Chevrolet Corvette je športový automobil, ktorý sa v súčasnosti vyrába vo svojej šiestej generácii ako kupé alebo roadster. Známy "Vette" sa dnes dá označiť za jednu z ikon Ameriky.
1. generácia (C1) Na začiatku 50. rokov 20. storočia začali byť v Spojených štátoch amerických obľúbené športové autá z Európy ako Jaguar, Austin či Alfa Romeo. Ich podiel na trhu stúpal a napriek tomu, že stále tvorili len asi jedno percento na trhu bolo to pre domáce značky povážlivé, keďže tie neponúkali ani jeden podobný model, ktorý by bol schopný konkurencie týmto zahraničným modelom.
V takýchto podmienkach ako prvý zareagoval General Motors. V roku 1950 začal dizajnér GM Earl Harley pracovať na projekte Opel – pravom americkom športovom automobile schopnom konkurovať vzhľadom a výkonmi predovšetkým v tej dobe skvelému Jaguaru. Bola to neľahká úloha, keďže Američania nemali s týmto druhom automobilu žiadne skúsenosti.
O to prekvapivejší bol výsledok – koncept Chevroletu Corvette predstavený na New Yorskej Motorame roku 1953. Ten mal konkurencieschopný dizajn karosérie, ktorá bola pre Jaguar naozajstnou výzvou. Mal bielu úpravu karosérie s červeným interiérom.
Chevrolet tento model predstavil ako koncept keďže si nebol istý úspechom a jeho výrobou. Reakcie verejnosti však prekonali všetky očakávania a tak už nič nebránilo zrodeniu legendy. O úspechu svedčí aj to, že model sa začal ešte v tom istom roku vyrábať aj predávať – na nerozoznanie od konceptu s bielou úpravou exteriéru a červeným interiérom.
Prvé auta, ktoré sa dostali k užívateľom ukázali, že s týmto modelom to nebude až také ružové. A to predovšetkým po technickej stránke. Ak interiér a exteriér boli celkom vydarené – tak motor, podvozok, či prevodovka boli hrozné. V prvom roku sa automobil dodával so 6V motorom o objeme 3,8 litra a výkonom 150K. K nemu sa montovala dvojstupňová automatická prevodovka – s takýmito parametrami auto išlo najviac /h čo v kombinácii so zle nastavením podvozkom robilo z tohto "amerického super športového auta" neobratného slimáka v porovnaní s konkurenciou (vtedajšie najlepšie športové autá z Európy dosahovali rýchlosti niečo nad /h). Záujem o Corvette začal slabnúť. Corvette ročník 1953 bola vyrobená v 300 kusovej sérii a aj pri zlých technických vlastnostiach je dnes vyhľadávaním zberateľským artiklom.
V roku 1954 sa výroba presťahovala z Flintu v Michigane do St. Louis v Missouri a očakávania koncernu boli vysoké – malo sa predať 10 000 kusov. Výkon motora bol zvýšený na 155K, boli pridané tri nové farby a jedna nová úprava interiéru. Bohužiaľ, očakávania boli, ale zákazníci neboli. Do konca roka sa predalo len 3 640 kusov a zdalo sa že tento model to má spočítané. Potom prišiel Detroit 1955 a na ňom predstavený konkurenčný model od Forda – Ford Thunderbird. Corvett, ktorý mal upadnúť do zabudnutia šťastne dostal vzápätí novú šancu. Do zdokonalení modelu sa pustil tím GM na čele so Zorom Arkus – Duntovom – na programe dňa bolo zlepšenie výkonu a jazdných vlastností pre zomierajúci Vett. Výsledok sa ukázal na konci roku 1955, kedy sa do modelu začal montovať nový V8 motor o objeme 4,3l a výkone 195K a hlavne prichádza nová trojstupňová manuálna prevodovka. Vett bola zachránená na poslednú chvíľu – v roku 1955 sa ich predalo ledva 700 kusov.
Rok 1956 znamenal pre model znovuzrodenie. Výkon motora V8 bol zvýšený na 225K a karoséria bola prepracovaná čo jej prospelo – zmizlo predovšetkým niekoľko nepraktických a niekedy aj komických vecí. Dala sa takisto objednať aj v dvojfarebnej bielo – červenej kombinácii. Pribudli bezpečnostné pásy a odnímateľná pevná strecha či sťahovacie okná – za príplatok na elektrinu. Produkcia stúpla na 3467 kusov. V roku 1957 pokračovalo predovšetkým vylaďovanie motora – ten zmenil objem na 4,6 litra a na konci roka dosahoval výkon 283 koní. Za príplatok sa k nemu dodávalo vstrekovanie paliva. Pre športové auto nevhodná automatická prevodovka sa dostala po naliehaní Zora – Duntova do úzadia – bola pridaná nová štvorstupňová manuálna a automatická prevodovka sa odvtedy montovala len asi do 20% Corvett. Model začal okrem toho žať pekné úspechy na pretekárskych okruhoch – produkcia stúpala na 6339 kusov a za príplatok sa dali do auta dať úpravy pre homologizáciu na preteky aj bežné cesty.
Model 1958 znamenal ďalší míľnik pre 1. generáciu – bol prepracovaný interiér aj exteriér. Najmarkantnejšie boli svetlomety – namiesto dvoch prišli štyri – ponúkali sa tri prevodovky (vyššie spomenuté) a motor V8 4,6l o výkone 230K – za príplatok mohol byť vyladený na 290K. V tomto roku sa predalo 9 168 kusov a na Corvette GM prvýkrát zarobil. Tento model ostal bez väčšej zmeny aj v rokoch 1959 až 1960 – v tomto roku sa prvýkrát prekročila magická 10 000-cová hranica, predalo sa 10 261 kusov tohto modelu.
V roku 1961 prichádza posledná úprava interiéru a exteriéru pre 1. generáciu. Tieto úpravy sú dielom nového šéf konštruktéra Williama Mitchella, ktorý v roku 1958 nahradil Earla. Na tejto Corvett je jasné, kam sa bude model ďalej uberať pod taktovkou nového dizajnéra. Vynovená Vett dostala decentnejšie tvary čo poukazovalo na európsky štýl, ktorý ovplyvnil dizajnéra a hlavne zadnú časť so štvoricou svetlometov – tento znak sa uplatňuje na Corvette dodnes. Mitchell týmto modelom naznačil dizajnérsky smer pre ďalšie dve generácie – inšpirovalo ho rybárčenie na mori, ktorému holdoval a jeho dizajn evokoval morskú raju či žraloka – v prvej generácii ešte len naznačený. Predaj naďalej rástol a tak Mitchell dostal pre svoju myšlienku zelenú. V interiéri bola výrazná zmena stredovej skrine – zmenšila sa čím sa zvýšil priestor pre cestujúcich.
Rok 1962 je posledným rokom 1. generácie. V poslednom ročníku dostáva Vett nový motor, s ktorým sa stáva dokonalým super športovým autom tých čias. Nový V8 mal objem 5,3 litra a výkon 250K – za príplatok sa dal zvýšiť na 300K alebo úžasných 360K. GM sa konečne podarilo vytvoriť auto snov a aj keď záver roku patril už novej generácii ročník 1962 sa stal rekordným v predajnosti tejto generácie – predalo sa 14 531 kusov – po strastiplnej ceste sa zrodila legenda.
1. generácia nemala ľahkú cestu k úspechu a v tvrdej kapitalistickej spoločnosti, akou Amerika bola jej viackrát hrozil zánik. Paradoxne ju zachránil konkurenčný Ford ktorý v poslednej chvíli predstavil svoj športový ekvivalent a nemalú mieru na jej znovuzrodení mala osobnosť v podobe Zoru – Duntova (ten tomuto modelu nakoniec zasvätil celý zvyšok života), ktorý na nej uplatnil svoje európske myslenie – čačky nahradiť funkčnosťou. Ale aj vďaka neľahkej ceste k úspechu Corvett bola často nútená zavádzať nové technológie, ktoré lákali potenciálnych zákazníkov a stala sa symbolom pokroku v automobilovom svete. Okrem vyššie spomenutých technológií u jednotlivých ročníkov to bola prevratná sklolaminátová karoséria, ktorá svojimi vlastnosťami v roku 1953 predbehla svoju dobu a Corvett ju používa dodnes. Po deviatich rokoch výroby sa znej stal plnohodnotný konkurent európskym modelom a jej sláva sa na konci dostala aj za oceán – Američania sa naučili robiť práve športové náčinie.
2. generácia (C2)
Po strastiplnej ceste 1. generácie sa nakoniec tento model presadil na trhu aj v motor športe – a tak nič nebránilo vývoju jeho novej generácie. Ten sa datuje od roku 1961 keď William Mitchell predstavil svoju predstavu na facelifte Corvett I. Tá bola úspešná a tak Mitchell už bez problémov začal pracovať na svojej vlastnej Corvett.
Pod taktovkou Mitchella s jeho morskou inšpiráciou a otca Corvett Zora – Duntova sa začal rodiť automobil, ktorý sa zapísal do histórie. K tomu treba ešte pridať popularitu, ktorú toto auto malo na konci predaja prvej Corvett a úspech modelu bol zaručený.
Z prvých prototypov bolo jasné len jedno – Corvett sa mal vyrábať ako kupé a vyhotovenie 1. generácie – roadster Mitchell neplánoval vyvíjať. To bol jasný smer k Európskemu štýlu. Americké maniere sa prejavili pri návrhu štvorsedadlovej Vett (na toto usporiadanie prešiel Thunderbird) ale našťastie sa nikdy nerealizovala a Vett si zachovala tvár čistého športového auta. V procese vývoja sa však predsa len nakoniec objavuje roadster.
Nakoniec prichádza Detroit 1962 – na ňom sú predstavené vozy Corvett C2 – vo vyhotovení kupé a roadster. Tak ako C1 tak aj C2 pri svojej premiére vzbudzuje senzáciu – teraz je však naozaj oprávnená – C2 je úplne iná než C1 – jediné čo po nej zdedila je motor a dobré meno. Hneď po premiére dostáva prívlastok Sting Ray – jasný odkaz na jej morskú predlohu kde hlavne zadná časť kupé evokuje hrot raje.
Nová Corvett sa začala predávať v roku 1963 a Amerika sa jej nevedela nasýtiť – hneď v prvom roku sa predalo 21 513 áut. C2 zaviedla do tohto radu nové luxusné prvky ako posilňovač riadenia, kožené sedadlá či klimatizáciu. Ďalšou veľkou novinkou boli vysúvacie svetlá – tie si Corvett ponechala až do 6. generácie. C2 sa hneď od začiatku predávala aj v neoficiálnej športovej verzii Z-06, ktorej výkony boli ohromujúce – Corvett sa stala kráľovnou amerických ciest. 2. generácia sa vyrábala do roku 1967 a jej interiér či exteriér sa na rozdiel od predchodkyne menili len minimálne. Najvýznamnejšia zmena sa udiala hneď na začiatku – v roku 1964 sa začala predávať verzia Kupé bez deleného zadného okna – zákazníci sa sťažovali na zlý výhľad. Model 1963 sa takto stal jedným z najvzácnejších corvett. U modelu 1966 sa imitované otvory v zadnom nárazníku zmenili na skutočné. V poslednom modelovom roku sa potom menil tvar prednej kapoty.
Väčšie zmeny sa diali po technickej stránke automobilu. Výkonné motory, ktorými Vett disponovala, boli v modeloch rokov 1963, 1964 bohužiaľ krotené len bubnovými brzdami čo bola jedna z ich slabších stánok. Od modelového roku 1965 však bolo aj toto vyriešené zavedením kotúčových bŕzd. Najviac zmien sa dialo pod prednou kapotou.
Vstrekovanie paliva bolo ďalej až do roku 1966 len na objednávku (kvôli jeho spoľahlivosti), od roku 1966 sa zavádzalo sériovo. C2 ostala verná motoru V8 z predchádzajúcej generácie o objeme 5,3l do roku 1965 – s novými kotúčovými brzdami nič nebránilo motor ďalej zlepšovať a tak prišiel motor V8 o objeme 6,5l a ohromným výkonom 425K. Ten bol na konci roku 1966 ešte zväčšený na monštruóznych 7 litrov. V poslednom roku výroby sa dal za príplatok vylepšiť zavedením troch karburátorov na výkon oficiálnych 435K – neoficiálne odhady (tie boli však presnejšie) zneli okolo 500K.
Osobitnou kapitolou boli verzie Z06, ktoré ponúkali vždy ešte niečo navyše – ako napríklad palivovú nádrž o objeme 130l, ktorá zabrala celý zadný kufor, športové brzdy či v poslednom modelovom roku motor so štvorkomorovým karburátorom a s výkonom okolo 600K (neoficiálne – keďže oficiálne katalógy opäť podhodnocovali silu tohto motora na neuveriteľných 430K – možno aby sa potenciálny zákazník veľmi nezľakol).
Prevodovky sa v tomto modely takisto veľmi nemenili – od začiatku sa do modelu montoval tradičný americký trojstupňový automat a viac sa hodiaci štvorstupňový manuál – tento bol pre verzie Z06 špeciálny pretekársky s krátkymi prevodmi.
Nová Sting Ray úplne zužitkovala skúsenosti od svojej predchodkyne a stala sa americkým super autom, o ktorom snívala vtedajšia generácia obyčajných smrteľníkov. Znamenala revolúciu v dizajne amerických automobilov a rozpútala búrku na amerických cestách keďže sa stala inšpiráciou pre nasledujúce Muscle Car, ktorých smäd po objeme zastaví až ropná kríza. Sting Ray svojím nadčasovým tvarom a úžasnou charizmou upúta pozornosť aj dnes.
3. generácia (C3)