Constantin Frantz (* 12. september 1817, Börnecke, Nemecko - † 2. máj 1891, Blasewitz) bol nemecký historik a spisovateľ.
Život Absolvoval štúdium matematiky a filozofie. Neskôr sa orientoval na štátovedu a praktickú politiku. Absolvoval študijné cesty po Francúzsku, Poľsku a Uhorsku. Do roku 1852 bol pracovníkom ministerstva zahraničia v Berlíne a v rokoch 1825 – 1856 v diplomatických službách. V roku 1856 odišiel zo štátnych služieb do súkromia – k vedeckej práci. Patrí medzi autorov, ktorých európske receptúry vychádzajú zo skúseností národov, ku ktorým patrili, v tomto prípade nemeckého.
Názory Frantz svoje predstavy vyjadril predovšetkým v spise z roku 1879 s názvom "Federalizmus". Patril medzi priekopníkov nemeckého zjednotenia a aj keď odsudzoval nacionalizmus, zisťoval akúsi "európsku misiu Nemecka". V národe nemeckom videl (slovami Schellingovými) "národ národov", a preto (nekriticky) v jeho spojení nachádzal vzor pre Európu. Podľa neho národný element v súboji s absolutizmom už dosiahol cieľa a musí preto ustúpiť do pozadia. Jadrom zjednocovanej Európy by sa mal stať spolok krajín strednej a severnej Európy. Tento blok by za pomoci Anglicka držal v šachu Francúzsko a Rusko, ako krajiny ktoré by sa mali neskôr v priaznivejšej politickej atmosfére budúcnosti k onomu spolku pripojiť. Jeho úvahy prekračovali európsky rámec, pretože počítali aj so začlenením USA – čím by vznikol svetový kresťanský spolok. Odmietal rolu veľmocí, ktoré vraj pre slobodu, pokrok a kultúru vykonali omnoho menej než štáty malé, do budúcnosti predstavujú negáciu vyšších dejinných, morálnych a civilizačných zásad, a preto musia zmiznúť. Perspektívu Európy videl teda nie v systéme časovo obmedzených a labilných mocenských aliancií, ale jednoznačne v európskej federácii štátov spojených trvalými väzbami.
Dielo náhľad|Hrob Constantina Frantza v Drážďanoch 1843: Grundsätze des wahren und wirklichen absoluten Idealismus. 1844: Philosophie der Mathematik. 1844: Versuch über die Verfassung der Familie. 1846: Über Gegenwart und Zukunft der Preußischen Verfassung. 1848: Polen, Preußen und Deutschland. 1850: Unsere Politik. 1851: Die Constitutionellen. 1851: Unsere Verfassung. 1851: Von der deutschen Föderation. 1852: Louis Napoleon. 1852: Die Staatskrankheit. 1857: Vorschule zur Physiologie der Staaten. 1858: Die Politik der Zukunft. 1858: „Quid faciamos nos?“ 1859: Der Militärstaat. 1859: Untersuchungen über das europäische Gleichgewicht. 1861: Die Ereignisse in Amerika. 1861: Drei und dreißig Sätze vom deutschen Bund. 1862: Kritik aller Parteien. 1863: Die Quelle alles Übels. 1864: Der dänische Erbfolgestreit und die Bundespolitik. 1865: Die Wiederherstellung Deutschlands. 1870: Die Schattenseite des Norddeutschen Bundes. 1870: Die Naturlehre des Staates. 1871: Das neue Deutschland. 1872: Die Religion des Nationalliberalismus. 1873: Abfertigung der nationalliberalen Presse. 1874: Der Nationalliberalismus und die Judenherrschaft. 1877: Deutsche Antwort auf die orientalische Frage. 1878: Der Untergang der alten Parteien. 1879: Der Föderalismus als das leitende Prinzip für die soziale, staatliche und internationale Organisation, unter besonderer Bezugnahme auf Deutschland. 1880: Blätter für deutsche Politik und deutsches Recht. 1880: Schellings positive Philosophie. 1881: Die soziale Steuerreform. 1882 – 83: Die Weltpolitik unter besonderer Berücksichtigung auf Deutschland. 1899: Die Gefahr aus Osten. (Nachgelassene Arbeit, publiziert von Ottomar Schuchardt in „Die deutsche Politik der Zukunft“, Bd. 1, Celle 1899.)
Zdroj František Mezihorák: Malá encyklopedie velkých Evropanů
Kategória:Nemeckí historici