(Druhá svetová) vojna v Pacifiku alebo vojna v Tichomorí, známa tiež pod názvami ázijsko-pacifická vojna bola dôležitou časťou druhej svetovej vojny. Začala 7. júla 1937 druhou čínsko-japonskou vojnou, rozrástla sa 7. decembra 1941 japonským útokom Pearl Harbor a skončila kapituláciou Japonska 2. septembra 1945. Bol to ozbrojený konflikt, ktorý priamo zasiahol tri kontinenty (Ázia, Severná Amerika a Austrália) a dva oceány (Tichý a Indický).
Termín vojna v Pacifiku sa používa pre označenie bojových operácií druhej svetovej vojny, ktoré zahŕňajú okrem samotného Tichého oceánu, bojisko v Juhovýchodnej Ázii, druhú čínsko-japonskú vojnu a sovietsko-japonskú vojnu v roku 1945.
19371940 Dňa 7. júla roku 1937 po japonskom útoku na most Marca Pola vypukla čínsko-japonská vojna. Tento dátum môže byť považovaný za začiatok bojových operácií na Tichomorskom bojisku a teda aj druhej svetovej vojny v tejto oblasti. Japonci v tomto roku rozdrvili čínsku armádu a do roku 1941 okupovali podstatnú časť severnej a strednej Číny. Čínsky Kuomintang sa stiahol do vnútrozemia krajiny a zriadil dočasné hlavné mesto v Čunkingu, zatiaľ čo čínski komunisti si vytvorili základňu v meste Šen-si.
Medzi 29. júlom až 11. augustom 1938 prebiehali boje v okolí jazera Chasan na území sovietskeho Ďalekovýchodného okruhu. Boli prvým z pohraničných incidentov, ktoré sa neskôr opakovali vo väčšej miere. V roku 1939 sa japonské vojská pokúsili napadnúť sovietsky Ďaleký východ z Mandžuska.
V dňoch 11. mája až 16. septembra roku 1939 boli japonské vojská v rámci Kuantungskej armády odrazené silou sovietsko-mongolského vojska pod velením maršala G.K. Žukova v bitke pri rieke Chalchyn. Táto vojenská porážka zastavila japonskú expanziu smerom na sever. Medzi ZSSR a Japonským cisárstvom vládol mier až do augusta 1945.
V septembri roku 1940 sa Japonci pokúsili prerušiť spojenie Číny s ostatnými krajinami povolením na výstavbu svojich základní vo Francúzskej Indočíne, ktorú v tej dobe kontrolovali Vichystické sily. Japonci však porušili svoje dohody, čo malo za následok vypuknutie vzájomných bojov. Japonci nakoniec vojensky obsadili celú Indočínu. Dňa 27. septembra 1940 sa Japonské cisárstvo pridalo k nacistickému Nemecku a fašistickému Taliansku, čím vznikla os Berlín-Rím-Tokio.
Japonská ofenzíva (19411942) Dňa 7. decembra roku 1941 zväz šiestich japonských lietadlových lodí napadol americkú námornú základňu Pearl Harbor na Havajských ostrovoch bez predchádzajúceho vyhlásenia vojny. O deň neskôr, 8. decembra 1941, uskutočnili japonské lietadlá nálety na filipínske letiská, pri ktorých boli zničené 3/4 amerických stíhačiek a 1/2 amerických bombardérov, ako aj k náletom na Honkong a Singapur. V ten istý deň vypovedali Spojené štáty Japonsku vojnu. Japonsko následne útočilo v Pacifiku a Ázii tak na americké základne, ako aj na britské, francúzske a holandské kolónie. Tento útok sa zastavil až v apríli 1942. Ešte do konca roku boli obsadené ostrovy Guam (10. decembra) a Wake (22. decembra), britská základňa Hongkong (24. decembra) a dňa 11. decembra kapitulovala Malajzia. Pri jej obrane britské námorníctvo v bitke pri Kuantane stratilo zväz Z (bojovú loď HMS Prince of Wales a bojový krížnik HMS Repulse).
Japonské sily stále rýchlo postupovali. 19. januára 1942 kapitulovalo Britské Borneo (Saravak a Brunej), 23. januára bol obsadený Rabaul, 15. februára kapituloval aj Singapur (pozri bitka o Singapur) a 9. marca kapitulovala Jáva. Kapitulácii Javy predchádzalo niekoľko námorných bitiek. V bitkách v Makassarskom prielive, Badungskom prielive, Jávskom mori, Sundskom prielive a pri Baweane Japonci zvíťazili. Víťazné ťaženia Japoncov pokračovali ďalej. V marci obsadili Buku, Bougainville a Shortlandské ostrovy, 23. marca obsadili Andamany. Okrem toho absolvovali vylodenie v Novej Guinei v Lae a Salamauy. Dňa 9. apríla kapituloval polostrov Bataan. Dňa 11. marca roku 1942 bol z Filipín evakuovaný veliteľ spojenej filipínsko-americkej obrany generál Douglas MacArthur. Velenie zvyšku spojeneckých síl bolo prenechané generálovi Wainwrightovi. 6. mája kapitulovali obrancovia ostrova Corregidor, posledného miesta odporu na Filipínách v Manilskej zátoke. Na Bataane padlo do japonského zajatia 60 000 filipínskych a 15 000 amerických vojakov. Na Corregidore ďalších dovedna 11 000. Filipínski a americkí zajatci boli následne nútení pochodovať asi na základňu Camp O'Donnell pri meste Capas, niekoľko tisíc z nich pri tom prišlo o život. Presun sa stal známy ako Bataanský pochod smrti.
Začiatkom roka 1942 podnikli Japonci i niekoľko významných náletov a to 19. februára nálet na Darwin (Austrália) a 5. a 9. mája nálety na Cejlón. Jedinou významnejšou akciou Američanov bol nálet 16 bombardérov B-25B Mitchell zo dňa 18. mája na Tokio
Vojenská situácia sa v priebehu roka začala obracať. Americkým silám sa podarilo zadržať postup japonských pozemných jednotiek vo vnútrozemí ostrova Nová Guinea. Japonské námorné sily tiež nedokázali zlomiť odpor spojeneckého námorníctva, s ktorým sa stretli v bitke v Koralovom mori.
Významným momentom v bojoch v Tichom oceáne bola bitka o Midway. Japonské námorné sily vyvolali dlho plánovanú bitku s americkými lietadlovými loďami medzi 4. a 7. júnom 1942. Navzdory svojej početnej prevahe v nej utrpeli zdrvujúcu porážku a ich útočný potenciál padol natoľko, že už neexistovala žiadna nádej na úspešné vedenie útočnej námornej vojny väčšieho rozsahu. Od tejto chvíle bolo Japonsko na strategickej úrovni predurčené k pasivite a postupnému pádu. I keď japonské sily na ázijskej pevnine mohli ešte dlhšiu dobu úspešne útočiť. Jediným japonským úspechom v Midwayskej operácii bolo obsadenie ostrova Attu a Kiska (Aleutské ostrovy). 7. augusta sa americké jednotky vylodili na Guadalcanale čím začali urputné boje o tento ostrov, ktoré skončili až 7. februára 1943 evakuáciou zvyšku Japoncov. V priebehu Guadalkanalskej kampane sa uskutočnili viaceré námorné bitky. 7. augusta bitka pri ostrove Savo, 24. augusta bitka pri Východných Šalamúnoch, 12. – 13. októbra bitka pri myse Esperance, 26. októbra bitka pri Santa Cruz, 13. – 15. novembra bitka o Guadalcanal, 30. októbra bitka pri Tassafaronge a 29. – 30. januára 1943 bitka pri Rennellovom ostrove. V týchto bitkách sa ukázalo, že japonské námorníctvo je ešte stále pre Američanov nebezpečným súperom.
1943 Pre Japonsko nebol rok 1943 najúspešnejší, keďže bitka o Guadalcanal skončila dňa 7. februára jeho jednoznačnou prehrou. Zle sa vyvíjali i boje na Novej Guinei. 2. januára sa Spojenci vylodili pri Bune, 4. septembra na Salamaue a Japonci najviac pri prísune posíl utrpeli v dňoch 2. až 4. marca 1943 prehru v bitke v Bismarckovom mori. Zastavil sa i postup japonských jednotiek v Číne. Jediným výrazným úspechom bolo ťaženie v Barme, ani to však nedokázalo splniť všetky ciele a ďalší vývoj nesľuboval príliš nádejnú budúcnosť. Spojenecké sily začali svoju ofenzívu s taktikou preskok z ostrova na ostrov a cisárske námorníctvo už nemalo kapacity k odpovedajúcim protiakciám. Po skončení bojov o Guadalcanal postupovali Spojenci Šalamúnovými ostrovmi na sever k Rabaulu. 5. júna sa vylodili na ostrove Nová Georgia, 15. septembra sa vylodili na ostrove Vella Lavella a 1. novembra na ostrove Bougainville. Počas tohoto ťaženia sa uskutočnila celá rada námorných bitiek. Tu sa striedali úspechy s neúspechmi na oboch stranách – 6. júla bitka v zálive Kula, 13. júla bitka pri ostrove Kolombangara, 6. – 7. augusta bitka v zálive Vella, 17.18. septembra bitka pri Honariu, 7. septembra bitka pri Vella Lavella, 1. novembra bitka v zátoke cisárovnej Augusty, 5. a 11. novembra nálety na Rabaul a 25. novembra bitka pri myse sv. Juraja.
V strednom Pacifiku došlo dňa 20. novembra k spojeneckému vylodeniu na Gilbertových ostrovoch, ktoré Američanom stáli v ceste k Filipínam. Vojensky cenný bol najmä atol Tarawa, ktorý Japonci rozhodne bránili do poslednej možnosti. V severnom Pacifiku prebiehali boje na Aleutách. 26. marca došlo k bitke pri Komandorských ostrovoch, 29. mája Spojenci oslobodili ostrov Attu a 27. augusta ostrov Kiska.
Americké ponorky v tomto období ovládali väčšinu Pacifiku a doslova masakrovali japonské obchodné loďstvo. Američania v tomto období Japoncom v podstate vyhlásili neobmedzenú ponorkovú vojnu. Japonci na to nedokázali nájsť odpovedajúcu protizbraň. Zásobovanie ich obkľúčených postavení sa zrútilo. Evakuáciu a presuny jednotiek museli uskutočňovať cenné vojnové lode, ktorých ale nebolo dosť, a ktoré mohli byť nasadené inde. Skúsený piloti umierali ale Japonci nemali kapacity na to aby ich dokázali nahradzovať. Upadala i vojnová výroba, najmä pre nedostatok surovín, problémom sa stal nedostatok pohonných hmôt.
1944 náhľad|Japonská lietadlová loď Zuikaku uhýba spolu so sprievodnými plavidlami pri náletoch amerických palubných bombardérov.
Američania postupne oslobodzovali Tichomorské ostrovy od japonskej nadvlády. V januári sa vylodili na Marshallových ostrovoch, ktoré do 23. februára obsadili. 13. júna 1944 začali americké vojnové lode ostreľovať Saipan. Mariánske ostrovy, ktorých súčasťou bol aj Saipan, boli strategicky dôležité, keďže ležia len asi od Tokia. Dosť blízko na to, aby z nich americké bombardéry B-29 Superfortress mohli v Japonsku dosiahnuť dôležité ciele. Stratou Marián by bolo zároveň Cisárske Japonsko odrezané od Filipín a Juhovýchodnej ÁzieNatkiel, R., Atlas of World War II. Barnes & Noble, New York, 2000, s. 128. Vylodenie na Saipan začalo 15. júna, čím bola odštartovaná tzv. kampaň bojov o Mariánske a Palauské ostrovy. V priebehu júla oslobodili Guam a Tinian. V rámci bojov o Mariány došlo 19. – 21. júna k bitke vo Filipínskom mori, v ktorej utrpeli Japonci ťažké prehry, keď prišli o 2 lietadlové lode a veľkú časť skúsených letcov. Americkí letci označili boje, v ktorých mali obrovskú početnú prevahu, ako „Veľkú Mariánsku streľbu na moriakov“ (The Great Marianas Turkey Shoot). Američania začali v oblasti s urýchlenou výstavbou letísk. 12. augusta boli Mariány oslobodené. V septembri pokračovali Američania v útoku na Palauské ostrovy.
Dňa 15. septembra sa vylodili na ostrove Peleliu a o niekoľko dní neskôr na Angaure. Drobný ostrov Peleliu s rozlohou len ² bránilo asi 11 000 japonských vojakov. Napriek americkej vyše dvojnásobnej prevahe (útočilo asi 27 tisíc mužov americkej námornej pechoty a armády s podporou námorníctva a letectva) boje o ostrov trvali až do novembra a Američania pri nich utrpeli 40% straty. Najvyšší podiel strát pri bojoch počas celej vojny v Pacifiku.
Na Novej Guinei postupovali Spojenci takisto úspešne. 2. januára sa vylodili v Saidore, 22. mája v Hollandii, 17. mája v Sami a 30. júla v Sansapore.
Po skončení bojov o Mariány a Palau sa Spojenecké sily vylodili na Filipínach. Dňa 17. októbra sa americké vojská vylodili pri Leyte. V dňoch 24. – 26. októbra došlo k bitke pri Leyte, ktorá sa skladala z čiastkových bojov v Subuyanskom mori, prielive Surigao, pri Samare a pri myse Engano. V týchto bojoch mali Američania prevahu. Cisárske námorníctvo po tejto porážke prestalo pre Spojencov predstavovať významnú vojenskú hrozbu. Do konca roka došlo ešte k spojeneckému vylodeniu na Filipínskom ostrove Mindanao (15. október).
1945 Od začiatku roka pokračovali boje o Filipíny – 9. januára sa Američania vylodili na Luzone. V januári Američania začali útočiť na japonské výsostné územie na ostrovoch Kazan Rettō a Rjúkju. 19. februára sa Američania vylodili na Iwodžime a 1. apríla 1945 na Okinave, čím začal útok na Japonské ostrovy. náhľad|Vľavo: Explózia atómovej bomby nad Hirošimou (6. august).Vpravo: Explózia atómovej bomby nad Nagasaki (9. august).