thumb|upright|„Staré“ a „nové“ domové číslo na spoločnej tabuľke v Guntramsdorfe v Dolnom Rakúsku Orientačné číslo (do 31. decembra 1970 číslo orientačné) je na Slovensku číslo, ktoré má obec (ak má systém ulíc s názvami) dovolené prideliť ako unikátne každej budove v rámci ulice či námestia obce; katastrálne územie môže mať paralelne svoje číslovanie orientačnými číslami. Orientačné čísla sú upravené vyhláškou č. 31/2003 Z.z. a zákonom č. 369/1990 Zb. Obdobné číslo dnes existuje v Česku („číslo orientační”) a v minulosti v Česko-Slovensku a v habsburskej monarchii („Orientierungsnummer”).
V dnešnom Rakúsku má už názov orientačné číslo ("Orientierungsnummer") oficiálne iný význam než v minulosti (pozri nižšie).
Habsburská monarchia Súpisné čísla (starší slovenský názov: konškripčné čísla, nem. vtedy Conscriptionsnummer) boli v habsburskej monarchii zavedené už po roku 1770, spočiatku však neboli stabilizované. Vo väčších mestách časom prestávali byť použiteľné na orientáciu. Vo Viedni po uverejnení Dočasného mestského poriadku roku 1850 poveril magistrát stavebný úrad, aby prečísloval domy v meste. Právny základ na prechod z konskripčného číslovania (Conscriptionsnummerierung, C.-Nr.) na orientačné číslovanie (Orientierungsnummerierung, O.-Nr.) vytvorilHäusernummerierung, Wien Geschichte Wiki cisársky výnos o sčítaní ľudu z z 23. marca 1857,Kaiserliche Verordnung vom 23. März 1857, wirksam für alle Kronländer, mit Ausnahme der Militärgränze, mit der Vorschrift für die Vornahme der Volkszählungen, Reichsgesetzblatt für das Kaiserthum Oesterreich (RGBl.) 67/1857, vydané a zverejnené 11. apríla 1857Praxe používání orientačních čísel domů, Ptejte se knihovny, Národní knihovna ČR, 29. 7. 2020 podľa ktorého mohlo byť vo veľkých mestách zavedené číslovania podľa ulíc (§ 11: „Pre rozľahlé mestá sa môže uskutočniť aj číslovanie podľa ulíc“). Táto veta bezprostredne nadväzuje na ustanovenie, že číslovanie má postupovať podľa polohy domov tým najvhodnejším spôsobom v aritmetickom poradí a mestské časti a predmestia, ktoré majú svoje vlastné mená, musia sa oddeliť vzhľadom na číslovanie.
Viedenská mestská správa uznesením mestského zastupiteľstva z 2. mája 1862 poverila, pravdepodobne so súhlasom vlády, podnikateľa Michaela Winklera, rodáka z moravského Místku, zavedením systému obojstranného číslovania podľa ulíc, v ktorom sú radiálne ulice očíslované vzostupne preč od centra mesta a priečne ulice v smere hodinových ručičiek, pričom nepárne čísla domu sú priradené k ľavej strane ulice. Preto sa toto číslovanie v Rakúsku niekedy nazýva Winklerov systém číslovania domov. Okolo roku 1867 podobný systém zaviedli aj napríklad Brno a Praha. Winklerův viedenský systém však bol oveľa zložitejší: farba tabuľky vyznačovala mestský obvod, v priečnych uliciach (súbežných s okruhom okolo mesta) boli použité oválne tabuľky miesto hranatých atď.Konskriptions- und Orientierungsnummern in Österreich und Tschechien, web Geschichte der Stadt Zwittau (Svitavy) and ihrer UmgebungHausnummern im alten Österreich, Familia Austria, 23. august 2016, aktualizácia 17. apríl 2019
Predlitavsko Vyššie uvedené pravidlá z 23. marca 1857 boli ešte upravené v roku 1868 a potom v súvislosti s ďalším sčítaním ľudu v roku 1869 pre územie Predlitavska. Na záver § 6 zákona o sčítaní ľudu z roku 1869 uvádza (citované v dobovom českom preklade): „V městech a jiných větších osadách mohou se domy také číslovati dle ulic a placů.“ V tomto systéme však stále nešlo o čísla určujúce polohu v rámci ulice, ale iba o to, že každá ulica bola de facto konsripčnou osadou a nové čísla sa prideľovali z konca číselného radu bez ohľadu na polohu domu v ulici. Podľa § 4 mohol byť sled čísiel ďalšou výstavbou narušený: „Dům nově vystavený, i kdyby byl mezi dvěma domy již číslovanými, obdrží poslední číslo v místě, a byly-li by v některém městě nebo i některé osadě domy číslovány dle ulic (§. 6.), poslední číslo v ulici (na place). Bylo-li by však tu, kde se mezi domy nový dům vystaví, některé číslo prázdné, obdrží nový dům toto prázdné číslo.“Zákon, daný dne 29. března 1869, o popisování lidu (Zák. říš. ze dne 25. května 1869, Částka XXXII, č. 67.), Jindřich Mercy, v Praze: Höfer & Klouček, 1890
Rakúsko V dnešnom Rakúsku je oficiálnym ekvivalentom slovenského orientačného čísla „Hausnummer“ (doslova číslo domu), kým orientačné číslo („Orientierungsnummer“) je dnes súhrnné označenie pre súpisné číslo („Konskriptionsnummer“), Hausnummer alebo číslo pozemku („Grundstücksnummer“). Ku každej adrese musí byť priradené orientačné číslo. Orientačným číslom môže byť číslo domu, súpisné číslo alebo číslo pozemku. „Hausnummer“ je označenie jedinečné v rámci ulice, pričom týmto označením môže byť číslo alebo písmeno. Číslo pozemku sa používa ako „Orientierungsnummer“ v prípadoch, keď dom nemá pridelené „Hausnummer“ ani "Konskriptionsnummer", napríklad v prípade nedokončených stavieb alebo kostolov.Handbuch Adress-GWR-Online – Teil A Theoretisches Handbuch, Kapitel 2 Warten von Adressen im Adress-GWR-Online, Version 1.0, 1. Jänner 2005, Statistik Austria, kap. 2.2.3.8
Česko-Slovensko Česko-slovenský zákon č. 266/1920 Sb. z. a n. upravuje v § 12–20 číslovanie domov veľmi podobne ako rakúsky zákon z roku 1869. Iba nepatrná zmena formulácie viac zdôrazňuje, že orientačné číslovanie sa používa popri základnom číslovaní: „V městech a v rozsáhlejších obcích může býti vedle toho číslováno podle ulic a náměstí.“ Domové číslo, bez ohľadu na systém číslovania, nazýva zákon iba slovom „číslo“, bez prívlastkov. Táto úprava platila až do 11. júna 1960.Zákon 266/1920 Sb., o názvech měst, obcí, osad a ulic, jakož i označování obcí místními tabulkami a číslování domů, Beck-online Vykonávacie vládne nariadenie 324/1921 Zb. sa číslami domov vôbec nezaoberá.Nařízení vlády republiky Československé 324/1921 Sb., jímž provádí se zákon ze dne 14. dubna 1920, č. 266 Sb. z. a n., o názvech měst, obcí, osad a ulic, jakož i označování obcí místními tabulkami a číslování domů., Beck-online
K roku 1948 je doložené, že sa orientačné čísla volali „nové čísla“.Petr Skála: Čísla, podle kterých se orientujeme, Zeměměřič 9+10/1998
Zákonom 65/1960 Zb. o národných výboroch bol zákon 266/1920 Sb. z a n. s účinnosťou od 12. júna 1960 bez náhrady zrušený.Zákon 65/1960 Sb., o národních výborech, Beck-online
Vykonávacia vyhláška Ústredného úradu pre veci národných výborov č. 97/1961 Zb. o názvoch obcí, označovaní ulíc a číslovanie domov, s účinnosťou od 22. septembra 1961 v § 6-9 zaviedla novú terminológiu, ktorá rozlišuje jednotlivé typy čísel: popisné číslo, poradové evidenčné číslo a číslo orientačné. Čísla orientačné sa spomínajú v § 7 ods. 2 a 3: „V mestách alebo väčších obciach môžu mať budovy každej ulice alebo každého iného verejného priestranstva pre uľahčenie orientácie tiež čísla orientačné. Tabuľky s číslami popisnými a s číslami orientačnými sa umiestňujú pri vchode tak, aby boli viditeľné z verejnej komunikácie.“
Slovensko Vyhláška slovenského ministerstva vnútra č. 93/1970 Zb., na Slovensku s účinnosťou od 1. januára 1971 nahradila česko-slovenskú vyhlášku. Táto vyhláška v § 13 explicitne naznačila metódu používania orientačných čísel: „Pre orientáciu na uliciach a iných verejných priestranstvách, ktoré sú označené názvami, majú všetky budovy aj orientačné číslo. Označenie orientačným číslom sa vykonáva podľa zásad uvedených v § 12 ods. 2 tejto vyhlášky s tým, že číslovanie na každej ulici a inom verejnom priestranstve je samostatné. Budovy možno označiť na jednej strane ulice alebo iného verejného priestranstva párnymi a na druhej strane nepárnymi orientačnými číslami. Ak má obec schválený zastavovací plán, treba rezervovať orientačné čísla so zachovaním príslušného poradia aj na nezastavané parcely.“ Vyhláška tiež striktne stanovila jednotne pre celé Slovensko rozmery aj farby tabuliek pre všetky tri typy čísel, vrátane grafických vzorov v prílohe. Orientačné číslo malo byť červené na bielom podklade na tabuľke s rozmermi 25x20 cm s číslicami vysokými 10 cm. Náklady na obstaranie, pripevnenie a udržiavanie všetkých troch typov tabuliek mali hradiť vlastníci (užívatelia) budov a objektov.Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky 93/1970 Zb., o určovaní názvov obcí a ich častí, ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní budov, Slov-lex
Túto vyhlášku nahradil s účinnosťou od 19. decembra 1990 zákon Slovenskej národnej rady č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky. Spôsob číslovania je tu opísaný veľmi podrobne priamo v zákone, teda ani nebol potrebný vykonávací predpis. Používanie orientačných čísel upravuje § 10 v troch odsekoch. „Na orientáciu na uliciach označených názvami má každá stavba a v nej každý samostatný vchod aj orientačné číslo. Každá ulica označená názvom má samostatný číselný rad orientačných čísiel. Číselný rad orientačných čísiel začína spravidla od stredu obce. Stavby na ľavej strane ulice majú nepárne čísla a na pravej strane párne čísla číselného radu orientačných čísiel. Ak sú na ulici prieluky určené na zastavanie, treba v číselnom rade orientačných čísiel počítať s orientačnými číslami pre budúce stavby.“ V § 13 ods. 3 sa novo rozlišuje spôsob umiestnenia orientačného čísla od spôsobu umiestnenie súpisného čísla: „Orientačné číslo sa umiestňuje z čelného pohľadu po pravej strane od vchodu do stavby tak, aby bolo viditeľné z verejného priestranstva. Tabuľka so súpisným číslom sa umiestňuje na vonkajšej strane stavby, ktorej sa týka.“Zákon Slovenskej národnej rady 517/1990 Zb., o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, Slov-lex
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky je opäť stručnejší. Orientačným číslam venuje krátky § 13, kde sa uvádza: „Na orientáciu na uliciach a iných verejných priestranstvách označených názvami má každá stavba a v nej každý samostatný vchod aj orientačné číslo. Každá ulica a iné verejné priestranstvo označené názvom majú samostatný číselný rad orientačných čísiel.“ V § 15 splnomocňuje ministerstvo vnútra na vydanie vykonávacieho predpisu a v § 14 ods. 1 novo stanovuje, že „o spôsobe číslovania stavieb súpisnými a orientačnými číslami a o vzore tabuliek rozhoduje obec“.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z., o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, Slov-lex
Vykonávajúca vyhláška 347/1997 Z. z. v § 5 stanovuje zásady orientačného číslovania:Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 347/1997 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovaní stavieb, Slov-lex Číselný rad orientačných čísel sa začína číslom 1 spravidla od stredu obce. Pri lineárnej zástavbe majú stavby v smere od stredu obce na ľavej strane ulice nepárne čísla a na pravej strane párne čísla číselného radu orientačných čísel. Ak sú na ulici prieluky určené na zastavanie, treba vyčleniť v číselnom rade orientačné čísla pre budúce stavby. V prípade bodovej zástavby sa orientačné číslo určí tak, aby bolo čo najvýhodnejšie z orientačného hľadiska, ako aj z hľadiska jeho začlenenia do číselného radu orientačných čísel ulice. Ak je potrebné v číselnom rade orientačných čísel vytvoriť nové orientačné číslo z dôvodu prestavby alebo stavebnej úpravy, obec ho vytvorí tak, že k najbližšiemu nižšiemu zo susediacich orientačných čísel pridá veľké písmeno abecedy.
Kým zákon z roku 1990 stanovil rozdielny spôsob umiestnenia pre súpisné a orientačné číslo, vyhláška z roku 1997 stanovuje, že obe tabuľky sa umiestňujú „spravidla vedľa seba tak, aby boli z komunikácie dobre viditeľné“.