Joseph Robinette „Joe“ Biden, Jr. (* 20. november 1942, Scranton, Pensylvánia, USA) je americký politik, ktorý v rokoch 2021 až 2025 pôsobil ako 46. prezident Spojených štátov. Je členom Demokratickej strany a počas funkčného obdobia prezidenta Baracka Obamu v rokoch 2009 až 2017 bol vo funkcii 47. viceprezidenta USA a predtým v rokoch 1973 až 2009 zastupoval štát Delaware v Senáte USA.
Biden sa narodil v Scrantone v Pensylvánii. V roku 1965 absolvoval University of Delaware a v roku 1968 Syracuse University College of Law. V roku 1970 bol zvolený do okresnej rady New Castle a v roku 1972 do Senátu USA. Ako senátor Biden vypracoval a viedol úsilie o prijatie zákona o kontrole násilnej trestnej činnosti a vymožiteľnosti práva a zákona o násilí proti ženám. Dohliadal aj na šesť vypočutí na Najvyššom súde USA vrátane sporných vypočutí Roberta Borka a Clarenca Thomasa. V rokoch 1988 a 2008 sa Biden neúspešne uchádzal o prezidentskú nomináciu Demokratickej strany. V roku 2008 si Obama vybral Bidena za svojho spolukandidáta a ako viceprezident bol Obamovým blízkym poradcom. V prezidentských voľbách 2020 si za svoju spolukandidátku vybral Kamalu Harrisovú a porazili republikánskych kandidátov Donalda Trumpa a Mikea Pencea. Stal sa prvým prezidentom, ktorého viceprezidentkou bola žena.
Ako prezident podpísal v reakcii na pandémiu COVID-19 a následnú recesiu zákon o americkom záchrannom pláne American Rescue Plan Act. Podpísal tiež dvojstranné zákony o infraštruktúre a výrobe. Navrhol zákon Build Back Better Act, ktorý však v kongrese neprešiel. Aspekty tohto návrhu zákona boli následne začlenené do zákona o znížení inflácie, ktorý podpísal v roku 2022. Vymenoval Ketanji Brown Jacksonovú za sudkyňu najvyššieho súdu. V rámci jeho zahraničnej politiky sa USA opätovne pripojili k Parížskej dohode. Biden dohliadal na úplné stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu, ktoré ukončilo vojnu v Afganistane, čo viedlo k tomu, že Tálibán prevzal kontrolu nad krajinou. Na ruskú inváziu na Ukrajinu reagoval uvalením sankcií na Rusko a schválením pomoci Ukrajine. Počas vojny v Gaze Biden odsúdil konanie Hamásu ako terorizmus, dôrazne podporil vojenské úsilie Izraela a do pásma Gazy poslal obmedzenú humanitárnu pomoc. Krátko pred jeho odchodom z funkcie bol prijatý návrh na prímerie.
Počas celého jeho funkčného obdobia pretrvávali obavy z Bidenovho veku a zdravotného stavu. Stal sa prvým prezidentom, ktorý počas výkonu funkcie dovŕšil 80 rokov. Svoje prezidentské obdobie začal s väčšinovou podporou, ale počas jeho pôsobenia výrazne klesal jeho rating, čiastočne v dôsledku frustrácie verejnosti z nedostatkov v dodávateľskom reťazci a inflácie, ktorá dosiahla vrchol v júni 2022 na úrovni 9,1 %, ale do konca jeho prezidentského obdobia klesla na 2,9 %. Pôvodne sa uchádzal o znovuzvolenie a po demokratických primárkach sa stal predpokladaným kandidátom strany v prezidentských voľbách 2024. Po jeho vystúpení v prvej prezidentskej debate ho opätovná kritika jeho kognitívnych schopností zo strany celého politického spektra viedla k stiahnutiu kandidatúry. Historici a politológovia zaradili Bidena počas jeho funkčného obdobia do druhého kvartilu prezidentov USA, čo sa rozchádza s hodnotením jeho pôsobenia verejnosťou.
Raný život (1942 – 1965) Joseph Robinette Biden Jr. sa narodil 20. novembra 1942 v nemocnici svätej Márie v Scrantone v Pensylvánii Catherine Eugenii „Jean“ Bidenovej (rodenej Finneganovej) a Josephovi Robinettovi Bidenovi st. Je najstarším dieťaťom v katolíckej rodine anglického, francúzskeho a írskeho pôvodu, pričom má sestru Valerie a dvoch bratov Francisa a Jamesa.
Jeho otec bol bohatý a rodina si na jeseň roku 1946 kúpila dom na zámožnom predmestí Garden City na Long Islande, ale približne v čase, keď mal Joe sedem rokov, sa mu nedarilo v podnikaní a rodina niekoľko rokov žila u jeho starých rodičov z matkinej strany v Scrantone. Scranton sa v 50. rokoch dostal do hospodárskeho úpadku a jeho otec si nemohol nájsť stálu prácu. Od roku 1953, keď mal desať rokov, žila rodina v byte v Claymonte v štáte Delaware a potom sa presťahovala do domu v neďalekom Mayfielde. Jeho otec sa neskôr stal úspešným predajcom ojazdených áut, čím udržal rodinu v strednej triede.
Na akadémii Archmere v Claymonte hral baseball a bol vynikajúcim halfbackom a wide receiverom v stredoškolskom futbalovom tíme. Hoci bol slabým študentom, v nižších a vyšších ročníkoch bol predsedom triedy. Maturoval v roku 1961. Na Delawarskej univerzite v Newarku hral krátko americký futbal v prvom ročníku a ako nevýrazný študent získal v roku 1965 titul bakalára umenia s dvojitým zameraním na históriu a politológiu.
Trpel koktavosťou, avšak od svojich dvadsiatich rokov ju zmierňoval. Svoje úsilie o potlačenie koktavosti opísal tak, že recitoval poéziu pred zrkadlom.
Je abstinent. Povedal, že sa zdržiava alkoholu, pretože „v mojej rodine bolo príliš veľa alkoholikov“.
Manželstvo, štúdium práva a začiatky kariéry (1966 – 1973) náhľad|upright|Neilia Hunterová, Joe, Hunter, Naomi Christina a Beau Biden, cca 1972
27. augusta 1966 sa oženil s Neiliou Hunterovou, študentkou Syrakúzskej univerzity, keď sa mu podarilo prekonať odpor jej rodičov, aby sa vydala za katolíka. Ich svadba sa konala v katolíckom kostole v Skaneateles v štáte New York. Mali tri deti: Joseph R. „Beau“ Biden III, Robert Hunter Biden a Naomi Christina „Amy“ Bidenová.
V roku 1968 získal titul Juris Doctor na právnickej fakulte Syrakúzskej univerzity. V ročníku s 85 študentmi sa umiestnil na 76. mieste po tom, ako neuspel z predmetu, pretože plagioval článok z právnickej revue pre prácu, ktorú napísal v prvom ročníku na právnickej fakulte. V roku 1969 bol prijatý do advokátskej komory v štáte Delaware.
V roku 1968 pracoval ako koncipient v právnickej firme vo Wilmingtone, ktorú viedol významný miestny republikán William Prickett, a ako neskôr povedal, „považoval sa za republikána“. Nepáčila sa mu konzervatívna rasová politika súčasného demokratického guvernéra štátu Delaware Charlesa L. Terryho a podporoval liberálnejšieho republikána Russella W. Petersona, ktorý v roku 1968 Terryho porazil. Miestni republikáni sa pokúšali Bidena získať do svojich radov, ale on sa zaregistroval ako nezávislý, pretože sa mu nepáčil republikánsky prezidentský kandidát Richard Nixon.
vľavo|náhľad|upright|Biden v ročenke 1968
V roku 1969 vykonával právnickú prax, najprv ako verejný obhajca a potom v právnickej firme vedenej miestnym aktívnym demokratom, ktorý ho vymenoval do Demokratického fóra, skupiny snažiacej sa reformovať a oživiť štátnu stranu; Biden sa následne znovu zaregistroval ako demokrat. Spolu s ďalším advokátom založil právnickú firmu. Právo obchodných spoločností ho nelákalo a trestné právo nebolo dobre platené. Svoj príjem si dopĺňal správou nehnuteľností.
V roku 1970 kandidoval na poslanca 4. obvodu v okresnej rade New Castle County na základe liberálnej platformy, ktorá zahŕňala podporu verejného bývania na predmestiach. Toto miesto dovtedy zastával republikán Henry R. Folsom, ktorý kandidoval v 5. obvode po prerozdelení obvodov rady. Biden vyhral všeobecné voľby, porazil republikána Lawrencea T. Messicka a 5. januára 1971 sa ujal funkcie. Funkciu vykonával do 1. januára 1973 a jeho nástupcom sa stal demokrat Francis R. Swift. Počas svojho pôsobenia v okresnej rade sa staval proti veľkým diaľničným projektom, ktoré by podľa neho mohli narušiť okolie Wilmingtonu.
Otvorene nepodporoval ani nevystupoval proti vojne vo Vietname, kým nekandidoval do Senátu a nevystúpil proti vedeniu vojny Richardom Nixonom. Počas štúdia na Delawarskej univerzite a Syrakúzskej univerzite získal päť študentských povolávacích rozkazov v čase, keď väčšina povolancov bola poslaná do vojny. Na základe lekárskeho vyšetrenia dostal v roku 1968 podmienečný zdravotný odklad; v roku 2008 jeho hovorca uviedol, že dôvodom odkladu bolo to, že ako tínedžer mal „astmu“.
Kariéra náhľad|vľavo|200px|Joe Biden v Bielom dome v roku 1987
Členstvo v Senáte V roku 1972 uspel v senátnych voľbách v štáte Delaware a stal sa šiestym najmladším senátorom v histórii USA. V spojitosti s ohlásením kandidatúry do senátu povedal: „Príliš dlho sme dovoľovali, aby medzi nami víťazili naše odlišnosti. Príliš často sme umožnili ambicióznym mužom využívať tieto odlišnosti za účelom politického zisku. Príliš často sme ustupovali našim odlišnostiam, pričom nikto z nás sa nepokúsil preniesť nás cez ne“.
Prvé roky Joea Bidena v senáte sa sústredili na ochranu práv v oblasti spotreby, enviromentalistiky a snahu zvyšovať zodpovednosť vlády.
V roku 1986 bojoval za ukončenie apartheidu v Južnej Afrike. Bol za zavedenie ekonomických sankcií voči štátu, kvôli čomu sa dostal do sporu s vládou prezidenta Reagana.
Joe Biden bol prvým politickým predstaviteľom Spojených štátov, ktorý predložil v Kongrese návrh zákona týkajúci sa klimatických zmien. Jeho návrh zákona z roku 1987 sa sústredil na to, aby primäl vládu Ronalda Regana založiť v Bielom dome početnú pracovnú skupinu zaoberajúcu sa klimatickými zmenami. Tieto kroky boli prijaté až počas prezidencie Billa Clintona.
V rokoch 1987 až 1995 Joe Biden zastával tiež funkciu predsedu justičného výboru Senátu, kde sa venoval otázkam protidrogovej politiky, prevencie kriminality a občianskych slobôd. Vo funkcii sa snažil presadiť zákon o kontrole násilných trestných činov a vynútiteľnosti práva a zákon proti násiliu páchanému na ženách. Z tejto pozície zastavil sporné nominácie Jeffa Sessionsa a Roberta Borka na sudcov Najvyššieho súdu Spojených štátov.
V roku 1994 bol prijatý Zákon o kontrole násilných trestných činov a presadzovaní práva, ktorého bol Joe Biden spolutvorcom. Tento zákon sa tiež nazýva Clintonov zákon o zločine alebo Bidenov zákon o zločine. Uvedený zákon o trestnej činnosti, ktorého dĺžku historicky žiaden iný zákon Spojených štátov nepresiahol, má 365 strán. Jeho schválenie si vynútilo nábor 100 000 nových policajných príslušníkov, vynaloženie 9,7 miliardy amerických dolárov na financovanie väzení a 6,1 miliardy amerických dolárov na programy prevencie, pri návrhu ktorých boli prítomní aj skúsení policajti. Súčasťou tohto zákona bol tiež Federálny zákaz útočných zbraní, ktorý zakázal verejnú dostupnosť zásobníkov s vysokým počtom nábojov. Tento zákaz bol prijatý na 10 ročné obdobie a po skončení jeho platnosti v roku 2004 už nebol obnovený.
náhľad|Joe Biden hovorí pri príležitosti podpisu Zákona o kontrole násilných trestných činov a presadzovaní práva v roku 1994. Súčasťou prijatého zákona bol tiež zákon o násilí páchanom na ženách obsahujúci mnohé opatrenia, ktoré majú obmedziť domáce násilie a bojovať proti nemu. V spojitosti s prijatím tohto zákona Joe Biden povedal: „Zákon o násilí páchanom na ženám považujem za najdôležitejšiu legislatívu, ktorú som počas svojho 35-ročného pôsobenia v Senáte vypracoval.“ V rokoch 2004 a 2005 Joe Biden zabezpečil podporu významných amerických technologických spoločností pre diagnostiku problémov Priamej telefonickej kontaktnej linky Národného centra domáceho násilia v Austine, venoval vybavenie a poskytol odborné znalosti v rámci snahy o zlepšenie ich služieb.
Joe Biden bol tiež predsedom Medzinárodného výboru pre kontrolu narkotík a v rokoch 2003 a 2004 napísal viaceré zákony súvisiace s dohľadom a koordináciou národnej politiky kontroly drog.
Legislatíva , ktorú vypracoval Joe Biden vytvorila partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom za účelom poskytnúť počítačové centrá, učiteľov, prístup na internet a technické školenia mladým ľuďom, najmä tým s nízkym príjmom a mladým ľuďom v hmotnej núdzi.
Senátny výbor pre zahraničné vzťahy Joe Biden bol počas 12 ročného obdobia členom a istú dobu predsedom Senátneho výboru pre zahraničné vzťahy. Výboru predsedal v januári 2001 a od júna 2001 do roku 2003 a opäť po voľbách do senátu v roku 2006. Zohrával kľúčovú rolu vo formovaní zahraničnej politiky Spojených štátov a presadzoval Rozhovory o obmedzení strategických zbraní