Mikrotelieska (niekedy označované aj peroxizómy) sú membránové vnútrobunkové útvary (organely). Zúčastňujú sa na oxidácii niektorých živín. Nachádzajú sa v rastlinných aj živočíšnych bunkách. Radia sa sem peroxizómy, glyoxyzómy, glykozómy a hydrogenozómy.

Opis Mikrotelieska sú vezikuly, ktoré majú zvyčajne kruhový tvar. Majú priemer 0,5 μm, podľa niektorých zdrojov sa ich rozmer pohybuje od 0,2 do 1,5 μm."Microbodies." Molecular Biology of Plant Cells. Ed. H. Smith. N.p.: University of California, 1978. 136-54. Print. Nachádzajú sa v cytoplazme, ale sú pozorovateľné len s použitím elektrónového mikroskopu. Majú jednoduchú jednovrstvovú lipidovú membránu, ktorá ich oddeľuje od zvyšku bunky. Táto membrána je pórovitá, takže umožňuje prestup malým molekulám, napríklad sacharóze. Vo svojom vnútri obsahujú matrix rôzneho materiálu, medzi ktorý patria enzýmy a iné bielkoviny, ale podľa všetkého nemajú genetický materiál, ktorý by im umožňoval sa množiť.

Funkcia Mikrotelieska sa účastnia na spracovaní živín, ktoré bunka príjme. Obsahujú vo svojom vnútri katalázu, oxidázu aminokyselín a iné oxidázy. Niektoré tieto oxidázy tvoria peroxid vodíka, ktorý kataláza rozkladá na vodu a kyslík. Na rozdiel od lyzozómov neobsahujú hydrolázy. Umožňujú rozklad lipidov, alkoholov a aminokyselín. Všeobecne sa účastnia detoxikácie peroxidov a u rastlín i fotorespirácie. Rôzne druhy mikroteliesok majú rôzne funkcie.

Delenie Podľa toho, ktoré enzýmy sú prítomné v mikroteliesku, sa delia na dve hlavné skupiny: peroxizómy a glyoxizómy. Medzi zvláštne formy patria najmä glykozómy (u trypanozóm) a hydrogenozómy (trichomonád). Niektorí autori sem zaraďujú aj aminozómy a Woroninove telieska (Woronin bodies).

Peroxizómy

Peroxizómy sú typické organely zelených listov a pečeňových a obličkových buniek. Podľa svojho pôvodu majú morfologické a metabolické odlišnosti. Uplatňujú sa v spracovaní sacharidov, lipidov a dusíkatých látok, významne sa účastnia oxidácie mastných kyselín. Oxidácia týchto substrátov je spojená s produkciou peroxidu vodíka, ktorý následne spracováva kataláza, ktorá zároveň oxiduje etanol na acetát.

Glyoxyzómy

Glyoxyzómy sú špeciálne mikrotelieska, ktoré sa nachádzajú v klíčiacich semenách olejnatých rastlín a plesni. Sú podobné peroxizómom, ale obsahujú naviac i enzýmy glyoxylátového cyklu, ktoré umožňujú premenu uložených lipidov na sacharidy. Nevyskytujú sa v suchých semenách a objavujú sa tesne po začatí klíčenia, ich životnosť je však len pár dní. V období ich maximálnej aktivity tvoria až 20 % všetkých organelových bielkovín.

História Mikrotelieska objavil Rhodin v roku 1954. O dva roky neskôr, v roku 1956, Rouiller a Bernhard publikovali prvé celosvetovo uznávané obrázky mikroteliesok v pečeňových bunkách. V roku 1965 Christian de Duve a jeho kolegovia izolovali mikrotelieska z potkanej pečene. De Duve takisto veril, že pomenovanie mikroteliesko (anglicky microbody) bolo príliš všeobecné a tak ich pomenoval peroxizómy kvôli ich vzťahu s peroxidom vodíka. V roku 1967 Breidenbach a Beevers ako prví izolovali mikrotelieska z rastlín, ktoré pomenovali glyoxyzómy, pretože obsahovali enzýmy glyoxylátového cyklu.

Referencie

Zdroj

Kategória:Organely Kategória:Cytológia