Hladký štít (; v minulosti Hladký; ) je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tichej doliny nad Podbanským, približne severozápadne od Popradu.
Názov Názov je ľudového pôvodu. Jeho úbočia navštevovali pastieri. Porastá ich dlhá hladká tráva. Verzia „Hladký,“ sa objavuje v horolezeckých sprievodcoch Arna Puškáša. Smerodajná je však forma Hladký štít, aj keď je vytvorená umelo, ako uvádza vyššie citovaný Ivan Bohuš v knižke uvedenej v referenciách. Názov Hladký štít schválila názvoslovná komisia TANAPu.
Poloha Nachádza sa v strednej časti Tatier, na západnom okraji podcelku Východné Tatry a ich časti Vysoké Tatry. Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Západné a juhozápadné svahy hrebeňa patria do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké TatryIn: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve., východné do Powiatu tatrzańského a katastra gminy Bukowina Tatrzańska. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú juhozápadne situované Podbanské, južne ležiace Štrbské Pleso, juhovýchodne Vyšné Hágy a severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne v Poľsku je mesto Zakopané. Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a na západne orientované svahy na Slovensku zasahuje národná prírodná rezervácia Tichá dolina, na južné aj Kôprová dolina.
Opis Hladký štít leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, priamo nad Hladkým sedlom (). Vypína sa v závere Tichej doliny a z jeho masívu vybieha juhozápadným smerom mohutný Hrebeň Kôp, ktorý začína v blízkom sedle Závory a tvorí samostatnú časť Liptovské kopy. Práve týmto sedlom vedie tiež hranica medzi Východnými a Západnými Tatrami. Vrch má strmé trávnato – skalnaté svahy, typické už skôr pre neďaleké Červené vrchy. Na západných svahoch pramení Tichý potok, považovaný za zdrojnicu Belej, voda z južných častí odteká do Kôprovského potoka, patriaceho do povodia Váhu. Severne leží Zadni Staw Polski a Wole Oko, východne Czarny Staw Polski, ktorými voda z tejto časti hrebeňa odteká potokom Roztoka do Bielej vody a Dunajca.
Západne sa nachádza Goričková (), Kresanica (), Magura (), Veľká kopa (), Tichý vrch (), Zadná Garajova kopa (), Predný Holý vrch () a Krížna (), južne Kriváň (), Nefcerské veže (), Hrubý vrch () a Kotolnica (), východne Kôprovský štít (), Hrubý štít (), Miedziane () a Opalony Wierch () a severne Kozí vrch (), Wielki Woloszyn (), Wielka Koszysta (), Žólta Turnia (), Kościelec (), Zawratowa Turnia (), Svinica (), Kasprov vrch () a Valentková ().Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.
Výhľady Turisticky oficiálne voľne neprístupný skalnatý vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Je chodecky dostupný z turisticky značeného Hladkého sedla za 10 minút, nie je to však značený terén. Ponúka výhľad na okolité vrcholy a blízke doliny Vysokých a Západných Tatier, pri vhodných podmienkach je vidieť aj časť Nízkych Tatier.
Prístup Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku, preto prístup na vrchol je nežiaduci. Blízkosť Hladkého sedla, kde končí chodník z Tichej i Kôprovej doliny, však umožňuje prístup hrebeňom na tento vrchol.
Galéria
Referencie
Iné projekty
Pozri aj Vysoké Tatry Tichá dolina (národná prírodná rezervácia) Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia) Tatranský národný park Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Externé odkazy Poloha na turistickej mape Na Hladké sedlo z Podbanského Na Hladké sedlo z Troch studničiek
Kategória:Dvojtisícovky na Slovensku Kategória:Dvojtisícovky v Poľsku Kategória:Vrchy Vysokých Tatier Kategória:Vrchy v okrese Poprad Kategória:Vysoké Tatry (mesto) Kategória:Vrchy v Malopoľskom vojvodstve