Šóiči Sakata (jap. - Sakata Šóiči; * 18. január 1911 v blízkosti Hirošimy – † 16. október 1970) bol japonský teoretický fyzik.
Životopis Sakata študoval od roku 1929 do roku 1933 fyziku v Tokiu u J. Nišinu a potom na cisárskej univerzite v Kjóte u Hideki Jukawu, s ktorým od roku 1937 v Osake vytváral mezónovú teóriu jadrových síl (vytvorená Yukawom v roku 1935Yukawa, Sakata „On the interaction of elementary particles II“, Journal Physico-Mathematical Society of Japan, Bd.19, 1937, S.1084.). Od roku 1939 pracoval spolu s Yukawom na univerzite v Kjóte ako docent. V roku 1942 sa stal profesorom na univerzite v Nagoji, kde zostal pracovať až do svojej smrti.
V 50. až 60. rokoch patril Sakata k vedúcim japonským fyzikom v oblasti elementárnych častíc. Medzi jeho žiakov patril medzi inými aj Jóčiró Nambu. Známy sa stal v 50. rokoch vytvorením predchodcu kvarkového modelu hadrónov, ktorý je známy ako Sakatov modeldSakata „On a composite model for the new particles“, Progress of theoretical physics, Bd.16, 1956, S.686. Tento model používal rovnako ako dnešný kvarkový model SU (3) grupu. Na rozdiel od kvarkového modelu však za základné stavebné jednotky hadrónov postuloval protón, neutrón a lambda časticu. Napríklad neutrálny pión pozostával podľa tohto modelu z protónu a antiprotónu. Pomocou tohto modelu sa snažil Sakata vysvetliť takzvaný Gell-Mannov - Nišidžimov vzťah (1953).
V roku 1960 rozšíril spolu so svojimi spolupracovníkmi z Univerzity v Nagoji (medzi inými Z. Maki, M. Nakagawa, J. Ónuki) túto teóriu do podoby známej ako Nagojský model, ktorá zahŕňala aj leptóny. Už v tom čase vytvorili maticu zmiešavania neutrín, ktorá tak predstavuje predchodcu dnešnej teórie neutrínových oscilácií. Tento model inšpiroval k vzniku takzvanej Kobajašiho-Maskawovej matice, ktorá je súčasťou dnešného štandardného modelu časticovej fyziky a vysvetľuje pozorované miešanie kvarkov rôznych vôni. Sakatov model, prípadne Nagojský model, boli neskoršími experimentami vyvrátené, pretože sa ukázalo, že protón, neutrón a častice lambda majú vnútornú štruktúru (pozostávajú z kvarkov).
Sakata bol presvedčený marxista. Bol vedúcou osobnosťou občianskeho hnutia Džijú Džinken Kjókai ("Japonský zväz občianskych slobôd") a v roku 1966 členom Russellovho tribunálu.
Literatúra M.Low „Shoichi Sakata: His life, the Sakata model and his achievements“, Progress in theoretical Physics, Supplement, Bd. 167, 2007, S.1-8 Sakata, Scientific Works, Tokio, Horei Printing Co., 1977 Jagdish Mehra, Helmut Rechenberg „The historical development of Quantum Theory“, Bd.6, Teil 2, 1982
Poznámky Kobajaši a Tošihide Masukawa neboli priamo žiakmi Sakatu. Kobayashi však študoval po Sakatovej smrti na univerzite v Nagoji.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Sakata „Theoretical Physics and Dialectics of Nature“, 1947,
Kategória:Narodenia v 1911 Kategória:Úmrtia v 1970 Kategória:Japonskí fyzici