Jozef Cíger Hronský, pred zmenou priezviska Jozef Cíger (* 23. február 1896, Zvolen – † 13. júl 1960, Luján, Argentína), bol slovenský spisovateľ, učiteľ, maliar, redaktor, nakladateľ, publicista, autor literatúry pre mládež, neskôr tajomník a správca Matice slovenskej, po roku 1945 v emigrácii.
Životopis Mladosť a štúdium Narodil sa vo Zvolene v rodine tesára Petra Pavla Cígera a Jozefíny Cígerovej, rodenej Markovej. Pochádzal zo siedmich detí. Mal troch bratov a tri sestry. Za manželku si vzal Annu Valériu, rodenú Ružinákovú, s ktorou mal syna Juraja.
V rokoch 1902 – 1907 navštevoval ľudový školský odbor vo Zvolene, neskôr pokračoval v rokoch 1907 – 1910 na meštianskej škole v Krupine, a napokon v rokoch 1910 – 1914 dokončil svoje vzdelanie na maďarskom učiteľskom ústave v Leviciach.
Kariéra Po skončení učiteľského ústavu pôsobil od roku 1914 ako učiteľ na viacerých miestach (Horné Mladonice, Senohrad, Krupina, Kremnica). V rokoch 1917 – 1918 sa ako vojak pechoty zúčastnil na vojenských operáciách na talianskom fronte prvej svetovej vojny. Nakoniec sa v roku 1927 na dlhšie usadil v Martine – najskôr ako učiteľ, od r. 1933 tajomník a od r. 1940 ako správca Matice slovenskej, v ktorej pôsobil až do r. 1945.
Zaslúžil sa o založenie tlačiarne Neografia v Martine, ktorá mala šíriť slovenskú literatúru medzi dedinskými ľuďmi. Vznikla arizovaním tlačiarne patriacej židovskému majiteľovi. Hronský bol lojálny propagátor fašistického režimu i osoby Jozefa Tisa, ako aj nacistami ponúkaného riešenia židovskej otázky. Bol veľmi aktívnym arizátorom, medzi prednými predstaviteľmi vtedajšej inteligencie sa aktívnejšie Javil zrejme iba prozaik Ľudo Ondrejov.
Veľa sa venoval aj zakladaniu a redigovaniu niekoľkých časopisov. Keď učil v Krupine, spolupracoval s P. Bujňákom pri založení časopisu Hontiansky Slovák. Na meštianke v Kremnici zase s Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež. 19 rokov tiež redigoval časopis pre deti Slniečko. Na jeho návrh sa uskutočnila v rokoch 1935 – 1936 cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť.
Jozef Cíger Hronský sa netajil kladným postojom k Slovenskému štátu a mal jednoznačne pozitívny vzťah k režimu Jozefa Tisa. V mene Matice slovenskej arizoval podnik židovského tlačiara Oskara Horského, konkrétne zinkografiu v Žiline, ktorá sa po arizácii stala súčasťou matičnej Neografie.
„Matica slovenská podala si pred troma mesiacmi žiadosť o arizáciu židovského podniku Cinkografia Horský. Doteraz sme nedostali nijaké vyrozumenie, či tento podnik budeme môcť arizovať. Spomenutý podnik veľmi dobre prosperuje a Žid zarába ako dosiaľ nikdy,“ písal matičný správca Cíger Hronský 4. januára 1941. „Prosíme, aby ste túto arizáciu vzali v najkratšom čase do programu.“ Pôvodného majiteľa neskôr popravili nacisti za spoluprácu s odbojom.
Slovenské národné povstanie označil ako nezmyselnú vzburu Slovákov proti vlastnému samostatnému štátu. Svoj postoj neskôr v exile prezentoval v románe Svet na trasovisku, ktorý čechoslovakistická literárna kritika označuje za tendenčný a umelecky slabý, má však špecifické postavenie v hanobení povstania. V knihe vystupujú sploštené postavy, partizáni a evanjelici sú zloduchovia, Nemci vždy upravení a čistí. Tento román bol za komunizmu v Československu zakázaný pre svoj negatívny postoj k Slovenskému národnému povstaniu a pozitívny vzťah k slovenskému štátu.
V roku 1944 ho počas povstania povstalci zatkli a uväznili, no po krátkom čase bol prepustený. Ešte v marci 1945 prijal Cíger Hronský vtedajšiu Štátnu cenu. Začiatkom roku 1945 sa potom presťahoval z Martina do Bratislavy, odkiaľ onedlho utiekol do emigrácie z protestu pred obnoveným Česko-Slovenskom. Hronský sa ako výrazný podporovateľ nacistického režimu z radov inteligencie dokonca ocitol na medzinárodnom zozname vojnových zločincov Komisie Spojených národov pre vojnové zločiny.
Emigrácia thumb|250px|Hrob J. Cígera Hronského na Národnom cintoríne v Martine V roku 1945 sa vydal najskôr do Rakúska, kde žil v americkej zóne. Neskôr sa rozhodol odísť do Talianska, kde v Ríme ostal až do februára 1948. Po zatknutí talianskou políciou sa mu podarilo utiecť a odísť do Argentíny, kde sa usadil v meste Luján. Spočiatku sa mu tam žilo veľmi ťažko, na živobytie si zarábal ako kreslič pre textilnú továreň. Naďalej však publikoval, najmä v časopisoch. V roku 1956 sa stal predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a bol vymenovaný za čestného predsedu Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. Až do smrti obhajoval vojnový režim. V roku 1959 založil Zahraničnú Maticu slovenskú. Rozvíjal priateľstvo so saleziánom Gorazdom Zvonickým, básnikom katolíckej moderny, ktorý ho i pochoval.
Po páde komunizmu bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne. Symbolicky ho pochovali spolu so Štefanom Krčmérym.
Literárna tvorba Začínal písaním noviel a krátkych próz, ktoré neskôr vyšli v zbierkach U nás, Domov, Medové srdce alebo Podpolianske rozprávky. Vo svojich dielach často opisuje obyčajných slovenských ľudí, vracia sa i k spomienkam na detstvo, takže niektoré jeho diela sú silne autobiografické. Do svojich diel pre deti zas vkladá dobrodružstvá a učenie o kresťanskej láske. Často sa sústreďoval na historickú látku, no väčšinou skĺzol do oblasti legiend, hoci v jeho príbehoch vystupujú reálne postavy z histórie. Taktiež upravoval slovenské ľudové rozprávky, no vytváral aj svoje vlastné, ktoré úplne odbočujú od klasickej schémy ľudových rozprávok, ale skôr dávajú vyniknúť fantázii a humoru, a tak vytvárajú pre deti svoj vlastný príťažlivý svet. Niektoré jeho diela vyšli v angličtine, maďarčine, češtine, poľštine a ruštine.
Diela Próza 1923 – U nás, debutová zbierka poviedok 1925 – Domov, zbierka poviedok 1927 – Žltý dom v Klokoči, príbeh chorobnej lásky k peniazom a jej deštruktívnej sile (románový debut) 1929 – Medové srdce, zbierka poviedok 1930 – Proroctvo doktora Stankovského, román o vzťahu umenia, lásky a života 1932 – Chlieb, sociálny román so zložitým dejom, pásmo udalostí a scén zo života horehronskej dediny Bacúch 1932 – Podpolianske rozprávky, zbierka krátkych próz o realistických obrázkoch zo života podpolianskeho ľudu 1933 – Jozef Mak, román 1933 – Tomčíkovci, zbierka próz, inšpirovaných často spomienkami na zážitky v detstve a mladosti 1934 – Sedem sŕdc, zbierka noviel, v ktorej sa stretáva sedem príbehov na tému lásky 1939, 1966 – Na krížnych cestách, román zachytávajúci intímne vzťahy troch generácií (vychádzalo na pokračovanie v Slovenských pohľadoch) 1940 – Cesta slovenskou Amerikou, cestopisná črta 1940, 1973 – Pisár Gráč, román o hľadaní identity človeka zasiahnutého zážitkami z 1. svetovej vojny 1944 – Na Bukvovom dvore, román 1944 – Šmákova mucha, posledná zbierka noviel 1947, 1972 – Predavač talizmanov Liberius Gaius od Porta Colina, nábožensky ladená novela 1948, 1970 – Andreas Búr Majster, román o vydedenosti a hľadaní cesty k ľuďom, o zmysle ľudskej práce 1960, 1991 – Svet na Trasovisku, román zobrazujúci udalosti a ľudí v čase SNP, ktorý bol dlhé desaťročia v Česko-Slovensku zakázaný (až do 90. rokov 20. storočia). 1964, 1997 – Pohár z brúseného skla, zbierka próz
Dráma (komédie) 1926 – Firma Moor 1929 – Červený trojuholník 1929 – Návrat
Pre deti a mládež 1924 – Najmladší Závodský 1925 – Kremnické povesti 1926 – Janko Hraško 1928 – Pod kozúbkom 1930 – Smelý Zajko, príbehy na základe kresleného seriálu Jaroslava Vodrážku 1931 – Smelý Zajko v Afrike, pokračovanie Smelého Zajka 1931 – Zakopaný meč, ľudové povesti 1932 – Budkáčik a Dubkáčik 1932 – Sokoliar Tomáš, vnímanie feudalizmu pohľadom sokoliarov 1932 – Brondove rozprávky 1932 – Zábavky strýca Kurkovského 1933 – Zlatý dážď 1934 – Zlaté hodinky 1935 – Strýcovo vrtielko 1936 – Tri rozprávky 1937 – Zlatovlasá sestra 1939 – Budatínski Frgáčovci, ľudové povesti 1940 – Tri múdre kozliatka 1941 – Traja bratia 1940 – Do školy, poviedka
Cestopis 1940 – Slovenskou Amerikou
Publicistika 1959 – 1960 – Lepšie zažíhať svetielko, ako preklínať tmu
Výtvarná tvorba Zázračný život Panny Márie Lujánskej (cyklus obrazov – vitráží)
Preložené diela 1948 – Podpolianske rozprávky (nemčina) 1977 – Na Bukvovom dvore (poľština) 1985 – Jozef Mak (angličtina)
Referencie
Literatúra MAŤOVČÍK, Augustín: Jozef Cíger Hronský : životná dráma. Martin : Osveta, 1995. 184 s. ISBN 80-217-0529-9
Iné projekty
Externé odkazy
referaty.sk: Jozef Cíger Hronský Život a dielo J. Cígera Hronského Osobnosti.sk Jozef Cíger Hronský https://plus.sme.sk/c/22692792/jozef-ciger-hronsky-podporoval-slovenskych-fasistov-pamatne-tabule-o-tom-mlcia.html
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach Kategória:Osobnosti zo Zvolena Kategória:Osobnosti Matice slovenskej Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine