JUDr. Robert Kaliňák (* 11. máj 1971, Bratislava) je slovenský podnikateľ, advokát a politik. Od 25. októbra 2023 je ministrom obrany SR v štvrtej vláde Roberta Fica.
V predchádzajúcich obdobiach bol poslancom NR SR, podpredsedom strany SMER – sociálna demokracia, podpredsedom vlády a ministrom vnútra. 20. apríla 2022 bol obvinený a zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej organizácie spolu s Robertom Ficom. Stíhanie bolo nezákonné, za čo sa mu Ministerstvo spravodlivosti 20. októbra 2023 ospravedlnilo.
Životopis Narodil sa v Bratislave v rodine námorníka pochádzajúceho z obce Kečkovce pri Svidníku a učiteľky bulharskej národnosti. Po skončení strojníckej priemyslovky (Stredná priemyselná škola strojnícka) v rokoch 1989 až 1995 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Počas nežnej revolúcie bol členom koordinačného výboru študentského hnutia. V roku 1990 začal popri štúdiu podnikať a otvoril študentskú reštauráciu, vydavateľstvo a tlačiareň vysokoškolskej literatúry. Po roku 1992 začal popri štúdiu pracovať aj v advokátskej kancelárii. V roku 1999 otvoril spolu so spoločníkom Ing. Jánom Počiatkom sieť reštaurácií „Steam & coffee“ – firma FoRest – a bol aktívny v ďalších odvetviach podnikania.
Po vstupe do politiky sa vzdal výkonu exekutívnych činností. Po odchode z politiky sa vrátil do podnikania. Napríklad v roku 2019 bol spoločníkom v zbrojárskej firme Liwa Arms Slovakia s.r.o.
Politická činnosť Robert Kaliňák vo voľbách do Federálneho zhromaždenia ČSFR v roku 1992 kandidoval za stranu Národní liberáli, ktorá získala 0,10 % hlasov a nezískala žiaden mandát.
Kaliňák je jedným zo zakladajúcich členov strany SMER – sociálna demokracia. Od jej vzniku prešiel rôznymi straníckymi funkciami. Od roku 2001 je členom jej predstavenstva a od roku 2004 jej podpredsedom.
2002 – 2006 Bol zvolený za poslanca NR SR a predsedu výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Počas tejto funkcie výbor riešil niekoľko politických škandálov ako „Skupinka“ alebo odpočúvanie novinárov. Aj preto výbor predložil v roku 2004 zákon o ochrane pred odpočúvaním, ktorý platí dodnes.
Ako predseda výboru predložil aj zákon o odškodnení obetí invázie spojeneckých vojsk v roku 1968 alebo zákon o zbraňovej amnestii, v ktorej bolo v dvoch kolách odovzdaných osem tisíc dovtedy nelegálnych zbraní.
2006 – 2010 Po parlamentných voľbách bol vymenovaný za podpredsedu vlády a ministra vnútra SR.
Počas tejto funkcie Slovensko vstúpilo do Schengenského priestoru a do bezvízového programu USA. V bezpečnostnej oblasti došlo k zásadnému zníženiu kriminality, najmä násilnej. Najväčší posun bol zaznamenaný v oblasti dopravnej nehodovosti, kde došlo k zníženiu úmrtí na cestách zo 627 (2007) na 355 (2009).
Jeho funkcia bola sprevádzaná aj viacerými škandálmi ako kauza „Hedviga Malinová“ alebo „vývoz tréningovej výbušniny do Írska“.
2010 – 2012 Bol zvolený za poslanca NR SR a predsedu výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby.
Počas tejto funkcie došlo k odhaleniu kauzy odpočúvania novinárov Vojenským obranným spravodajstvom.
2012 – 2016 Po parlamentných voľbách bol opäť vymenovaný za podpredsedu vlády a ministra vnútra.
Počas tejto funkcie začal s niekoľkými zásadnými reformami ako „ESO“ – reforma verejnej správy s úsporou 1 % HDP (700 mil. eur), reforma záchranného systému, managementu katastrof a integrácie dobrovoľných hasičských zborov do IZS, reforma verejného obstarávania aj so zavedením „štátneho e-bay“, reforma dôchodkového systému ozbrojených zložiek s úsporou 200 mil. eur, reforma štátnej politiky marginalizovaných rómskych komunít.
V oblasti bezpečnosti sa dosiahol napr. najnižší počet vrážd od vzniku samostatného Slovenska alebo Slovensko prvýkrát splnilo záväzok EÚ znížiť počet úmrtí na cestách o 50 % (295).
2016 Po parlamentných voľbách 2016 bol opäť vymenovaný za ministra vnútra SR. V tomto období čelil podozreniam o obchodovaní s človekom obžalovaným z podvodu na vratkách DPH (Ladislav Bašternák), ktorý je zároveň majiteľom rezidenčného komplexu Bonaparte, v ktorom býval predseda vlády Róbert Fico. Počas tohto obdobia bol taktiež dvakrát podaný návrh na vyslovenie nedôvery voči jeho osobe, nakoľko bol v konflikte záujmov v tomto vyšetrovaní.
2017
Poslanecký asistent Filip Rybanič, ako pracovník Tatra banky, pozrel transakcie na Kaliňákovych účtoch a odhalil tak, že minister obchodoval s L. Bašternákom. Rybanič bol obvinený a stíhaný, že údaje, ktoré získal nezákonne, poskytol novinárom. Sudkyňa v októbri 2017 pojednávanie odročila aj preto, že Rybanič žiadal, aby najprv Súdny dvor v Luxemburgu preskúmal, či neodhalil vážne podozrenia z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Počas roku 2017 (od jari do júla) organizovali (najmä OĽaNO a Igor Matovič) pred komplexom Bonaparte protestné stretnutia, smerujúce aj proti Kaliňákovi.
Veľký protikorupčný pochod, ktorý sa v Bratislave roku 2017 uskutočnil 3 krát mal jednu z hlavných požiadaviek odstúpenie Kaliňáka.
2018 Dňa 12. marca 2018 oficiálne oznámil, že rezignuje z funkcie ministra vnútra, dva týždne po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, počas neustále sa prehlbujúcej politickej krízy. Po návrate do Parlamentu bol zvolený za člena Ústavnoprávneho výboru.Dňa 31. decembra 2018 zanikol mandát poslanca vzdaním sa.
Dňa 31. decembra 2018 zanikol mandát poslanca vzdaním sa.
Osobný život V roku 2008 si zobral Zuzanu Konečnú, ktorá pracovala v Slovenskej informačnej službe. Majú spolu dvoch synov (2011, 2016).
Kritika S menom Roberta Kaliňáka sa spája viacero káuz, pochybení a nedoriešených prípadov.
Kovošrot V tomto bývalom zadlženom štátnom podniku, ktorý sám na seba vyhlásil konkurz, bola väčšinovým vlastníkom spoločnosť TRIANGEL CAPITAL, s.r.o.,TRIANGEL CAPITAL, s.r.o. – v likvidácii. In: ktorej konateľom bol Elemír Tichý. Investičný majetok Kovošrotu bol konkurzným správcom vyčíslený na 158 miliónov korún a hodnota spoločnosti na 51 miliónov. Konkurzný správca síce vyhlásil verejnú súťaž, ale prvé kolo zrušil a to aj napriek tomu, že jeden záujemca ponúkol 51 miliónov korún. V ďalšom kole predal Kovošrot za 25 miliónov korún (829-tisíc €) firme Krupp, ktorej vlastníkom a konateľom (od 03.08.2001 do 19.12.2002) bol Kaliňák.KRUPP, s.r.o. In: Firma Krupp krátko potom previedla pozemky na ďalšie firmy: Bussines Park Bratislava a.s. (dnes Jarabiny a.s.) a firma Bratislava trade center a.s. V oboch firmách bol aj Ján Počiatek. V druhej polovici roku 2004 do nových firiem vstúpil pôvodný majiteľ Elemír Tichý.
Hedviga Malinová
Študentka Hedviga Malinová nahlásila 25. augusta 2006, že ju po ceste na skúšku v nitrianskom parku napadli dvaja muži. Policajti už 11. septembra zastavili vyšetrovanie prípadu. Robert Kaliňák a Robert Fico k nemu zvolali tlačovú besedu, na ktorej informovali, že Hedviga si celý prípad vymyslela. Prípad doteraz nie je úplne súdne doriešený.
Výbušnina v Írsku V januári 2010 pri cvičení psov policajných pyrotechnikov na popradskom letisku umiestnili do batožiny Štefana Gondu vzorky trhaviny RDX, ktorú psi nenašli a tak odletela aj s našim občanom do Írska, kde on skončil na pol dňa v rukách miestnej polície s podozrením na terorizmus.
Bejby
V roku 2011 sa Kaliňákovo meno objavilo aj v prepisoch odposluchov telefonátov, ktoré unikli z bývalého Vojenského obranného spravodajstva za éry ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS). Medzi telefonátmi mal byť aj rozhovor redaktorky Pravdy Vandy Vavrovej s Kaliňákom, ktorý ju oslovoval Bejby a žiadal, aby robila článok o rýchlej jazde služobného auta s Galkom.
Streľba na študentov 24. júna 2013 zastavili na diaľnici D2 policajti auto výstrelmi. Hliadka chcela skontrolovať posádku auta, o ktorom sa domnievala, že patrí dvojnásobnom vrahovi Milanovi Ďurišovi (patrilo mu totiž v minulosti). Ministerstvo po priznaní viacerých chýb zaplatilo škodu na aute vo výške 1 800 € a Kaliňák z vlastných peňazí odškodnil troch členov posádky, každého sumou 3 000 €.
Tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby V roku 2013 zverejnil denník SME informácie bývalého funkcionára Vojenskej spravodajskej služby Vladimíra Suchodolinského, že bol spreneverený majetok za niekoľko miliónov eur. Do kauzy bol zapletený Ľubomír Skuhra, ktorého partnerka Dušana Višňovská bola riaditeľkou kancelárie na ministerstve vnútra. Polícia začala, no neskôr zastavila, trestné stíhanie pre porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku.
Kauza Plachtince V auguste 2012 vznikla Regionálna obstarávacia agentúra (ROA), ktorá tendrovala pre štát reklamné služby za 130 miliónov €. Agentúra, v ktorej mala podiel obec Horné Plachtince, podpísala v mene 25 štátnych a verejných inštitúcií štyri rámcové zmluvy so štyrmi reklamnými agentúrami. Ministerstvo vnútra využilo obstarávanie pre nákup právnikov a audítorov, pretože vraj na obstarávanie všetkých služieb a tovarov nemajú v rezorte dostatočné kapacity. Kaliňák v apríli 2013 zrušil dohody o spolupráci s ROA avšak zmluvy o poskytnutí právnych služieb zostali v platnosti.
Kauza DPH, Chovanec a spol. Organizovaná skupina z východného Slovenska pripravila štát na nadmerných odpočtoch DPH o približne 75 miliónov eur. Hlavný aktér daňových podvodov Milan Chovanec vypovedal, že podozrivé obchody s investičným zlatom, či parketami kryli aj pracovníci daňových úradov, policajti a sudcovia. Pred vyšetrovateľmi menoval aj Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka. Polícia prípad vyšetruje už vyše desať rokov a obvinila viac ako 60 ľudí.
Kauza Bašternák 15. marca 2016 médiá informovali o podozrivých vratkách DPH, ktoré štát vyplatil firme BL – 202 podnikateľa Ladislava Bašternáka. Firma vznikla vo februári 2012 a už o mesiac žiadala od štátu vratku DPH vo výške 2 milióny eur. Dôvodom mala byť kúpa sedem bytov za necelých 12 miliónov eur od firmy Rent and Wash. Išlo o byty v novostavbe Five stars residence, ktorú stavala firma spojená s kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom. Polícia odmietla stíhať Bašternáka, pretože podľa vyšetrovateľky štátu nevznikla škoda. Trhová hodnota spomínaných bytov nebola 12 ale len 1,5 milióna eur. Celkove vyplatil štát Bašternákovým firmám na vratkách DPH asi 16 miliónov eur.
Bašternáka v kauze neodvedenia dane a poistného v marci 2019 odsúdil Krajský súd v Bratislave na nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody, ktorý si odpykáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu majetok, ktorý nestihol prepísať, prepadol v prospech štátu. Polícia ho nanovo obvinila z podvodov pri Five Star Residence, krátko po jeho prvom právoplatnom odsúdení v apríli 2019. V septembri 2021 sa Bašternák priznal, že byty kúpil (od Kočnera) lacnejšie ako za 12 miliónov eur, a neoprávnene si v roku 2012 uplatnil nárok na DPH v sume približne dva milióny eur.
Státisíce na Kaliňákov súkromný účet
Týždenník Trend 11. júna 2016 odhalil, že na súkromné účty Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka prišli od firiem blízkych Bašternákovi státisíce eur. Kaliňákovi mali na účet v Tatra banke prísť peniaze v roku 2014 aj 2016, všetko ako splátky pôžičky od firmy B.A. Haus. Kaliňák v reakcii poprel, že by od Bašternáka alebo jeho firiem prijal niekedy peniaze. Poukázal na porušenie bankového tajomstva, na základe ktorého sa k informáciám z jeho účtu dostal asistent poslanca Filip Rybanič. Toho polícia obvinila a vyšetruje.
Detektor lži a únos Vietnamca