Rodenticídna látka je jed, respektíve účinná látka, používaná na výrobu rodenticídov.
Rozdelenie a klasifikácia Rodenticídne látky sa dajú rozdeliť do skupín podla rôznych kritérií. K jednoduchým deleniam patrí to podľa pôvodu látky: prírodné látky, ako napríklad alkaloid strychnín, alebo aj minerál witherit (uhličitan bárnatý); syntetické anorganické látky, ako napríklad fosfid zinočnatý a syntetické organické látky, ako napríklad ďalej rozoberané antikoagulanty a syntetické konvulzíva (kŕčové jedy).
Toto rozdelenie má však len malý praktický význam, nakoľko definuje len pôvod účinnej látky. Ďalšie rozdelenie je opisujúce priebeh otravy: akútne pôsobiace rodenticídy, ktorých toxický účinok nastupuje bezprostredne alebo po krátkej latentnej dobe po expozícii (požitie, či vdýchnutie alebo iné vstrebanie jedu); sem patria napríklad fosfid zinočnatý, plynný fosfán, kyanovodík (oba používané k fumigácii, t. j. plynovaniu), strychnín, krimidín a ďalšie; subakútne pôsobiace rodenticídy, ktorých účinok nastupuje po kratšej latentnej fáze (hodiny – niekoľko dní); sem patria napríklad látky kalciferol, brometalín, ako i vysoké dávky tálnych solí; a chronicky pôsobiace rodenticídy, ktorých účinok nastupuje po dlhej latentnej fáze (dni – týždne); sem patria napríklad antikoagulanty a kumulatívne požívané tálne soli.
Ďalšia klasifikácia je podľa toxikologického mechanizmu účinku látky: antikoagulanty, ktoré zasahujú špecificky do mechanizmov krvnej zrážanlivosti a priepustnosti krvných kapilár a vyvolávajú tak charakteristickú, chronicky prebiehajúcu otravu so spontánnymi hemorágiami (krvácaniami), nervové jedy, ktoré majú viac alebo menej špecifické účinky na nervový systém a tým vyvolávajú charakteristické otravy; sem patria tzv. kŕčové jedy (konvulzíva), ako strychnín, krimidín, endrín, tetramín a deriváty fenylsilatránu; ďalej látka chloralóza, ktorá je narkotikum; brometalín, ktorý pôsobí nezvratné poškodenie mozgu a historicky relevantné organofosforové zlúčeniny, reprezentované látkou fosacetím (Gophacid; pôsobí ako ireverzibilný inhibítor enzýmu cholínesteráza), iné, špecificky metabolické jedy, ktorých účinok sa zakladá na zásahoch do jednotlivých kľúčových metabolických procesov, ako napríklad kyanovodík, deriváty kyseliny fluoroctovej, alebo alfa-naftyltiomočovina, a nakoniec nešpecifické metabolické jedy, ktoré zasahujú do rôznych dôležitých metabolických pochodov, ako napríklad biely fosfor, fosfidy a fosfán, zlúčeniny arzénu a tálne soli.
Kvôli jednoduchosti budú následne rodenticídy rozoberané ako antikoagulanty, fosfidy a ostatné látky.
Antikoagulanty 150px|thumb|right|Porovnanie chemickej štruktúry vitamínu K (fylochinón, hore) a antikoagulantu (bromadiolon, dole). Ako antikoagulanty (antikoagulačné rodenticídy) sú označované látky, ktoré po orálnom príjme (požerom nástrahy alebo kontaktných preparátov zo srsti pri čistení) v dôsledku chemicky-štrukturálnej podoby molekúl týchto látok a vitamínov K (obrázok vpravo) zásahom do cyklu vitamínu K (inhibíciou enzýmu vitamín K-reduktázy) tlmia až zastavujú biosyntézu koagulačných faktorov II, VII, IX a X v pečeni a s oneskorením spôsobujú zníženie až vymiznutie krvnej zrážanlivosti. Okrem toho antikoagulanty v toxických dávkach poškodzujú steny krvných kapilár (vlásočnice, najmenšie krvné cievy) tým, že potlačajú biosyntézu fibrínu, ktorý tvorí "pojivo" v stene kapilár. Tým dochádza k zvýšeniu priepustnosti (permeability) a krehkosti (fragility) krvných kapilár. Po niekoľkých dňoch dochádza v tele otráveného hlodavca k tzv. difúznym hemorágiám (roztrúseným krvácaniam) do rôznych telesných dutín a tkanív; tieto krvácania sa v priebehu otravy rozširujú a vedú k rozsiahlej strate krvi (obvykle vnútornými krvácaniami). Hlodavce hynú obvykle 3 – 10 dní po príjme smrtelnej dávky. Antikoagulanty sa delia na deriváty kumarínu a indandiónu, respektíve na látky 1. a 2. generácie. Rozdiely medzi látkami 1. a 2. generácie sú jednak v chemickej štruktúre (látky 2. generácie majú zložitejšiu molekulárnu štruktúru), ako aj toxikologických parametroch (látky 2. generácie sú mnohonásobne toxickejšie, smrtelné dávky sú výrazne nižšie a ich účinky pretrvávajú v dôsledku veľmi dlhých biologických polčasov značne dlhšie). Tieto rozdiely sa odzrkadlujú aj v praktických aplikáciách; látky 2. generácie bývajú formulované do nástrah v nižších koncentráciách a obvykle postačuje, keď tieto nástrahy požerú hlodavce jednorazovo, alebo v minimálnych opakovaných dávkach v odstupe dňov až týždňov, zatiaľ čo potrebné koncentrácie látok 1. generácie v nástrahách sú vyššie a hlodavce ich musia príjmať nepretržite niekoľko dní, kým sú nakumulované smrtelné dávky. Látky 2. generácie sú tiež toxickejšie pre myši a hrabošovité. Látky 1. generácie a indandiónové deriváty Patria sem kumarínové deriváty warfarín a kumatetralyl a indandiónové deriváty difacinón a chlórfacinón. Warfarín 150px|thumb|right|Warfarín Chemický názov (IUPAC): 3-(1-fenyl-3-oxobutyl)-4-hydroxy-2H-chromén-2-ón; anglicky: warfarin. Na Slovensku prípravky Kumatox a Kumafer (práškové koncentráty s obsahom 0,45 a 1,5 % warfarínu, na prípravu otrávených nástrah a ako kontaktný jed na zaprašovanie nôr a brlohov a granulovaná hotová nástraha s obsahom 0,1 a 0,15% warfarínu).
V čistom stave bezfarebné kryštály alebo biely prášok, bez pachu a chuti, bod topenia 161 °C, prakticky nerozpustný vo vode, rozpustný v niektorých organických rozpúšťadlách (acetón, dioxán, chloroform); s roztokmi alkálii tvorí vo vode rozpustné soli. Je to prvý antikoagulačný rodenticíd, syntetizovaný v roku 1944, používaný ako rodenticíd od 50. rokov. Je používaný tiež ako liečivo v medicíne na zníženie krvnej zrážanlivosti. Akútna toxicita vyjadrená ako LD50 u potkana hnedastého variuje silne podla zdroju, kmeňu potkana, pohlavia a citlivosti, uvádza sa medzi 1,5 a 323 mg/kg orálne (požitím); u citlivých potkanov hnedastých je uvádzaných obvykle 10 – 60 mg/kg p.o.. Toxicita u myší domových a potkanov čiernych je nižšia, LD50 u citlivých kmeňov myši 60 – 165 mg/kg p.o.. Výrazne vyššia je toxicita subakútna resp. kumulatívna, pri opakovanom dennom požití nižších dávok. LD50 u citlivých kmeňov potkana hnedastého je 1 mg/kg denne počas piatich po sebe nasledujúcich dní. Mnohé populácie hlodavcov sa kvôli rozsiahlemu a dlhodobému používaniu warfarínu a ostatných antikoagulantov 1. generácie staly rezistentné, t. j. odolné voči týmto látkam. Táto skutočnosť môže viesť až k tomu, že takéto populácie hlodavcov sa nedajú účinne hubiť warfarínom, či inými látkami 1. generácie. Z tohto dôvodu boli začiatkom 70. rokov 20. storočia vyvinuté prvé antikoagulanty 2. generácie (pozri ďalej). Warfarín je vhodný predovšetkým na hubenie citlivých kmeňov či populácii potkana hnedastého. Na hubenie myši domovej a potkana čierneho je warfarín menej vhodný, nakoľko sú tieto hlodavce voči warfarínu menej citlivé a často rezistentné; tu sa hodia skôr látky 2. generácie. Kumatetralyl 150px|thumb|right|Kumatetralyl Chemický názov (IUPAC): 3-(1,2,3,4-tetrahydronaftalén-1-yl)-4-hydroxy-2H-chromén-2-ón; anglicky: coumatetralyl. Na Slovensku nie je na trhu, v zahraničí prípravky Racumin (práškový koncentrát obsahujúci 0,75% látky a nástrahy obsahujúce 0,0375% látky). V čistom stave bezfarebné alebo biele kryštály, bez pachu a chuti, bod topenia 172 – 176 °C; málo rozpustný vo vode, mierne rozpustný v uhľovodíkoch, dobre v niektorých iných organických rozpúšťadlách. S alkáliami tvorí vo vode rozpustné soli. Na trh bol uvedený koncom 50. rokov. Je toxickejší než warfarín, akútna LD50, potkan, orálne, 16,5 mg/kg; kumulatívna toxicita je ešte vyššia, LD50 0,3 mg/kg/d počas piatich po sebe nasledujúcich dní. Myš a potkan čierny sú o čosi odolnejšie. Používa sa, podobne ako warfarín, hlavne na hubenie citlivých populácii potkana hnedastého. Proti rezistentným kmeňom potkanov či myší je nutné nasadenie antikoagulantu 2. generácie alebo rodenticídu s iným mechanizmom účinku. Difacinón 150px|thumb|right|Difacinon Chemický názov (IUPAC): 2-(2,2-Difenyl-1-oxoetyl)-1H-indén-1,3(2H)-dión; anglicky: diphacinone. Na Slovensku nie je na trhu, v zahraničí rôzne prípravky, napríklad Diphacin, Ditrac, Ramik, Promar a iné (obvykle hotové nástrahy s obsahom 0,005 alebo 0,01% difacinónu, ako aj tuhé a kvapalné koncentráty s obsahom 0,1 – 0,25% difacinónu). V čistom stave biele kryštály, technická látka biely až nažltlý prášok, bez pachu, bod topenia 141 – 145 °C; prakticky nerozpustný vo vode, dobre rozpustný v organických rozpúšťadlách a vodných roztokoch alkálii (za tvorby rozpustných solí). Na trh uvedený v polovici 50. rokov. Je mnohonásobne toxickejší, než warfarín, prečo býva niekedy spolu s jeho derivátom chlórfacinónom radený na rozhranie medzi 1. a 2. generáciou antikoagulantov. Akútna LD50 u potkana hnedastého je 0,3 – 2,3 mg/kg orálne, kumulatívna LD50 počas piatich dní je 0,39 – 0,60 mg/kg/d. Akútna toxicita u myši je podobne nízka, ako u warfarínu, LD50 340 mg/kg orálne, ale kumulatívne je toxicita mnohonásobne (ca. o dva decimálne rady) vyššia. Výskyt rezistencie proti difacinónu je menej častý, než proti warfarínu. Difacinón sa v USA používa vo forme otrávených nástrah aj na hubenie poľných hlodavcov (syslov). Chlórfacinón 150px|thumb|right|Chlórfacinón Chemický názov (IUPAC): 2-(2-(4-Chlórfenyl)-2-fenyl-1-oxoetyl)-1H-indén-1,3(2H)-dión; anglicky: chlorophacinone. Na Slovensku prípravky Clorofex (hotové nástrahy obsahujúce 0,005% chlórfacinónu; okrem toho kvapalné koncentráty obsahujúce 0,25%, tuhé koncentráty (prášky) obsahujúce 0,1%). Čistá látka tvorí biele kryštály, technická látka svetlo žltý kryštalický prášok, bod topenia 138 °C; málo rozpustný vo vode, dobre v rôznych organických rozpúšťadlách; s roztokmi alkálii tvorí vo vode rozpustné soli. Je to chlórderivát difacinónu. Na trh uvedený začiatkom 60. rokov, jeho toxicita je podobná toxicite difacinónu; je obzvlášť účinný proti myšiam a hrabošovitým hlodavcom. Akútna LD50 u potkana hnedastého udávaná 20,5 mg/kg orálne; kumulatívna toxicita ešte vyššia, než difacinónu: kumulatívna LD50 počas piatich dní je 0,16 – 0,19 mg/kg orálne. Akútna LD50 u myši domovej je len 1,06 mg/kg, kumulatívne len ca. desatina tejto dávky. Chlórfacinón je tiež vysoko toxický pre hrabošovité (hraboš poľný, hryzce), prečo sa v niektorých krajinách používa ako veľmi účinný rodenticíd na hubenie poľných hlodavcov. Výskyt rezistencie u cieľových hlodavcov je zanedbateľný. Látky 2. generácie Patria sem kumarínové deriváty difenakum, bromadiolon, brodifakum a flokumafen a tiokumarinový derivát difetialon. Difenakum 150px|thumb|right|Difenakum Chemický názov (IUPAC): 3-(3-(Bifenyl-4-yl)-1,2,3,4-tetrahydronaftalén-1-yl)-4-hydroxy-2H-chromén-2-ón; anglicky: difenacoum. Na Slovensku prípravky Difenic, Rodifen, Murin Facoum a ďalšie (kvapalné koncentráty obsahujúce 0,25% a hotové nástrahy obsahujúce 0,005% difenakumu). Technický materiál je skoro biely prášok, bez pachu a chuti, bod topenia 228 – 232 °C; prakticky nerozpustný vo vode, rozpustný v niektorých organických rozpúšťadlách. S alkáliami a amínmi tvori soli s rôznou rozpustnosťou. Na trh bol uvedený roku 1974 ako prvý antikoagulant 2. generácie; ide o derivát kumatetralylu. Oproti látkam 1. generácie sa vyznačuje omnoho vyššou toxicitou a hubí i hlodavce, rezistentné voči látkam 1. generácie. Vykazuje dobrú účinnosť proti potkanom a obzvlášť proti myšiam; akútne LD50 pre potkana hnedastého je 1,8 mg/kg orálne a pre myš domovú 0,8 mg/kg orálne; kumulatívne smrtelné dávky sú veľmi nízke, rádovo desatiny miligramu/kg/d počas 2 – 5 dní. Oproti ostatným antikoagulantom 2. generácie sa vyznačuje pomerne nízkou akútnou toxicitou pre necielové organizmy (domáce zvieratá, ako pes, mačka, dobytok a ošípané), je však pomerne toxický pre vtáctvo a riziko otráv necielových zvierat rastie pri opakovanom požití jedu (nástrahy alebo otrávených hlodavcov). Výskyt rezistencie nebýva obvyklý; táto sa dá potlačiť inými antikoagulantmi 2. generácie.
Bromadiolon