Oxokatión je dvojprvkový derivát oxokyseliny odvodený od nej odčlenením skupiny OH-. Má kladný náboj a končí sa na koncovku -yl. Každý má špecifický názov so základom slova v latinskom alebo gréckom pomenovaní atómu, ktorý nie je kyslíkom.
Oxokyselina Vzorec Pomenovanie Latinské/grécke pomenovanie prvku HClO2 ClIIIO+ chlorozyl chlório (gr.), chlorum (lat.) HClO3 ClVO2+ chloryl chlório (gr.), chlorum (lat.) HClO4 ClVIIO3+ perchloryl chlório (gr.), chlorum (lat.) H2SO3 SIVO2+ tionyl, sulfinyl thio (gr.), sulphur (lat.) H2SO4 SVIO22+ sulfuryl, sulfonyl sulphur (lat.) H2CrO4** CrVIO22+ chromyl chróma (gr.), chromium (lat.) H2UO4** UVIO22+ uranyl uranium (lat.) HNO2* NIIIO+ nitrozyl nitrogenium (lat.) HNO3 NVO2+ nitryl nitrogenium (lat.) H3PO4 PVO3+ fosforyl fósforos (gr.), phosphorus (lat.) H2VO3*** VIVO2+ vanadyl vanadium (lat.) H2CO3* CIVO2+ karbonyl carboneum (lat.) * - existuje iba v roztoku ** - existujú len jej soli *** - neexistujú ani jej soli
Pomenovanie sa vytvára pomocou genitívu, napr.: NOF - fluorid nitrozylu. Nie je chybou používať aj názvy oxid-solí, ale treba zachovať abecedné poradie na strane aniónov, napr.: NFO - fluorid-oxid dusitý. Takéto pomenovanie však už nevyjadruje chemickú štruktúru látky, lebo v soliach s oxokatiónom sa oxokatión v mriežke vyskytuje sám. Ak by išlo o podvojnú soľ, tak by samostatne bol katión prvku a samostatne príslušné anióny.
Pozri aj oxokyselina oxoanión katión
Iné projekty