Vidlové veže sú tri objekty na Vidlovom hrebeni, ktorý spája Lomnický štít s Kežmarským.
Veže Západná Vidlová veža Veľká Vidlová veža, najvyšší štít na hrebeni Východná Vidlová veža
Topografia Vidlový hrebeň začína ako ostroha z Lomnického štítu v Medenej štrbine. Nasleduje Medený múr, Nižná medená štrbina, Západná Vidlová veža (), hlboko zarezané Vidlové sedlo (), Veľká Vidlová veža (), Lieviková štrbina a štíhla Východná Vidlová veža. Južné steny hrebeňa – asi – spadajú do Cmitera a do Skalnatej doliny, severné do Medenej kotliny nad Dolinou Zeleného plesa.
V niektorých horolezeckých sprievodcoch, napríklad od autora Františka Kroutila Vidlové veže vyjadrujú pomenovanie celého hrebeňa. Je to zastaraný názov, ktorý sa neujal. Zaužívané sú názvy Vidlový hrebeň a ďalšie známe tvary Hrebeň Vidlových veží, Hrebeň vidiel, Vidly.
Názov Na mape Buchholtzovcov sú Vidlové veže pomenované ako Cupri (Kopertuyrme) teda Medené veže. Malo to historický základ, lebo v ich oblasti na severnej strane baníci dolovali medenú rudu a hľadali zlato. Iný, možno neskorší názov, mal zrejme podobu Falkturyme – Veže, na ktorých sa ťaží (základ v slovese fal, falen), ktorý sa postupne dostal do podoby Folk, dokonca až Forkturyme. V stredovekej nemčine slovo fork znamenalo vidličku alebo vidly.
Niekoľko zaujímavých prvovýstupov 1906 Prvovýstup na Východnú Vidlovú vežu Z. Klemensiewicz a R. Kordys, IV. Patrila k posledným dobytým vežiam Tatier. 1906 Prvý kompletný prechod hrebeňa A. Znamięcki a J. Marusarz, IV. 1936 Prvovýstup ľavou časťou južnej steny Východnej Vidlovej veže, Z. Brüll, V. Hudyma, S. Motyka a Š. Zamkovský, V.
Južnými stenami od Cmitera i severnými z Medenej lávky vedie množstvo ciest do obťažnosti V – VI.
Galéria
Referencie
Externé odkazy Na Summitpost ako Vidly Južné steny Vidiel Popis hrebeňovky
Kategória:Dvojtisícovky na Slovensku Kategória:Vrchy Vysokých Tatier