Dévanágarí (iné názvy pozri nižšie) je písmo typu abugida, ktoré sa používa v Indii a Nepále, napríklad na zápis sanskritu, hindčiny a nepálčiny.
Píše sa zľava doprava, nerozoznáva veľké znaky od malých a má charakteristickú horizontálnu čiaru, ktorá prechádza hornou časťou znakov a spája ich.
Názov Slovenské názvy tohto písma sú: dévanágaríKRUPA, V, GENZOR, J. Jazyky sveta. Bratislava: Veda. 1996. S. 50dévanágarí. Slovník cudzích slov (akademický)dévanágarí. Slovník prepisov z orientálnych jazykov , dévanágaripísmo. In: MISTRÍK, J. et al. Encyklopédia jazykovedy. Bratislava: Obzor, 1993, S. 323STRITZ, František. Čo nám hovorí písmo: (grafológia pre každého). Nitra: Enigma, 1993, S. 179, devanagariONDRUŠ, Š., SABOL, J. Úvod do štúdia jazykov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984, S. 287KLAČKO, H., MÜLLER, A. Svetlá a tiene Indie. V Bratislave: Štátne nakladateľstvo, 1947, S. 22. Nepresné (pozri nižšie) slovenské názvy sú: devanágaridevanágari. ŠALING, S. Veľký slovník cudzích slov. 2000. S. 261, devanágaríGENZOR, J. Ako vzniklo písmo – Ázijské systémy písma (1). In: Svet vedy 1/1971. S. 7ONDREJOVIČ, S. Od hovoriaceho stroja k sociálnej lingvistike: kapitoly z jazykovednej historiografie. Bratislava: Veda, 2000, S. 99; nesprávny názov je dévánágaríŠPETKO, J. Knižná kultúra a písmo. Martin: Matica slovenská, 1969, S. 329 (Poznámka: V texte sú namiesto dĺžňou použité makróny.). Príslušný názov v sanskrite aj v hindčine je: देवनागरी. Slovenský prepis tohto názvu je dévanágarí, prepis podľa systému ISO 15919 je dēvanāgarī a prepis podľa systému IAST je devanāgarī. Výslovnosť tohto názvu v sanskrite je [dévanágarí] a výslovnosť v modernej hindčine je [dévnágrí]. Názov znamená doslova "božské mestské písmo" (vysvetlenie pozri nižšie v článku). Vyskytujú sa aj vyššie uvedené slovenské názvy/prepisy tohto názvu s krátkym -e- (devanágarí, devanágari), prevzaté z tradičného medzinárodného prepisu, t. j. z prepisu podľa systému IAST; keďže sa však toto -e- zo systému IAST vyslovuje vždy dlho, správny prepis do slovenčiny má byť -é-.
Písmo sa alternatívne označuje kratším, starším názvom nágarí, ktorým sa ale alternatívne označuje vývojový predchodca písma dévanágaríKRUPA, V. et al. Písma sveta. Bratislava: Obzor, 1989, S. 193, ktorého niektorí autori chápu ako najstaršiu fázu písma dévanágarí. Príslušný názov v sanskrite aj v hindčine je: नागरी. Slovenský prepis tohto názvu je nágarí a prepis podľa systému ISO 15919 i systému IAST je nāgarī. Výslovnosť tohto názvu v sanskrite je [nágarí] a výslovnosť v hindčine je [nágrí]. Názov znamená doslova "mestské písmo".
Možno sa stretnúť aj s označením sanskr(i)tské písmo, ktorý však má aj iné významy (najmä preto, lebo sanskrit sa pôvodne zapisoval inými písmami než dévanágarí).KRUPA, V, GENZOR, J. Jazyky sveta. Bratislava: Veda. 1996. S. 48 Podobne sa možno stretnúť aj s označeném hindské písmo či písmo Hindov, ktorým sa ale myslí predovšetkým dévanagári používané na zápis hindčiny.KRUPA, V, GENZOR, J. Jazyky sveta. Bratislava: Veda. 1996. S. 52India. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
Etymológia Sanskritské slovo nágarí je ženský rod slova nágara, čo je prídavné meno (typ vrddhi) od slova nagara, ktoré znamená mesto. Tvar ženského rodu je tu z dôvodu pôvodnej väzby so slovom lipi (doslova: písmo), t. j. nágarí lipi - doslova „mestské písmo“, prenesene „písmo vzdelancov“.
Používalo sa niekoľko druhov písma nágarí. Jeden z nich sa volal dévanágarí, čo znamená „mestské [písmo] bohov“, „božské mestské [písmo]“ alebo „božské [písmo] vzdelancov“, keďže slovo déva znamená boh alebo božský.
Rozšírenie Dévanágarí je hlavným písmom hindčiny, maráthčiny a nepálčiny. Od 19. storočia je najčastejším písmom na zápis sanskritu a jazyka páli. Dévanágarí sa používa aj v bhílčine, bhódžpurčine, kónkánčine, magadhčine, maithilčine, márvárčine, nevarčine, pahárčine (garhvalčine a kumaončine), santhalčine, jazyku tharu a niekedy v gudžarčine (godžračtine), sindhčine, pandžábčine a kášmirčine. Kedysi sa používala na zápis gudžarátčiny.
Pôvod thumb|200px|Ukážka ručne písaného textu Rgvédu zo začiatku 19. storočia.
Dévanágarí je súčasťou rodiny písiem Nepálu, Indie, Tibetu a juhovýchodnej Ázie, ktoré vznikli z písma bráhmí.
Z písma brahmí vzniklo okrem iného guptovské písmo (niekedy nazývané neskoré písmo brahmí). V druhej polovici 1. tisícročia po Kr. sa z guptovského písma vyvinuli viaceré písma, a to najmä nasledujúce tri: Písmo siddham (iné názvy: siddhamátriká, kutila, rané nágarí): Toto písmo vzniklo v 6. storočí. V Indii sa používalo zhruba len do 11. storočia, keď ho tam nahradili nižšie uvedené písma nágarí a šáradá. Prežilo však (sčasti až dodnes) vo východnej Ázii ako nosič textov tantrického budhizmu. Písmo nágarí: Týmto písmom sa pôvodne písalo v severnej (najmä strednej severnej) Indii. Najstaršie doklady tohto písma sú zo 7. storočia (alebo aj skôr), ale sú problematické a nesporné doklady sú až z 9. storočia. Písmo nágarí je v závislosti od autora interpretované buď ako predchodca alebo ako najstaršia fáza písma dévanágarí (pričom vymedzenie okamihu konca tejto najstaršej fázy je sporné) alebo ako úplné synonymum názvu dévanágarí. Treba ale dodať, že niektorí autori chápu ako najstaršiu fázu písma (déva)nágarí (aj) vyššie spomínaný siddham, ktorý sa alternatívne označuje ako rané nágarí. Písmo šáradá (resp. presnejšie: protošáradá a šáradá): Toto písmo vzniklo asi v 7. storočí. Používalo sa najmä v Kašmíre a už dávno sa takmer prestalo používať, i keď dnes sa ešte občas používa na ceremoniálne účely. Presne vývojové vzťahy a/alebo terminológia ohľadom týchto troch písem sú sporné - konkrétne sa v literatúre uvádza buď že vznikli paralelne z guptovského písma, alebo že zo siddhamu vzniklo nágarí (a šáradá vzniklo paralelne so siddhamom), alebo že zo siddhamu vzniklo šáradá (a nágarí vzniklo paralelne so siddhamom), alebo že zo siddhamu vzniklo nágarí aj šáradá. Porovnaj aj prehľad v článku dejiny písma.Franceschini, M. History of Indic Scripts. (2016). Magotra, Shikha & Kaushik, Baij & Koul, Ajay. (2020). A Comparative analysis for identification and classification of text segmentation challenges in Takri Script. Sādhanā. 45. Islam, A. & Khatun, B. (2024). Ancient India's classical alphabetical system innovates, evaluates, and expands the history of Brahmi Scripts: Proofs, prospects and authenticity. Alphabet, 07(02), 66-81. doi: 10.21776/ub.alphabet.2024.07.02.02 DEVARU, R. Development of scripts in India – A Study. 2020
Pôvodne sa teda písmo dnes väčšinou nazývané dévanágarí volalo nágarí. Názov dévanágarí sa začal používať pomerne nedávno, ale starší tvar nágarí je stále častý. Rýchle rozšírenie novšieho termínu dévanágarí, ktorý ako už bolo spomenuté doslova znamená božské mestské písmo, zapríčinilo pravdepodobne výlučné použitie tohto písma pri vydávaní posvätných sanskritských textov v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Vytvoril sa dokonca dojem spätosti písma dévanágarí so sanskritom, takže sa dnes mylne predpokladá, že je „písmom sanskritu“. V skutočnosti v predkoloniálnom obdobím v Indii neexistovalo štandardné písmo pre sanskrit a používalo sa to, ktoré bolo blízke obyvateľstvu v lokalite, kde text vznikol.
V ďaľšom texte článku sú slová prepisované z písma dévanágarí podľa systému IAST.
Princípy Písmo dévanágarí je bráhmí písmo typu abugida, čo znamená, že každé písmeno predstavuje spoluhlásku, ktorá sa v základnom tvare číta tak, že sa k nej pridá samohláska a. Napríklad, písmeno क sa číta ako ka, dve písmená कन sú kana, tri písmená कनय sú kanaya atď. Ak chceme vložiť iné samohlásky, alebo niektoré vynechať, sú potrebné nasledujúce úpravy spoluhlások alebo ich písmen:
Rad spoluhlások sa píše typografickou ligatúrou alebo ligatúrami (saṃyuktākṣara, ). Napríklad, tri písmená कनय kanaya sa môžu spojiť do formy क्नय knaya, कन्य kanya, alebo क्न्य knya. Iné samohlásky ako je vložené a píšeme diakritickým znamienkom. Z क ka dostaneme के ke, कु ku, की kī, का ká, atď. Pre samohlásky bez spoluhlások, pri začiatočných samohláskach v slovách a samohláskach po iných samohláskach existujú samostatné písmená. Napríklad ak sa samohláska ū píše diakritickým znamienkom ू ako कू kū, má vlastné písmeno ऊ v prípade ऊक ūka a कऊ kaū. Koncová spoluhláska sa značí diakritickým znamienkom ्, ktoré sa volá virāma v sanskrite a halanta v hindčine. Ruší vloženú samohlásku ako napr. v prípade क्नय knaya dostaneme क्नय् knay. Halanta sa používa aj v prípadoch radov spoluhlások, keď neexistuje pri zápise vhodná typografická ligatúra.
Takéto písmeno alebo ligatúra s diakritikou sa nazýva akṣara, . Napríklad कनय kanaya je napísané tromi akšarami, slová क्न्य knja a कु ku sú napísané len jednou akšarou.
Znaky Radenie písmen v dévanágarí je založené na fonetickom princípe, rovnako ako pri ostatných písmach z rodiny bráhmí. Zohľadňuje spôsob a miesto artikulácie spoluhlások a samohlások, ktoré predstavuje. Toto usporiadanie sa nazýva varṇamālā, doslova veniec písmen. Usporiadanie dévanágarí pre sanskrit slúži s malými obmenami ako predloha pre ďalšie jazykySalomon. (2003). 75
Samohlásky Usporiadanie samohlások je nasledujúce:
Samostatný znakTransliterácia IASTAko diakritika znaku पSamostatný znakTransliterácia IASTAko diakritika znaku पkaṇṭhya(guturály)अaपआāपाtālavya(palatály)इiपिईīपीoṣṭhya(labiály)उuपुऊūपूmūrdhanya(cerebrály)ऋṛपृॠṝपॄdantya(dentála)ऌḷपॢॡḹपॣkaṇṭhatālavya(palatoguturály)एeपेऐēपैkaṇṭhoṣṭhya(labioguturály)ओoपोऔōपौ
Ďalšie znaky pre samohlásky sú určované diakritickými znamienkami: ऍ ê, ऎ ĕ (drávidské krátke e), ऑ ô, ऒ ŏ (drávidské krátke o). Za samohláskami sa radia dva spoluhláskové diakritické znamienka: koncová nosovka anusvāra ं ṃ a koncová frikatíva visarga ः ḥ (zvaná अं aṃ a अः aḥ). Masica k anusváre v sanskrite pripomína, že „existuje nezrovnalosť, či preprezentuje homorganickú nosovú spoluhlásku, nazalizovanú samohlásku alebo nazalizovanú polosamohlásku, alebo všetky tri podľa kontextu.“ Visarga reprezentuje postvokalickú neznelú glotálnu frikatívu h, v sanskrite alofónu k s alebo zriedkavo r, obyčajne na konci slova. Niektoré recitačné tradície pridávajú echo samohlásky po výdychu: इः ihi. Masica považuje visargu, spolu so znakmi ङ ṅa a ञ ña, za „ľahko predpovedateľné“ velárne (guturálne) a palatálne nosovky, ktoré sú príkladmi „fonetického zničenia systému“. Ďalším diakritickým znamienkom je candrabindu/anunāsika ँ. Salomon ju opisuje ako „dôraznejší tvar“ asnusváry, ktorá sa „niekedy používa na označenie pravej vokálnej nazalizácie.“ V moderných indoárijských jazykoch, ako napr. v hindčine, je rozlišovanie formálne: čandrabindu značí nazalizovanú samohlásku, anusvára značí homorganickú nosovú spoluhlásku predchádzajúcu inej spoluhláske: napríklad हँसी , , गंगा Ganga. Ak má akšara (slabika) samohláskovú diakritické znamienko nad čiarou a tak nenecháva priestor pre znak „čandra“ () čandrabindu, zmení sa na bodku: हूँ , , ale हैं , . Niektorí autori vynechávajú úplne mesiačik a píšu vo všetkých prípadoch len bodku. Avagraha ऽ, obyčajne transliterovaná apostrofom, je sanskritské interpunkčné znamienko pre vypustenie samohlásky v morfofonologickom procese sandhi: एकोऽयम् ekoyam (← ekas + ayam), . Splynutie pôvodnej dlhej samohlásky sa niekedy značí s dvojitou avagrahou: सदाऽऽत्मा sadātmā (← sadā + ātmā), . Snell tvrdí, že v hindčine „je jej hlavnou funkciou ukázať, že samohláska sa pri zvolaní drží:“ आईऽऽऽ! āīīī! V magadhčine, ktorá má „trochu viac slovesných tvarov končiacich touto viazanou samohláskou“, sa avagraha používa na označenie ne-vynechania včleneného a na konci slova, čo je vlastne moderné pravopisné pravidlo: बइठऽ baiṭha, , oproti *बइठ baiṭh.