Stupňovitá pyramída v Sakkáre (iné názvy: Džoserova pyramída, Necerichetova pyramída, Pyramída Lepsius XXXII; – doslova: odstupňovaná pyramída (v Sakkáre)) je staroegyptská pamiatka, súbor objektov starovekej pohrebnej a kultovej architektúry a archeologická lokalita z obdobia okolo roku 2600 pred Kr. Je súčasťou pohrebiska pri dedine Sakkára v dnešnom Egypte. V staroveku toto pohrebisko patrilo mestu Mennofer, ktoré bolo hlavným sídlom ríše. Pyramída bola postavená ako hrobka pre faraóna Necericheta jeho vezírom a héliopolitským veľkňazom Imhotepom v 27. storočí pred Kr. V rozľahlom zádušnom komplexe sa nachádzajú ďalšie pohrebné a kultové objekty a dekorácie.
Stupňovitá pyramída v Sakkáre je najstaršou egyptskou pyramídou, ktorú poznáme. Tvorí ju šesť na seba položených blokov v tvare mastaby, ktoré sa postupne do výšky pôdorysne zmenšujú, a tým tvoria stupňovitý ihlanový tvar s obdĺžnikovou základňou. Objekt bol pôvodne vysoký 62 metrov s rozmermi strán 109 × 125 metrov. Na plášť sa použil kvalitný leštený vápenec. Stupňovitá pyramída v Sakkáre je v súčasnosti považovaná za druhú najstaršiu veľkorozmernú kamennú stavbu na svete. Najstaršou je pyramída pri meste Caral v Peru, z obdobia okolo roku 3000 pred Kr. V blízkosti Stupňovitej pyramídy sa nachádza ohradený priestor známy pod názvom Veľká ohrada (), ktorý vyzerá byť starší, zatiaľ sa však v jeho areáli nenašiel žiadny objekt.
Staviteľ thumb|Socha faraóna Necericheta, ktorá bola umiestnená v serdabe areálu Stupňovitej pyramídy (Egyptské múzeum v Káhire, začiatok 3. dynastie)
Necerichet zvaný Džoser je známy najmä vďaka svojej novátorskej hrobke, ktorá dodnes dominuje sakkárskej krajine. Bol pravdepodobne prvým (alt. druhým)Džoser bol podľa starších chronológii druhým panovníkom 3. dynastie, hneď po faraónovi Horovi Senachtovi (alebo vlastným menom Nebka). Roku 1996 Günther Dreyer našiel niekoľko pečatí uzatvárajúcich výbavu v abydoskej hrobke faraóna Chasechemueja, posledného panovníka 2. dynastie, čo by mohlo dokazovať priame Džoserovo nástupníctvo. Následník sa totiž tradične staral o pohreb svojho predchodcu. panovníkom 3. dynastie (okolo 26492575 pred Kr.). Dĺžka vlády sa uvádza 19 rokov, pokiaľ by toto číslo bolo dvojročným výročným datovaním, tak by vládol 38 rokov. Každopádne vládol dostatok rokov na to, aby postavil svoju slávnu hrobku, nech už ju nazveme stupňovitou pyramídou alebo stupňovitou mastabou.
V súvislosti s menom vlastníka hrobky a kultu sa v pyramídovom komplexe objavuje jeho Horovo meno (Hor Necerichet). Prezývku Džoser („Zbožný“) dostal až v neskoršom období, keď sa pri rôznych príležitostiach spomínal už ako legendárny panovník. Jeho stupňovitá pyramída vzbudzuje stále medzi verejnosťou veľký záujem pre svoju odlišnosť od architektúry, ktorá sa dovtedy stavala. V celkovom kontexte architektonického vývoja starovekej architektúry sa javí ako križovatka ideí a prvkov, ktoré sa v jednom momente v nej stretli a pretavené sa rozišli ďalej do nasledujúcich dejín architektúry. Predstavuje v mnohých prípadoch nový smer, napr. patrí do úzkej skupiny najstarších monumentálnych stavieb z kameňa na svete, v súčasnosti je druhou najstaršou známou pyramídou. Sociálny dopad takejto veľkej a relatívne zložitej kamennej konštrukcie je pozoruhodný. Proces jej výstavby si vyžadoval oveľa viac práce ako pri podobných objektoch z nepálených tehál. To predpokladalo, že štát a teda aj kráľovská vláda, dokázala už v tom čase ovládať materiálové a ľudské zdroje na organizačne rozvinutejšej úrovni ako v predchádzajúcom období. Dnes tieto znaky egyptológia interpretuje ako výraz politickej a hospodárskej konsolidácie krajiny po komplikovanom období 2. dynastie.
Odlišnosť týchto historických období sa prejavila aj v tom, že králi Starej ríše boli pochovaní na inom mieste ako ich predchodcovia – na severe pri novom hlavnom meste a nie v Abdžu (Abydos, H08), tradičnom mieste odpočinku starších panovníkov z predchádzajúcich dynastií. Ďalej dispozícia pyramídového komplexu nie je síce totožná s komplexmi neskorších pyramíd, napriek tomu vytára typologický rámec častí, ktoré pretrvali (v odlišnej podobe) aj v nasledujúcich stavebných fázach pyramíd 4., 5. a 6. dynastie, vrátane veľkých pyramíd v Gíze.
Prvýkrát v dejinách poznáme aj meno autora stavby – Imhotepa, vezíra a Reovho veľkňaza zo slnečného mesta Iunu (Heliopolis, D13), ktorý ju podľa tradície navrhol a viedol jej výstavbu. Vývoj staroegyptskej pohrebnej architektúry 1.3. dynastie ňou dosiahol svoj vrchol a predstavuje veľmi dôležitý medzník, v ktorom sa prehistorické stavebné formy z ľahkých prírodných materiálov pretransformovali do nového trvanlivého stavebného materiálu – kameňa. Architektonická tektonika objektov komplexu vychádzala zo starého, ľahkým materiálom vlastného spôsobu konštrukcie, pri kameni sa však stala púhou dekoráciou, keďže kameň má úplne rozdielne vlastnosti, a preto vyžaduje iný spôsob usporiadania pri jeho stavebnom využívaní.
Predchádzajúca architektúra Zdá sa, že Necerichetova pyramída spracovala niekoľko predchádzajúcich nápadov, ktoré sa vyskytli v staršom období. Najvýznamnejším je sakkárska mastaba č. 3038 faraóna Adžiba. Podzemná časť leží štyri metre pod okolitým terénom v štvorhrannej šachte. Múry z nepálených tehál vystupovali do výšky 6 metrov. Tri jej strany boli zvýšené tak, aby vytvorili osem plytkých schodov, ktoré sa zdvíhali do výšky pod uhlom 49˚. Ďalšou paralelou k Necerichetovmu komplexu je v tomto prípade múr s nikami, ktorým boli staršie areály obohnané.
Podľa Dietera Arnolda Necerichetov (Džoserov) komplex stupňovitej mastaby (ako nazýva tento typologický druh) predstavuje spojenie dvoch podobných tradičných architektonických typov pohrebnej stavby. Ohrada komplexu, južná hrobka, vstupný palác a južné nádvorie boli podľa neho prebrané z hrobiek v Abdžu (Abydos, H08). Koncept mastaby zase z pohrebísk spojených s Mennoferom. Rainer Stadelmann tvrdí, že komplex Stupňovitej pyramídy v Sakkáre sa vyvinul z mennoferských kráľovských hrobiek, ktorých nadzemné časti sú dnes už stratené, a predstavujú posledné prepojenie s dolnoegyptskou tzv. „butickou“Z gréckeho názvu preddynastického hlavného mesta Dolného Egypta Butó ( → Per Vadžet), odkiaľ pochádzala kobria bohyňa Vadžet, symbol Dolného Egypta. mastabou.
Podzemie pyramídového komplexu je možné porovnávať len s jedinou staršou subštruktúrou – je to podzemný komplex chodieb, šácht, tunelov a galérií, ktoré sa rozkladajú neďaleko, južne od Džoserovho zádušného areálu a dnes sa pripisujú panovníkovi 2. dynastie Hetepsechemuejovi. Majú však vo všetkých ohľadoch menšiu mierku.
Necerichetova hrobka a jej zádušný komplex thumb|Pohľad na komplex z juhovýchodného nárožia thumb|Pohľad na komplex zo severovýchodného nárožia V komplexe Stupňovitej pyramídy sa nachádza niekoľko objektov, ktoré bývali dôležitou súčasťou areálu zostaveného podľa staroegyptskej nábožensko-filozofickej predstavy vzťahov pozemského a posmrtného života. V starovekom Egypte pyramída nebola len obyčajným kráľovským hrobom. Mala slúžiť mŕtvemu panovníkovi a umožniť mu znovuzrodenie vo večnosti. Jej symbolizmus nie je známy. Hypotézy vychádzajú z analýz neskorších kultových textov, akými sú napr. Texty pyramíd. Niektorí egyptológovia sa domnievajú, že bola monumentálnym obrazom koruny, príp. kráľovského zádušného kultu, čo by mohlo potvrdzovať aj sedem nájdených provinčných pyramíd, vybudovaných na rôznych miestach Egypta v období začiatku Starej ríše. Iná, tiež akceptovaná teória hovorí o stupňovitej pyramíde ako o schodisku k posmrtnému výstupu panovníka na oblohu medzi súhvezdia, čo naznačujú neskoršie posvätné texty.
Pyramídový komplex má 15 hektárov, čo bolo v 3. tisícročí pred Kr. rozľahlejšie územie ako zaberalo veľké staroegyptské sídlo, obyčajne administratívne centrum. Areál bol napr. 2,5-krát väčší ako intravilán sídla Nechenu (Hierakonpolis, H03, dnes Kóm el-Ahram). Zoskupenie niektorých prvkov komplexu sa líši od mladších areálov. Zádušný chrám stojí pri severnej strane pyramídy, na rozdiel od mladších, ktoré bývali pri východnej stene. Ešte dôležitejší je rozdiel v orientácii komplexu podľa svetových strán. Stupňovitá pyramída má severojužnú orientáciu, oproti západnovýchodnej orientácii neskorších komplexov. Okrem toho Necerichetova pyramída mala jeden múr dekoračne členený nikami, ktorý obiehal okolo celého komplexu, mladšie mali dva – jeden s nikami a jeden hladký bez členenia.
Tieto rozdiely súvisia s odlišnými typológiami stupňovitej a pravej pyramídy, ktorých pyramídové komplexy však v priebehu dejín opakovali rovnaké funkcie, len mali rôzne formy. Posun v nábožensko-filozofickom náhľade staroegyptskej spoločnosti koncom 3. dynastie sa prejavili dôležitou zmenou, keď sa konfigurácia komplexu stupňovitej pyramídy vytýčená Džoserom zmenila na komplex pravej pyramídy stavbou pravdepodobne faraóna Snofrua,Staršia hypotéza spomína ako majiteľa faraóna Huneja, posledného panovníka 3. dynastie. ktorú dnes poznáme pod názvom Pyramída v Mejdúme. Egyptológovia sa zhodujú na tom, že mejdúmska pyramída sa začala stavať ako stupňovitá, v posledných fázach výstavby však prišlo k radikálnej zmene plánov a nakoniec vznikla prvá pravá pyramída. Tým sa architektonický typ stupňovitej pyramídy prestal ďalej používať a jeho obdobie dlhé len jednu dynastiu (približne 75 – 100 rokov) sa uzatvorilo.
Podľa Marka Lehnera Stupňovitá pyramída „nie je len zásobárňou budúcich foriem, ale aj schránkou tých minulých“.
Blízke okolie thumb|Sakkárske pohrebisko a širšie okolie Stupňovitej pyramídy Areál pyramídového komplexu bol umiestnený na územie staršej nekropoly oproti hlavnému mestu Inebuhedž (neskôr Mennofer, Memfis, D01). Je pravdepodobné, že objektom komplexu ustúpili niektoré staršie štruktúry alebo boli začlenené do jeho vnútra, ako napr. schodiskové hrobky v severozápadnej časti.
Tesne za ohradou sa nachádzajú pozostatky mladších pyramíd. Hneď pri južnom múre stála Venisova pyramída so vzostupnou cestou, trochu ďalej pri juhozápadnom nároží Sechemchetova stupňovitá pyramída, ktorá mala byť asi o jeden stupeň väčšia ako Džoserova, tesne pri severovýchodnom nároží ohrady zase stála Veserkafova pyramída. Medzi nimi sa rozkladajú pozostatky hrobiek a ďalších pohrebných objektov pochádzajúcich hlavne z Archaického obdobia a Starej ríše.
Veľká priekopa Pri vonkajšom obvode ohrady prebieha súvislá priekopa, ktorá je vyhĺbená do skalnatého podložia. Má pravouhlý profil, je široká 40 metrov a má obdĺžnikový tvar s rozmermi 750 × 600 metrov so zdvojenou južnou stranou. Valom, ktorý takto vznikol medzi nimi, viedla jediná prístupová cesta ku komplexu. Steny boli zdobené nikami. Nevie sa presne na čo slúžila, pravdepodobne mala sťažovať prístup k pyramíde.
Objekty pyramídového komplexu Francúzsky architekt a archeológ Jean-Philippe Lauer, ktorý sa celoživotne venoval Stupňovitej pyramíde a je pokladaný za najväčšiu autoritu v jej problematike, rozdelil stavby v komplexe na dva typy podľa toho, či mali skutočnú alebo symbolickú funkciu, t. j. podľa ich použitia na tomto alebo na onom svete: symbolické stavby – objekty súvisiace s posmrtným životom kráľovho ka, napr. areál budov a nádvoria sviatku sed, chrám „T“ alebo severný a južný dom; funkčné stavby – objekty potrebné pre pohreb panovníka a každodenný priebeh jeho kultu, napr. vstupný palác s kolonádou, zádušný chrám alebo serdab.
Toto delenie je možné aplikovať na objekty a prvky vo všetkých častiach pyramídového komplexu a nedá sa prehliadnuť. Príkladom môžu byť niektoré symbolické objekty v areáli Heb-sed, ktoré sú postavené len ako objekt s fasádou, bez akéhokoľvek vnútorného priestoru.
Ohrada thumb|Pohľad na južnú časť múru ohrady, dekorovanej výklenkami (nikami)