie na rozšírenie diaľnice M1 na tri jazdné pruhy v oboch smeroch na úseku medzi križovatkou s M7 (12. km) a výjazdom do mesta Tata (67. km).
Hlavné križovatky Dôležité diaľničné križovatky na diaľnici M1 35px|link=Diaľnica M7 (Maďarsko) 25px (12) Budaörs v prevádzke 35px|link=Diaľnica M0 (Maďarsko) 25px (16) Törökbálint v prevádzke 35px|link=Rýchlostná cesta M19 (Maďarsko) 25px (107) Győr-Iparterület v prevádzke 35px|link=Rýchlostná cesta M85 (Maďarsko) 25px (129) Győr-nyugat v pláne 35px|link=Rýchlostná cesta M86 (Maďarsko) 25px (162) Mosonmagyaróvár-dél v pláne 35px|link=Rýchlostná cesta M15 (Maďarsko) 25px (166) Levél v prevádzke
Galéria
Iné projekty
Referencie
1 Kategória:Doprava v Budapešti Kategória:Doprava v Peštianskej župe Kategória:Doprava v Stoličnobelehradskej župe Kategória:Doprava v Komárňansko-ostrihomskej župe Kategória:Doprava v Rábsko-mošonsko-šopronskej župe