Sekvencia je chorálová melódia podložená novým textom.
Ich tvorcom je pravdepodobne teoretik Notker Balbulus (830 – 912), ktorý svoje sekvencie zhrnul do knihy Liber hymnorum.
Dva základné typy sekvencií: svätohavelské sekvencie francúzske sekvencie
Svätohavelské sekvencie Notkarove boli oproti francúzskym prístupnejšie, pretože nápevy skladateľ odvodzoval často z princípu ľudového spevu.
Približne od polovice 9. storočia sa spievalo pravdepodobne aleluja s nasledujúcim jubilom (dlhou melizmou na slabike „ja“) pri druhom spievaní v dlhšej a ozdobnejšej podobe. Tieto predĺžené obohatené opakovania „longissime melodiae“ sa nazývali sekvencie.
Sekvencie mali podobný osud ako trópy. Tridentský koncil ich z liturgie vylúčil s výnimkou štyroch. Dies irae (autor Thomas aus Cellen) Veni Sancte Spiritus (autor Robert, francúzsky kráľ) Lauda Sion Salvatorum (autor Tomáš Akvinský, nápev Adam de Saint Victoire) Victimae Paschali (autor Wipo) sekvencia Stabat mater z 13. storočia (autor Jacob da Todi) bola do liturgie zaradená až v 18. storočí (1727)
Zdroje Grajcárová Zuzana: Stredoškolské skriptá z dejín hudby pre 1. ročníky konzervatórií, 2004, Bratislava
Kategória:Hudba