thumb|Senátny palác v Moskovskom kremli bol sídlom vodcov ZSSR thumb|Josif Stalin bol v rokoch 19241953 najdlhšie slúžiacim vodcom ZSSR
Počas svojej 69-ročnej existencie mal Sovietsky zväz zvyčajne len faktického vodcu, ktorý nemusel byť vždy hlavou štátu alebo dokonca predsedom vlády, ale viedol a zároveň zastával funkciu generálneho tajomníka komunistickej strany.Armstrong 1986, s. 165. Funkcia predsedu rady ministrov bola porovnateľná s funkciou predsedu vlády v prvom svete, zatiaľ čo funkcia predsedu prezídia bola porovnateľná s funkciou prezidenta. V ideológii Vladimira Lenina bol na čele sovietskeho štátu kolegiálny orgán avantgardnej strany (ako je opísané v knihe Čo robiť?).
Po upevnení moci Josifom Stalinom v 20. rokoch 20. storočiaArmstrong 1986, s. 98. sa funkcia generálneho tajomníka Ústredného výboru komunistickej strany stala synonymom vodcu Sovietskeho zväzu,Armstrong 1986, s. 93. pretože táto funkcia kontrolovala komunistickú stranuArmstrong 1986, s. 22. a prostredníctvom členstva v strane aj sovietsku vládu. Generálny tajomník často zastával aj vysoké funkcie vo vláde.Ginsburgs, Ajani a van den Berg 1989, s. 500. Funkcia generálneho tajomníka nemala jasné smernice nástupníctva, takže po smrti alebo odvolaní sovietskeho vodcu potreboval nástupca podporu politbyra, ústredného výboru alebo iného vládneho či straníckeho aparátu, aby sa mohol ujať moci a zároveň sa pri nej udržať. V marci 1990 vznikol úrad prezidenta Sovietskeho zväzu, ktorý nahradil generálneho tajomníka ako najvyššiu sovietsku politickú funkciu.Brown 1996, s. 195.
Súčasne so zriadením úradu prezidenta odhlasovali zástupcovia Zjazdu ľudových poslancov odstránenie článku 6 o vedúcej úlohe strany zo sovietskej ústavy, ktorý stanovoval, že Sovietsky zväz je štátom s vládou jednej strany kontrolovaný komunistickou stranou, ktorá zasa zohráva vedúcu úlohu v spoločnosti. Toto hlasovanie oslabilo stranu a jej hegemóniu nad ZSSR a jeho obyvateľmi.Brown 1996, s. 196. V prípade smrti, odstúpenia alebo odvolania úradujúceho prezidenta mal funkciu prevziať viceprezident, avšak ZSSR sa rozpadol skôr, ako mohla nastať táto situácia.Brown 1996, s. 275. Po neúspešnom pokuse o prevrat v auguste 1991 bol viceprezident nahradený zvoleným členom Štátnej rady Sovietskeho zväzu.
Titul vodcu 19221952: generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu 19531966: prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu 19661991: generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu
Zoznam vodcov Vladimir Iľjič Lenin (19171924) Josif Vissarionovič Stalin (19221953) Georgij Maximilianovič Malenkov (1953) Nikita Sergejevič Chruščov (19531964) Leonid Iľjič Brežnev (19641982) Jurij Vladimirovič Andropov (19821984) Konstantin Ustinovič Černenko (19841985) Michail Sergejevič Gorbačov (19851991)
Galéria
Poznámky
Referencie
Literatúra ARMSTRONG, John Alexander. Ideology, Politics, and Government in the Soviet Union (An Introduction). Lanham, Maryland : University Press of America, 1986. 240 s. ISBN 978-0-8191-5405-7. BROWN, Archie. The Gorbachev Factor. Oxford, Anglicko : Oxford University Press, UK, 1996. 426 s. ISBN 978-0-19-827344-8. GINSBURGS, George; AJANI, Gianmaria; Gerard Pieter van den Berg; SIMONS, William B. Soviet Administrative Law (Theory and Policy). Leiden, Holandsko : BRILL, 1989. 516 s. ISBN 978-0-7923-0288-9.
Pozri aj Prezident Ruskej federácie
Rusko