Sokratovský dialóg (gr. Σωκρατικὸς λόγος alebo Σωκρατικὸς διάλογος) je literárny štýl prózy, ktorý sa vyvinul v Grécku na prelome 5. a 4. storočia pred Kr. Zachoval sa nám v dialógoch Platóna a niektorých dielach Xenofóna, v ktorých rečníci diskutujú o morálnych a filozofických problémoch používajúc pri tom sokratovu metódu. Sokrates je v nich často hlavnou postavou.
Okrem Platóna a Xenofóna písali sokratovské dialógy aj Antisténes, Aeschines z Fétosu, Faidón z Elidy, Eukleides z Megary, Šimon obuvník, Teokritos a Aristoteles. Cicero napísal v latinčine podobné dialógy rozoberajúc v nich filozofické a rečnícke problémy (napríklad De re publica).
Diela Platón Vo všeobecnosti sa všetky skoré Platónove dialógy považujú za sokratovské. Okrem nich sa k nim priraďujú aj niektoré staršie.
Alkibiades prvý Alkibiades druhý Obrana Sokratova Kratylus Epinomis Eutyfron Charmides Kriton Parmenides Teaitetos Hippias väčší Hippias menší Ion Laches Lysis Menon Protagoras Faidon Sofista Kritias Štát Symposion Timaios Filebos Faidros Eutydemos Gorgias Štátnik
Xenofón Symposion Sokratova Obhajoba Hierón Spomienky na Sokrata
Cicero De re publica
Zdroj
Kategória:Sokrates Kategória:Platonizmus Kategória:Platónove dialógy