Diablovina patrí k výrazným vežiam v Hrebeni bášt, ktorý ddeľuje Mlynickú od Mensgusovskej doliny. Spolu so susednými vežami prispieva k divokej rozoklanosti najvyššej časti hrebeňa. Prevažne pekelné názvoslovie tohto úseku sa viaže k povesti. Maďarský názov Ördög-torony aj nemecký Teufelsturm znamená doslova „Čertova veža,“ taká však leží v masíve Kotlového štítu. Veža sa nachádza na území Tatranského národného parku, preto je dostupná len s horským vodcom.
Topografia Popisovanú skupinu veží oddeľuje Diablovo sedlo od Zadnej Bašty, Satanovo sedlo od Satana. Od severovýchodu je prvá Zlatinská veža, ďalej Zlatinská štrbina, Diablovina, Pekelníkova štrbina, Pekelník, Čertova štrbina a Čertov hrb.
Niekoľko horolezeckých výstupov 1907 Prvý výstup z Diablovho sedla cez Zlatinskú vežu G. O. Dyhrenfurth a H. Rumpelt, II.. Pokračovali na Pekelník, Čertov hrb a dolu do Satanovho sedla, I. 1914 Prvý zimný výstup A. Grósz a Z. Neupauer, cestou prvovýstupcov. 1935 Prvovýstup na Zlatinskú vežu „Motykova cesta,“ A. a M. Bacsányiové, Z. Brüll, W. Dobrucki, S. Motyka a K. Mrózek, IV. 1977 Prvovýstup stredom východnej steny Diabloviny A. Bieluń a J. Tillak, pevná platňovitá skala, V+.
Povesť Mladý baník Stacho z Mengusoviec našiel zlato v oblasti Hincových plies a hoci ho Satan sídliaci v najvyššom štíte trikrát varoval, neprestával kutať. Zem sa zatriasla, z blízkeho štítu zbehli dve skalné lavíny, zahubili ho a vybehli do protisvahu. Zlato sa ukrylo v Zlatinskej veži a podľa Satanových služobníkov boli pomenované susedné veže Diablovina, Pekelník, Čertov hrb,...
Galéria
Referencie A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, Monografia, VIII diel, 1987. A. Marec, Zlato pod Kriváňom, Mladé Letá1991.
Iné projekty
Externé odkazy Skialpinizmus v oblasti, na youtube. V mape Mlynickej doliny s nesprávnym názvom Zlatistá namiesto Zlatinská (veža, štrbina)
Kategória:Dvojtisícovky na Slovensku Kategória:Vrchy Vysokých Tatier