Sloboda a Solidarita

náhľad|Sídlo SaS na Priemyselnej 8 v Bratislave

Sloboda a Solidarita (skratka SaS, v roku 2023 prezentovaná ako SASKA) je slovenská liberálna stredopravicová politická strana, zaregistrovaná 27. februára 2009. Od marca 2024 je jej predsedom Branislav Gröhling, dovtedy bol od založenia predsedom Richard Sulík. SaS má od roku 2010 nepretržité zastúpenie v Národnej rade SR.

Vo svojich prvých parlamentných voľbách v roku 2010, SaS získala 12,14 % (22 mandátov), a bola v rokoch 20102012 súčasťou vládnej koalície. V rokoch 20122020 pôsobila v parlamentnej opozícii. Po voľbách v roku 2020 sa opätovne stala súčasťou vládnej koalície, od roku 2023 je v parlamentnej opozícii. Na európskej úrovni sa strana prezentuje pro-európsky. V Európskom parlamente nemá SaS v súčasnosti žiadneho poslanca. Posledným bol Eugen Jurzyca, vo frakcii Európski konzervatívci a reformisti.

Orgány strany Najvyšším predstaviteľom strany a jej štatutárnym orgánom je predseda, ktorého volí kongres na obdobie štyroch rokov s možnosťou opätovnej voľby.čl. IX ods. 1 a 3 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita Od 16. marca 2024 je predsedom bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling. Dovtedy bol 15 rokov predsedom Richard Sulík, ktorý sa následne stal čestným predsedom strany. Sulík bol pôvodne zvolený na ustanovujúcom kongrese 28. marca 2009 v Bratislave a opätovne zvolený 16. marca 2014 na kongrese strany v Prešove, pričom jeho protikandidátom bol Jozef Kollár (pomer hlasov 134:121). V septembri 2019 ho členovia strany na mimoriadnom kongrese opätovne zvolili za predsedu.

Na sneme 16. marca 2024 si členovia do predsedníctva zvolili tiež Romana Foltina, Miroslava Žiaka a Máriu Kolíkovú. V apríli 2024 si strana zvolila piatich podpredsedov, sú nimi Mária Kolíková, Jana Bittó Cigániková (odstúpila v júli 2024), Marián Viskupič a Juraj Droba. Podpredsedovia zastupujú predsedu v rozsahu jeho poverenia.čl. IX ods. 4 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita Podpredsedov (dvoch až piatich) volí zo svojho stredu Republiková rada.čl. VIII ods. 3 písm. c) Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita

Najvyšším orgánom strany je kongres, ktorý zvoláva predseda strany raz ročne. V naliehavom prípade môže byť zvolaný mimoriadny kongres. Kongres schvaľuje program strany, jej stanovy a ich zmeny, volí a odvoláva predsedu a ostatných členov Republikovej rady a Dozornej a rozhodcovskej komisie, rozhoduje o zlúčení strany s inou alebo o jej zrušení. Účastníci kongresu sú členovia Republikovej rady, členovia Dozornej a rozhodcovskej komisie a delegáti zvolení na (pre tento účel zvolaných)čl. VII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita krajských volebných zhromaždeniach.čl. VI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita

Medzi jednotlivými kongresmi je najvyšším orgánom strany Republiková rada, ktorú tvorí predseda strany a ďalších 12 členov volených kongresom na obdobie štyroch rokov. Zvoláva ju predseda najmenej raz mesačne.čl. VIII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita V roku 2021 boli jej členmi: Richard Sulík, Karol Galek, Branislav Gröhling, Jozef Kanuščák, Miroslav Žiak, Jana Bittó Cigániková, Juraj Droba, Juraj Jevin, Milan Laurenčík, Michal Uherčík, Marián Viskupič a Roman Foltin. Najvyšším kontrolným orgánom strany je päťčlenná Dozorná a rozhodcovská komisia.čl. X Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita Po organizačnej, administratívnej, technickej a hospodárskej stránke zabezpečuje činnosť strany sekretariát, ktorý riadi generálny manažér.čl. XI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita K augustu 2021 túto funkciu zastával Roman Foltin.

História Založenie a voľby do Európskeho parlamentu 2009 Dňa 10. novembra 2008 uverejnil Richard Sulík blog pod názvom Zakladám stranu Sloboda a Solidarita, v ktorom oznámil svoj zámer založiť novú politickú stranu. V tom čase už existoval prípravný výbor v zložení Richard Sulík, Jozef Mihál, Richard Švihura a Robert Mistrík. Následne 20. decembra 2008 sa v Bratislave konalo prvé stretnutie zakladajúcich členov (tzv. „predkongres“).

Strana bola zaregistrovaná v registri politických strán a politických hnutí 27. februára 2009.Sloboda a Solidarita In: O mesiac neskôr 28. marca 2009 sa v Bratislave konal ustanovujúci kongres, na ktorom bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík. Zároveň boli zvolení členovia Republikovej rady a ďalších orgánov strany. Kongres navštívila aj Iveta Radičová, ktorú v tom čase SaS podporovala ako kandidátku v prezidentských voľbách 2009.

alt=Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28.03.2009|náhľad|Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28. marec 2009 - Richard Sulík, Juraj Miškov, Jozef Mihál, Robert Mistrík, Michal Brocka, Pavol Hlatký, Ján Kvasnička, Jozef Kollár, Jakub Ilavský

Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku 2009 boli prvými voľbami, v ktorých sa strana uchádzala o hlasy slovenských voličov. SaS do volieb postavila 13-člennú kandidátku na čele s ekonómom Jánom Oravcom. So ziskom 39 016 (4,71 %) platných hlasov však nezískala potrebných päť percent hlasov, a teda sa žiaden kandidát SaS v týchto voľbách nestal poslancom Európskeho paralmentu.

Referendum 2010

V polovici roku 2009 SaS iniciovala začatie petície na vypísanie referenda, v ktorom sa chce občanov spýtať, či sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, voľby cez internet a zmenu v tlačovom zákone. Petíciu chcela strana odovzdať prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi 11. februára 2010, tak aby sa referendum konalo v deň parlamentných volieb. Predseda SaS nakoniec odovzdal viac ako 401 126 podpisov 9. júna 2010. Prezidentská kancelária uznala približne 368 tisíc podpisov za platných a určila termín referenda na 18. september 2010.SaS: Prezident vyhlási referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita Hlasujúci sa vyjadrovali k 6 otázkam. Zrušenie koncesionárskych poplatkov si želá 87,24 % ľudí a obmedzenie poslaneckej imunity chce 95,40 % hlasujúcich. Menej poslancov v Národnej rade (zo 150 na 100) chce 92,76 % hlasujúcich. Za stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín je 88,84 % hlasujúcich. Voľby cez internet by vyhovovali 70,46 % ľudí a 74,93 % občanov chce, aby sa osoby poverené výkonom verejnej moci vyňali z práva na odpoveď, ktoré zaručuje tlačový zákon. Bez ohľadu na výsledok referenda, niektoré z otázok referenda (zrušenie koncesionárskych poplatkov, zúženie imunity, zmeny v tlačovom zákone) sa dostali do základných programových téz vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou, ktorej bola SaS súčasťou.

Volebné obdobie 2010-2012 V parlamentných voľbách v roku 2010 SaS skončila tretia s 307 287 hlasmi (12,15%) a získala 22 poslancov v NR SR. Strana sa po voľbách stala súčasťou vlády Ivety Radičovej so stranami SDKÚ–DS, KDH a MOST – HÍD. Vo vláde získala štyri kreslá. Jozef Mihál sa stal podpredsedom vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, Juraj Miškov ministrom hospodárstva, ministrom obrany bol Ľubomír Galko a ministrom kultúry Daniel Krajcer. Predseda Richard Sulík sa stal predsedom Národnej rady. Pre kauzu odpočúvania novinárov prišiel o ministerské kreslo 23. novembra 2011 Ľubomír Galko. Radičovej vláda sa rozpadla 11. októbra na téme finančnej pomoci zadlženému Grécku. Podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš bol splnomocnený prezidentom Gašparovičom podpísať dodatok k rámcovej zmluve k tzv. Eurovalu. Na to bolo potrebné schválenie Národnou radou. SaS bola rázne proti, preto sa premiérka Radičová rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o vyslovení dôvery svojej vláde. SaS napriek tomu za návrh nezahlasovala, za bolo len 55 zo 124 prítomných poslancov, a vláda tak padla. Richard Sulík po hlasovaní vyhlásil, že strana zachránila európskym daňovým poplatníkom 350 miliárd eur, ktoré by inak išli na záchranu súkromných bánk. O dva dni Sulíka odvolali z postu predsedu parlamentu.

Obyčajní ľudia Súčasťou kandidačnej listiny SaS pre parlamentné voľby 2010 boli na posledných štyroch miestach (147, 148, 149, 150) štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič sa vďaka preferenčným hlasom tzv. prekrúžkovali cez kandidátov nominovaných stranou a stali sa poslancami NR SR. Združenie na svojej stránke deklarovalo, že k niektorým témam zastáva iný postoj ako SaS, a čoskoro sa od strany odtrhlo a v novembri 2011 založilo vlastnú politickú stranu pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Volebné obdobie 2012-2016 Po páde vlády strana získala v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 5,88 % hlasov, čo znamenalo stratu viac než polovice voličov a polovice poslaneckých kresiel oproti situácii z roku 2010. Strana skončila v opozícii spolu so stranami KDH, OĽaNO, MOST-HÍD a SDKÚ-DS. SaS reprezentuje v parlamente 11 poslancov.

Odchod Jozefa Kollára a jeho skupiny V decembri 2012 ohlásil kandidatúru na predsedu SaS poslanec strany Jozef Kollár. Súťaž medzi predsedom strany Richardom Sulíkom a jeho vyzývateľom prebehla v médiách bez škandálov. Kollár sa vo svojej kritike zameral na Sulíkovu nepopulárnosť medzi voličmi. Vyčítal mu, že nie je tímovým hráčom. Program SaS označil za správny, výhrady mal voči jeho realizácii. Sulík označil Kollára za nevýrazného politika a vyjadril obavu, že strana s ním na čele sa už nedostane do parlamentu. Počas trojmesačnej volebnej kampane sa stalo verejne známym, že v poslaneckom klube SaS za Richardom Sulíkom stojí 5 poslancov (Ľubomír Galko, Peter Osuský, Lucia Nicholsonová, Jozef Mihál a Martin Poliačik) a za Jozefom Kollárom zvyšní štyria (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba). Na Kongrese SaS 16. marca 2013 v Prešove bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík, získal 134 hlasov. Jozefovi Kollárovi dalo svoj hlas 121 delegátov. Po kongrese 25. marca Republiková rada na návrh predsedu strany Richarda Sulíka odvolala Juraja Miškova a Ľubomíra Galka z funkcií podpredsedov strany. Následne Sulík navrhol zvoliť za podpredsedov Galka a Jozefa Mihála, ktorí získali dôveru väčšiny členov Republikovej rady. Jozef Kollár ponúknuté miesto podpredsedu SaS odmietol. Prekonať rozpory sa nepodarilo ani na rokovaní Sulíka s Kollárom 9. apríla. Neúspešný kandidát na predsedu strany novinárom po skončení schôdzky oznámil, že jeho predstavy a predstavy Richarda Sulíka o smerovaní strany sú „vzájomne nezlučiteľné“. Po medializovaných vyjadreniach Jozefa Kollára a predstaviteľov jeho skupiny, v ktorých dali najavo svoj úmysel opustiť stranu, ich predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla na odchod. O niekoľko dní neskôr, 16. apríla 2013, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Daniel Krajcer oznámili, že v strane Sloboda a Solidarita skončili a zakladajú občianske združenie Liberálna dohoda. SaS tento krok vo svojom vyhlásení označila za správne rozhodnutie pre obe strany, lebo vnútrostranícky konflikt bol vyčerpávajúci a odvádzal jej pozornosť od problémov krajiny.

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014 Vo voľbách do Európskeho parlamentu 24. mája 2014 SaS so ziskom 6,66 % hlasov získala jeden mandát, europoslancom sa stal Richard Sulík.

Volebné obdobie 2016-2020 Vo voľbách do NR SR 5. marca 2016 strana skončila druhá a získala 12,10 % hlasov, čo znamenalo 21 kresiel v parlamente. Opozičná SaS bola v opozícii spolu so stranami OĽaNO-NOVA, ĽSNS a SME RODINA. V roku 2017 sa so stranou SaS rozlúčili zakladajúci členovia Martin Poliačik a Jozef Mihál. V júni 2018 do poslaneckého klubu prestúpila Zuzana Zimenová.

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 Vo voľbách do Európskeho parlamentu 25. mája 2019 za SaS hlasovalo 9,62 % voličov a do Európskeho parlamentu sa dostali dvaja europoslanci: Eugen Jurzyca a Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Demokratické jadro