Juraj VI. (Albert Frederick Arthur George Windsor; * 14. december 1895, Sandringham, Spojené kráľovstvo – † 6. február 1952, Sandringham) bol kráľom Spojeného kráľovstva a domínií britského spoločenstva od 11. decembra 1936 do svojej smrti v roku 1952. Súčasne bol posledným indickým cisárom až do augusta 1947, kedy bola Britská India rozpustená.

Juraj VI., známy medzi svojou rodinou a blízkymi priateľmi ako „Bertie“, sa narodil za vlády svojej prababičky kráľovnej Viktórie a bol pomenovaný po svojom pradedovi Albertovi Sasko-Kobursko-Gothajskom. Keďže bol druhým synom kráľa Juraja V., tak sa od neho neočakávalo, že zdedí trón, a svoj raný život prežil v tieni svojho staršieho brata Eduarda. Ako tínedžer navštevoval námornú školu a počas prvej svetovej vojny slúžil v kráľovskom námorníctve a kráľovských vzdušných silách. V roku 1920 bol vymenovaný za vojvodu z Yorku. V roku 1923 sa oženil s Lady Alžbetou Bowes-Lyonovou a mali spolu dve dcéry Alžbetu a Margarétu. Jeho starší brat nastúpil na trón ako Eduard VIII. potom, čo ich otec zomrel v roku 1936. Neskôr v tom roku Eduard abdikoval, aby sa oženil s dvakrát rozvedenou americkou prominentkou Wallis Simpsonovou, a Juraj sa tak stal tretím panovníkom rodu Windsorovcov.

V septembri 1939 vyhlásilo Britské impérium a Spoločenstvo – ale nie Írsko – vojnu nacistickému Nemecku. Vojna s Talianskym kráľovstvom a Japonským cisárstvom nasledovala v rokoch 1940 a 1941. Juraj bol medzi obyčajnými ľuďmi obľúbený a jeho popularita stúpala. Buckinghamský palác bol počas Blitzkriegu bombardovaný, v čase keď v ňom boli kráľ aj kráľovná, a taktiež jeho mladší brat, vojvoda z Kentu, ktorý bol zabitý v činnej službe. Juraj sa stal známym ako symbol britského odhodlania zvíťaziť vo vojne. Británia a jej spojenci zvíťazili v roku 1945, ale Britské impérium upadlo. Írsko sa do veľkej miery odtrhlo, po ňom nasledovala v roku 1947 nezávislosť Indie a Pakistanu. Juraj sa v júni 1948 vzdal titulu indický cisár a namiesto toho prijal nový titul hlava Spoločenstva. V neskorších rokoch jeho vlády ho trápili zdravotné problémy spojené s fajčením a v roku 1952 zomrel na koronárne trombózy. Po ňom nastúpila jeho dcéra Alžbeta II.

Mladosť vľavo|náhľad|295x295bod|Štyria králi: Eduard VII. (úplne vpravo); jeho syn Juraj, princ z Walesu, neskôr Juraj V. (úplne vľavo); a vnuci Eduard, neskôr Eduard VIII. (vzadu); a Albert, neskôr Juraj VI. (vpredu), cca 1908 Narodil sa v York Cottage v Sandringham Estate v Norfolku za vlády jeho prababičky kráľovnej Viktórie.Rhodes James, p. 90; Weir, p. 329 Jeho otcom bol princ Juraj, vojvoda z Yorku (neskorší kráľ Juraj V.), druhý a najstarší žijúci syn princa a princeznej z Walesu (neskorší kráľ Eduard VII. a kráľovná Alexandra). Jeho matka, vojvodkyňa z Yorku (neskôr kráľovná Mária), bola najstarším dieťaťom a jedinou dcérou Františka, vojvodu z Tecku, a Márie Adelaide, vojvodkyne z Tecku.Weir, pp. 322–323, 329 Deň Albertových narodenín, 14. december 1895, bol 34. výročím smrti jeho pradeda Alberta Sasko-Kobursko-Gothajského.Judd, p. 3; Rhodes James, p. 90; Townsend, p. 15; Wheeler-Bennett, pp. 7–8

Bol pokrstený ako „Albert Frederick Arthur George“ v kostole sv. Márie Magdalény v Sandringhame o tri mesiace neskôr. V rámci rodiny bol neformálne známy ako „Bertie“.Judd, p. 6; Rhodes James, p. 90; Townsend, p. 15; Windsor, p. 9 Vojvodkyni z Tecku sa nepáčilo prvé meno, ktoré jej vnuk dostal, a prorocky napísala, že dúfa, že priezvisko „môže nahradiť menej priaznivé meno“.Bradford, p. 2 Albert bol po narodení štvrtý v poradí na trón po svojom starom otcovi, otcovi a staršom bratovi Eduardovi.

Často trpel zlým zdravotným stavom a bol označovaný za „vyľakaného a trochu náchylného k plaču“.Wheeler-Bennett, pp. 17–18 Jeho rodičia boli spravidla vylúčení z každodennej výchovy svojich detí, ako to bolo v aristokratických rodinách tej doby normou. Trpel koktaním, čo mu vydržalo mnoho rokov. Hoci bol prirodzene ľavák, bol nútený písať pravou rukou, ako to v tom čase bolo bežné. Trpel chronickými žalúdočnými problémami, ako aj klepaním kolien, pre ktoré bol nútený nosiť bolestivé opravné dlahy. Kráľovná Viktória zomrela 22. januára 1901 a nahradil ju princ z Walesu ako kráľ Eduard VII. Princ Albert sa posunul na tretie miesto v nástupníctve na trón po svojom otcovi a staršom bratovi.

Vojenská kariéra a vzdelanie Od roku 1909 Albert navštevoval Kráľovskú námornú školu v Osborne ako námorný kadet. V roku 1911 sa dostal na poslednú priečku v záverečnej skúške, ale napriek tomu postúpil na Kráľovskú námornú školu v Dartmouthe.Bradford, pp. 41–45; Judd, pp. 21–24; Rhodes James, p. 91 Keď v roku 1910 zomrel jeho starý otec Eduard VII., jeho otec sa stal kráľom Jurajom V., Eduard sa stal princom z Walesu a Albert bol druhým v poradí na trón.Judd, pp. 22–23 vľavo|náhľad|301x301bod|Albert na večeri v RAF-e v roku 1919 Albert strávil prvých šesť mesiacov roku 1913 na cvičnej lodi HMS Cumberland v Západnej Indii a na východnom pobreží Kanady.Judd, p. 26 Dňa 15. septembra 1913 bol vymenovaný na stredného dôstojníka na palube lode HMS Collingwood. Strávil tri mesiace v Stredozemnom mori, svoju morskú chorobu však nikdy neprekonal.Judd, p. 186 Tri týždne po vypuknutí prvej svetovej vojny bol lekársky evakuovaný z lode do Aberdeenu, kde mu slepé črevo odstránil sir John Marnoch. Za svoje činy ho vymenovali za dôstojníka veže na palube lode Collingwoodu v bitke pri Jutsku (31. máj - 1. jún 1916), veľkej vojnovej námornej bitke. Ďalší boj už nevidel, najmä pre zlý zdravotný stav spôsobený dvanástnikovým vredom, ktorý mu v novembri 1917 vyoperovali.

Vo februári 1918 bol vymenovaný za policajného dôstojníka vo výcvikovom zariadení Kráľovskej námornej leteckej služby v Cranwelle. So založením Kráľovského letectva (RAF) prešiel Albert z Kráľovského námorníctva do Kráľovského letectva. Do augusta 1918 pôsobil vo funkcii veliteľa letky číslo 4 chlapčenského krídla v Cranwelle,Bradford, pp. 73–74 potom sa hlásil v kadetskej škole v RAF v St. Leonards-on-Sea. Absolvoval štrnásťdňový výcvik a prevzal velenie nad letkou na kadetskom krídle. Bol prvým členom britskej kráľovskej rodiny, ktorý získal osvedčenie ako plne kvalifikovaný pilot.

Albert chcel slúžiť na kontinente ešte počas vojny a privítal vyslanie do štábu generála Trencharda vo Francúzsku. 23. októbra preletel cez Lamanšský prieliv do Autigny.Wheeler-Bennett, p. 116 Počas záverečných týždňov vojny pôsobil v štábe nezávislých vzdušných síl RAF-u v jej veliteľstve vo francúzskom Nancy. Po rozpustení nezávislých vzdušných síl v novembri 1918 zostal na kontinente dva mesiace ako dôstojník štábu RAF, až kým nebol vyslaný späť do Británie.Judd, p. 44 Sprevádzal belgického kráľa Alberta I. pri jeho triumfálnom opätovnom vstupe do Bruselu 22. novembra. Princ Albert sa 31. júla 1919 kvalifikoval ako pilot RAF-u a nasledujúci deň bol povýšený na vedúceho letky.

V októbri 1919 odišiel na Trinity College v Cambridge, kde rok študoval dejepis, ekonómiu a občiansku náuku,Judd, p. 47; Wheeler-Bennett, pp. 128–131 pričom jeho „oficiálnym mentorom“ bol historik R. V. Laurence.Wheeler-Bennett, p. 128 4. júna 1920 ho jeho otec vymenoval za vojvodu z Yorku, grófa z Inverness a baróna Killarney.Weir, p. 329 Začal preberať ďalšie kráľovské povinnosti. Zastupoval svojho otca a cestoval po uhoľných baniach, továrňach a lodeniciach. Počas týchto návštev získal prezývku „Priemyselný princ“. Jeho koktanie spolu so sklonom k plachosti spôsobili, že na verejnosti pôsobil menej sebavedome ako jeho starší brat Eduard. Bol však fyzicky aktívny a rád hrával tenis. V roku 1926 hral vo Wimbledone v štvorhre mužov s Louisom Greigom, po prvom kole však vypadli.Judd, p. 52 Prejavil záujem o pracovné podmienky a bol prezidentom Spoločnosti pre priemyselné blaho. Jeho séria každoročných letných táborov pre chlapcov v rokoch 1921 až 1939 spojila chlapcov z rôznych sociálnych prostredí.Judd, pp. 77–86; Rhodes James, p. 97

Manželstvo

vľavo|náhľad|256x256bod|Vojvoda a vojvodkyňa z Yorku (v strede, čítajúci) na závodisku Eagle Farm, Brisbane, 1927 náhľad|Vojvoda rybárči na rieke Tongariro na Novom Zélande, 1927 Bolo neobvyklé, že Albert mal pri voľbe budúcej manželky veľkú slobodu. Zamilovanie do už vydatej austrálskej prominentky Lady Loughboroughovej skončilo v apríli 1920, keď kráľ s prísľubom yorkského vojvodstva presvedčil Alberta, aby sa prestal o ňu zaujímať. V tom roku sa prvýkrát od detstva stretol s Lady Alžbetou Bowes-Lyonovou, najmladšou dcérou grófa zo Strathmore a Kinghorne. Začal byť odhodlaný si ju vziať.Rhodes James, pp. 94–96; Vickers, pp. 31, 44 Jeho návrh odmietla dvakrát, údajne v rokoch 1921 a 1922, pretože sa zdráhala vykonať obete potrebné na to, aby sa stala členom kráľovskej rodiny.Bradford, p. 106 Po zdĺhavom dvorení Alžbeta súhlasila, že si ho vezme.Bradford, p. 77; Judd, pp. 57–59

Zosobášili sa 26. apríla 1923 vo Westminsterskom opátstve. Albertovo manželstvo s niekým, kto sa nenarodil v kráľovskej rodine, sa považovalo za modernizačné gesto. Novovytvorená spoločnosť British Broadcasting Company si želala zaznamenať a vysielať svadbu v rozhlase, ale kapitula opátstva túto myšlienku vetovala (hoci dekan Herbert Edward Ryle bol za).

Od decembra 1924 do apríla 1925 vojvoda a vojvodkyňa cestovali po Keni, Ugande a Sudáne a prechádzali Suezským prieplavom a Adenom. Počas cesty sa obaja vybrali na lov veľkej zveri.Judd, pp. 89–93

Albert sa kvôli svojmu koktaniu obával verejného prejavu.Judd, p. 49 Po záverečnej reči na British Empire Exhibition vo Wembley 31. októbra 1925, ktorá bola utrpením pre neho aj pre jeho poslucháčov,Judd, pp. 93–97; Rhodes James, p. 97 začal navštevovať logopéda austrálskeho pôvodu Lionela Logueho. Vojvoda a Logue cvičili dychové cvičenia a vojvodkyňa s ním trpezlivo trénovala.Judd, p. 98; Rhodes James, p. 98 Následne bol schopný hovoriť s menšími zaváhaniami.Current Biography 1942, pp. 294–295; Judd, p. 99 Keď sa jeho prednes zlepšil, vojvoda počas prehliadky impéria s vojvodkyňou v roku 1927 otvoril novú budovu parlamentu v austrálskej Canberre.Judd, p. 106; Rhodes James, p. 99 Ich cesta po mori do Austrálie, Nového Zélandu a na Fidži ich viedla cez Jamajku, kde Albert hral štvorhru v dvojici s černochom Bertrandom Clarkom, čo bolo v tom čase neobvyklé a považované za miestny prejav rovnosti medzi rasami.Shawcross, p. 273

Vojvoda a vojvodkyňa mali dve deti: Alžbetu (rodinou nazývanú „Lilibet“), ktorá sa narodila v roku 1926, a Margarétu, ktorá sa narodila v roku 1930. Rodina žila radšej na Piccadilly 145, ako v jednom z kráľovských palácov.Judd, pp. 111, 225, 231

Neochotný kráľ

20. januára 1936 zomrel Juraj V. a Eduard nastúpil na trón ako kráľ Eduard VIII. Princ Albert a jeho traja bratia (nový kráľ, princ Henrich, vojvoda z Gloucesteru a princ Juraj, vojvoda z Kentu) sa počas vigílie kniežat posunuli a strážili telo svojho otca, keď ležalo v uzavretej rakve vo Westminster Hall.

Pretože Eduard nebol ženatý a nemal žiadne deti, Albert bol následníkom trónu. O necelý rok neskôr, 11. decembra 1936, Eduard abdikoval, aby sa oženil s Wallis Simpsonovou, ktorá bola rozvedená s jej prvým aj druhým manželom. Eduardovi britský premiér Stanley Baldwin povedal, že nemôže zostať kráľom a popritom sa oženiť s rozvedenou ženou, ktorej obaja bývalí manželia stále žijú. Abdikoval a Albert, hoci sa zdráhal prijať trón, sa stal kráľom.Judd, p. 140 Deň pred abdikáciou sa Albert vydal do Londýna za svojou matkou, kráľovnou Máriou. Do denníka si napísal: „Keď som jej povedal, čo sa stalo, zlomil som sa a vzlykal som ako dieťa.“Wheeler-Bennett, p. 286