right|thumb|Bratislavské Hlavné námestie right|thumb|Michalská right|thumb|Laurinská right|thumb|Mapa vnútorného mesta (Innere Stadt) z roku 1905 right|thumb|Bratislava v 15. storočí right|thumb|Bratislava v 17. storočí right|thumb|Bratislava v 18. storočí
Vnútorné mesto je časť Bratislavy vo vnútri bývalých mestských hradieb, t. j. pôvodné vlastné mesto Bratislava.
Názov Označenie "vnútorné mesto" sa používalo aj ako oficiálne administratívne označenie, a to (prinajmenšom) v 18. storočí a až do roku 1848. V roku 1848 bolo totiž k Bratislave administratívne pripojené Podhradie a pri tejto príležitosti bolo okrem iného jedno predmestie premenované na Nové Mesto a Vnútorné mesto (nem. Innere Stadt) premenované na Staré mesto (nem. Altstadt; 1921 - 1930 nazývané I. okres Staré mesto, 1930 - 1949 I. okres). Dnes pojem Staré mesto zahŕňa výrazne širšie územie než len vnútorné mesto.
Poloha Vnútorné mesto nezahŕňa dunajské nábrežie (patrilo k predmestiam), Podhradie (kam patrí Vydrica a Zuckermandel) ani Bratislavský hrad, ktorý bol oddelený od mesta vodnou priekopou, ktorá sa nachádzala zhruba v miestach dnešnej Staromestskej.
V súčasnosti ho ohraničuje na západe Staromestská, na severe Kapucínska, Hurbanovo námestie a Námestie SNP, na východe Kamenné námestie a na juhu Hviezdoslavovo námestie a Gorkého ulica.
Charakteristika Je to historická časť Bratislavy medzi historickými mestskými hradbami s obrannými vežami, cvingrami a baštami a medzi štyrmi bývalými mestskými bránami, ktorými boli Michalská brána, Laurinská brána, Rybárska brána a Vydrická brána. Dnes tvorí časť mestskej časti Staré Mesto a je to turisticky najnavštevovanejšia časť mesta, obsahujúca početné kultúrne a historické pamiatky. Jeho rozloha je iba okolo 0,2 km². Dodnes sa zachoval pôvodný pôdorys, ulice a námestia v takmer pôvodnej podobe. Sídlili tu významné inštitúcie, bývala uhorská šľachta, boli tu korunovaní králi a istý čas tu zasadal Uhorský snem.
Ulice Nasleduje prehľad ulíc a námestí a ich historických názvov platných v roku 1900 (názvy sa predtým aj potom mnohokrát menili). Prvé úradné pomenovanie ulíc v Bratislave sa vyskytlo v roku 1879 (od roku 1890 povinne dvojjazyčné nemecké a maďarské), ale ulice boli pomenované už dávnejšie. Maďarské názvy ulíc sa pred rokom 1879 vyskytovali veľmi zriedkavo (spravidla len pre zopár najvýznamnejších ulíc), inak boli všetky názvy nemecké resp. dávnejšie aj latinské.
Názov Historický názov 1900 Nemecký MaďarskýBaštová Basteigasse Rekész utcaBiela Corvinusgasse Corvinus utcaFarská Pfarrgasse Plébánia utcaFrantiškánska Franziskanergasse Barát utcaKapitulská Kapitelgasse Káptalan utcaKlariská Klarissergasse Klarussa utcaKlobučnícka Hutterergasse (Kis) Kalapos utcaKostolná Rathhausgässchen Városház utcaLaurinská ulica Lorenzerthorghasse Lőrinckapu utcaMichalská Michaelergasse MihályutcaNa vŕšku Berg(e)lgasse Domb utcaNedbalova Hummelgasse Hummel utcaPanská Langegasse, Herrengasse, Szilágyigasse (od 1901) Hosszú út, Szilágyi Dezső utca (od 1901)Podjazd Schwiebbogen BoltívPrepoštská Pázmánygasse Pázmány utcaRadničná Rathausgasse Városház utcaSedlárska Sattlergasse Nyerges utcaUršulínska Ursulinengasse Orsolya utcaÚzka Zwingergasse Szűk utcaVentúrska Venturgasse Ventur utcaZámočnícka Rómergasse Rómer Flóris utcaZelená Grünstüblgasse Zöldszoba utca
Námestia Názov Historický názov Nemecký Maďarský Františkánske námestie Franziskanerplatz Ferenciek tér Hlavné námestie Hauptplatz Főtér Primaciálne námestie Batthyányplatz Prímás tér Rudnayovo námestie Domplatz Székesegyház tér Chlebový trh (dnes časť Námestia SNP) Brodplatz Kenyér piac
Pozri aj Dejiny Bratislavy
Zdroje Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy - Staré Mesto, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2006, 244 s. ISBN 80-89218-12-1
Kategória:Bratislava Kategória:Dejiny Bratislavy Kategória:Staré Mesto (Bratislava) Kategória:Historické obvody Bratislavy