Ortorula alebo leukokrátna rula je premenená hornina, ktorá vznikla premenou kyslých až intermediárnych vyvretých hornín ako sú granitoidy, granodiority, kremité diority a ďalšieVladár, J., 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173, v amfibolitovej fácii.
Termín ortorula (orthogneiss) zaviedol roku 1891 K. H. Rosenbusch.
Vznik Ortoruly vznikajú viacerými spôsobmi: ako produkt regionálnej metamorfózy takzvaných kremenno-živcových hornín, teda kyslých (felzických) a intermediárnych protolitov v amfibolitovej fácii. Je súčasťou radu: porfyroid - ortorula - svetlý granulit. parciálnym tavením pararúl a usmernením svetlej zložky (tzv. leukosóm) v migmatitochPutiš, M.; Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 2004, 131 s.. synkynematickou intrúziou granitov do mobilných strižných zón za vzniku usmernenej rovnobežnej plošnej stavby živcov a sľúd. plastickou deformáciou živcov, kremeňa a sľúd, vznikajú mylonitizované ortoruly.
Samostatnou genetickou kategóriou sú alkalické ortoruly s vyšším obsahom modrých alkalických amfibolov (riebeckit, arfvedsonit) a pyroxénov (egirín). Vo vyššej časti amfibolitovej fácie tiež vznikajú tzv. vysokostupňové ortoruly bez muskovitu, prevládajúcim ortoklasom a aluminosilikátmi (kyanit, sillimanit) a granátmi.
Vlastnosti a minerálne zloženie náhľad|vpravo|Vzorka stebelnatej ortoruly s typickým rozpadom. Vznikla silnou regionálnou metamorfózou kyslých vyvretých hornín za spolupôsobenia jednosmerného tlaku. Doubravčanská stebelnatá ortorula z lokality Doubravčany, obec Zásmuky, okres Kolín, Česko. Sú to hrubo až strednozrnné, výrazne bridličnaté horniny, v ktorých prevláda kremeň, biotit, muskovit, K-živec, menej plagioklas. Vedľajšie minerály tvorí granát, kyanit prípadne hornblend.
Výskyt Ortoruly sú v oblasti jadrových pohorí a veporskom pásme na Slovensku skôr zriedkavé. Ich systematickému výskumu sa v Západných Karpatoch venujú najmä metamorfní petrológovia. Známe sú výskyty v Sľubici a Čiernej hore, Vysokých Tatrách a vo veporskej časti Nízkych Tatier na viacerých miestachKrist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.Petrík, I., Konečný, P., Kováčik, M., Holický, I., 2006: Electron microprobe dating of monazite from the Nizke Tatry Mountains orthogneisses (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica. 57, 4, s. 227-242 napr. v okolí Veľkého Zeleného potoka, Čertovice, doliny Kolesa, Lopeja, alebo Čierneho Balogu v kohútskom kryštaliniku, kde sú označované ako muráňske ortoruly.
V Českom masíve sú bežné v Krušných horách. Viaceré ruly z Česka majú aj svoje lokálne názvy ako bítešská rula, mirotické a starosedelské, bechyňská ruly, rovnako ako časť kouřimských rúl.
Referencie
Iné projekty .
Kategória:Premenené horniny