thumb|upright|Znak Uhorska podľa zobrazenia z rokov 1915 až 1918

Znak Uhorska je doložený od 12. storočia, pričom jeho podoba sa neustále menila. Podoba používaná od 17. storočia (v hrubých rysoch už od 16. storočia) je podobná so súčasným štátnym znakom Maďarska.

Vývoj do 16. storočia center|100px Znak južného pohraničného vojvodstva (tzv. starý znak – pozri nižšie) v podobe erbového štítu s červenými a striebornými pruhmi z 12. storočia. V najstarších pamiatkach, hlavne vo veľkých pečatiach, sú v pruhoch zobrazené aj k sebe bežiace levy. Erb s levmi po prvý raz použil Imrich, syn uhorského kráľa Bela III., ešte ako správca Chorvátska a Dalmácie. Podobný erb používal aj Imrichov brat Ondrej, dalmátsky a chorvátsky vojvoda, pričom s týmto erbom dal raziť aj svoje vojvodské mince. V zlatej bule Ondreja II. z roku 1222 sú v pruhoch zobrazené proti sebe bežiace levy, ktoré sa však z panovníckej symboliky už čoskoro vytratili, pretože na drobných minciach či pečatiach boli tieto znamenia nečitateľné. center|100px Štít s dvojramenným krížom na zadnej strane prvej dvojitej pečate kráľa Bela IV. (1235 – 1270). Podľa rozšírenej teórie zaviedol erbový štít s dvojramenným krížom bez ďalších heraldických figúr už kráľ Belo III. (1172 – 1196), ktorý ho dal raziť aj na svoje mince. Kráľ si kríž do svojho kráľovstva priviezol z Byzantskej ríše, kde dlho pobýval a dokonca sa tam aj oženil s dcérou cisára. Existujú však numizmatické štúdie, ktoré naznačujú, že tieto mince s dvojkrížom pochádzajú z raného obdobia vlády Bela IV. pred mongolským vpádom do Uhorska v rokoch 1241 – 1242. center|100px Neskôr býva dvojkríž na erboch vztýčený na pažiti alebo hline (1291), alebo má v spodnej časti tri či štyri korene. V erboch neskorších kráľov a kráľovien je na trojitej skale (niekedy sa interpretuje aj ako koruna) ako napríklad v tomto erbe. Zaviedol ho Václav III., syn českého kráľa Václava II., ktorý pri korunovácii za uhorského kráľa prijal meno Ladislav V. (1301 – 1305). V Uhorsku však začal rýchlo strácať podporu šľachty v prospech Karola I. Róberta z Anjou a nakoniec zostal obkľúčený v Budíne. V roku 1304 ho otec musel vojensky hájiť a Václav III. za otcovej výdatnej armádnej pomoci odišiel aj s uhorskou korunou a rukojemníkmi do Čiech. Dňa 10. októbra 1305 ešte použil titul uhorského kráľa, na listine v Bruntále, ale potom sa titulu vzdal a spoločne s uhorskými korunovačnými klenotmi ho odovzdal bratrancovi Otovi Bavorskému, ktorý sa v preoblečení vybral do Uhorska. center|100px Po vymretí Arpádovcov v roku 1301 dosadá začiatkom 14. storočia na trón dynastia Anjouovcov. Aby zdôraznili svoju moc a porovnanie s predchádzajúcim kráľovským rodom, vytvorili kombináciu vtedajšieho znaku Uhorska a rodu Anjouovcov. center|100px V tomto erbe kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382) z obdobia po roku 1370, kedy sa stal aj poľským kráľom, sa podľa heraldickej knihy Wapenboek Gelre vyskytuje na červenom poli aj zelené trojvršie, na ktorom je vztýčený strieborný dvojkríž (tzv. nový znak – pozri nižšie). center|100px Podľa Kroniky Jána z Turca sa za čias panovania kráľa Mateja Korvína (1458 – 1490) vyskytol v jeho erbe na striebornom poli červený dvojkríž vztýčený na zelenom trojvrší. center|100px Prvý prepolený štít spájajúci znak Arpádovskej dynastie a zelené trojvršie s dvojramenným krížom sa objavil už v 14. storočí. Jeho podoba sa ustálila až za vlády cisára Rudolfa II. (1572 – 1608). Za štátny znak sa považuje od 15. storočia.

Vyššie uvedený vývoj nie je úplný, uvedené sú len základné uhorské znaky.

Od 16. storočia Od 16. storočia malo Uhorsko znak v podobe prepoleného štítu obsahujúceho kombináciu tzv. nového znaku a tzv. starého znaku; štít má na vrchu korunu, na ktorej vrchole je šikmý kríž:

tzv. starý znak je osemkrát červeno-strieborne delený štít. Ide pôvodne pravdepodobne o znak južného pohraničného vojvodstva (Chorvátsko), podľa rôznych legiend však ide o znak Arpádovcov alebo predstavuje uhorské rieky Dunaj, Tisu, Sávu a Drávu a podobne. Keďže sa tieto rieky nachádzajú v dolnej časti Uhorska, začal byť tento znak chápaný ako symbol Dolného Uhorska. Oficiálne nikdy nebol za znak Dolného Uhorska prijatý, a to aj preto, že administratívne či geograficky sa Uhorské kráľovstvo nikdy na Horné či Dolné Uhorsko nedelilo. tzv. nový znak, ktorý je dnes v obmenenej podobe aj štátnym znakom Slovenska, sa skladá zo zeleného trojvršia so zlatou korunou, z ktorej vystupuje strieborný dvojkríž. Od 17. storočia je trojvršie interpretáciou uhorských pohorí Tatry, Matry a Fatry. V súčasnej podobe (okrem korunky) sa používa od 15. storočia.

center|100px Nový a starý znak v jednom znaku sa vyskytovali už od 14. storočia, ale v (dnešnej) podobe prepoleného štítu a korunou až po roku 1526, kedy Uhorsko pripadlo rakúskym Habsburgovcom. Konečná verzia tohto znaku, používaného od 16. storočia, sa dosiahla až v období vlády kráľa Mateja II. Habsburského (1608 – 1619). Táto verzia je podobná aj súčasnému štátnemu znaku Maďarska. center|100px Počas uhorskej revolúcie Maďari v roku 1849 dočasne používali tzv. Košutov znak (podľa Ľudovíta Košuta). Je to vyššie opísaný starý malý uhorský znak bez hornej koruny.

Ďalšie podoby uhorského znaku

Veľký uhorský znak Neskôr sa rozlišoval tzv. malý uhorský znak (opísaný vyššie) a tzv. veľký uhorský znak obsahujúci vyššie opísaný malý uhorský znak v strede, ktorý bol okrem iného obklopený znakmi historických uhorských území, keďže sa používal na označenie Krajín uhorskej koruny a neskôr Krajín svätoštefanskej koruny.

center|100px Veľký uhorský znak z roku 1849. V strede je zlato lemovaný znak Uhorska (Košutov znak), okolo ktorého sú na stuhe s národnými farbami, menšie znaky jednotlivých krajín Uhorska. Znak zastrešuje ratolesť Vavrínu. center|80px Veľký uhorský znak po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Štít rozdelený na šesť polí, v každom z nich je znak zastupujúci jednu z krajín Uhorska, uprostred je malý uhorský znak. center|175px Veľký uhorský znak v rokoch 1867 – 1915. Štít rozdelený na šesť polí, v každom z nich je znak zastupujúci jednu z krajín Uhorska, uprostred je malý uhorský znak. Nad štítom sa vznáša svätoštefanská koruna, ktorú držia dvaja bosí strážni anjeli v bielom odeve.(1896). "A m. kir. ministerelnök 1895. évi 3755. számu rendelete. Magyarország külön czímerének és a magyar korona országai egyesitett czímerének leirása és rajza.". Magyarországi Rendeletek Tára 30: 671–675. Budapest, Hungary: Magyar Királyi Belügyministerium. center|80px Veľký uhorský znak v rokoch 1915 – 1918. Štít rozdelený na sedem polí, v každom z nich je znak zastupujúci jednu z krajín Uhorska, uprostred je malý uhorský znak. center|175px Veľký uhorský znak v rokoch 1915 – 1918. Štít rozdelený na sedem polí, v každom z nich je znak zastupujúci jednu z krajín Uhorska, uprostred je malý uhorský znak. Nad štítom je svätoštefanská koruna. Po stranách štítu sú dvaja bosí strážni anjeli v bielom odeve natočení k znaku.(1915). "A m. kir. minisztériumnak 1915. évi 3970. M.E. számú rendelete az állami közép és kis címer, valamint az állampecsét új leirásáról és rajzairól.". Magyarországi Rendeletek Tára 49: 1719–1723. Budapest, Hungary: Magyar Királyi Belügyminisztérium.

Ďalšie podoby veľkého uhorského znaku

Znaky korunných krajín z veľkého uhorského erbu

Referencie

Pozri aj Štátny znak Maďarska Štátny znak Slovenska

Uhorsko Kategória:Uhorsko