300px Súbor:City locator 14.svg Benhá Súbor:City locator 14.svg Sajlá Súbor:City locator 14.svg Záwíja el-Mejjitín Súbor:City locator 14.svg Sinki Súbor:City locator 14.svg Nagáda Súbor:City locator 14.svg Kula Súbor:City locator 14.svg Edfú Súbor:City locator 14.svg Elefantína

Provinčné stupňovité pyramídy sú malé pyramídy neznámeho účelu a významu, rozmiestnené po celom území starovekého Egypta, orientované podľa bývalého toku rieky Níl.

Popis Je známych osem pyramíd tohto typu, z ktorých sa dodnes zachovalo sedem. Nie je vylúčené, že sa vyskytovali podobné pyramídy aj inde. Ich účel nie je známy a čas vzniku sa kladie podľa určitých znakov do druhej polovice 3. dynastie, presnejšie do obdobia medzi panovaním faraónov Sechemcheta a Snofrua, tj. približne medzi rokmi 2611 a 2551 pred Kr. Pyramídy nemajú vnútornú štruktúru komôr a chodieb a sú postavené s výnimkou jednej na západnom brehu rieky, podľa ktorej sú aj orientované.

Účel a význam Jestvuje niekoľko hypotéz o ich účele: sú to kenotafy kráľovien v ich rodných provinciách (Lauer), označovali miesta súvisiace s legendou o Horovi a Sutechovi (Maragioglio a Rinaldi), objekty slnečného kultu (Swelim), alebo pripomienky kráľovskej autority v regióne (Dreyer a Kaiser). Podľa Marka Lehnera mohlo ísť o pyramídy, ktoré boli súčasťou stavebného programu jediného panovníka, možno Huneja.

Objekty Benhá náhľad|300px|Pohľad na pyramídu v Athribe podľa Description de l’Égypte (1822) (približne) Pyramídu pri antickom meste Athribis, v areáli dnešnej dediny Benhá (, ) v nílskej delte spomína a zobrazuje Description de l’Égypte (vydaný 1822), ktorého materiál zhromaždila Napoleónova expedícia v Egypte (1798–1801). Jej pozostatky bolo možné vidieť ešte na začiatku 19. storočia. Dnes už neexistuje, jej tehlové murivo rozobrali miestni roľníci na hnojenie svojich polí a miesto splynulo so zástavbou.

Roku 1938 jej pozostatky skúmala expedícia Univerzity v Liverpoolu, ktorú viedol Alan Rowe. Tá konštatovala jej úplné rozobratie. Naposledy ju v roku 1993 skúmal Andrzej Ćwiek. V tom čase už bola lokalita antického mesta Athribis prekrytá moderným sídlom Benhou.

Podľa dostupných informácií, najmä vyobrazení z Description de l’Égypte, bola postavená z nepálených tehál, mohla byť vysoká okolo 20 m a sklon stien mohol dosahovať približne 50°.

Sajlá

Pyramída sa nachádza tesne za hranicou fajjúmskeho údolia smerom k Nílu, 8,7 km severozápadne od dnešnej dediny Sajlá al-FajjúmV . (, príp. Sejla , ). Strana pyramídy pri základni mala dĺžku 25 m. Mala štyri stupne. Dnes je vysoká menej než 7 m. Štvorstupňové jadro je z blokov vápenca, na ktorých sa zachovali stavebné značky. V 80. rokoch minulého storočia sa pri nej našli dve stély a obetný stôl, čo pomohlo identifikovať majiteľa, ktorým bol Snofru.

Prvý prieskum urobil Ludwig Borchardt začiatkom 20. storočia, neskôr v 80. rokoch (1981 a 1987) robila dôkladnejší výskum americká expedícia (UC Berkley a Brigham Young Univeristy) a s ňou Nabil Swelim, ktorá objavila spomínaný stôl a stély.

Záwíja el-Mejjitín náhľad|300px|Pôdorys Athribu podľa Description de l’Égypte (1822)

Malá stupňovitá pyramída sa nachádza 7 km južne od dnešnej Minje, pri dnešnej dedine Záwíja el-MejjitínNiekedy sa uvádza aj Záwíja el-Amwát (), . (, ). Strana základne dosahovala dĺžku 22,5 m, mala štyri stupne, ktoré mohli siahať do výšky 17 m. Sklon stien bol približne 80°. Bola postavená z blokov miestneho vápenca, ktoré sa zachovali do výšky okolo 5 m. Ako jediná zo známych pyramíd tohto typu leží na východnom brehu Nílu. Nie je známe, či jej poloha súvisela s neďalekým zaniknutým starovekým mestom Heben.

V roku 1911 ju skúmal Raymond Weilll a neskôr Jean-Pierre Lauer.

Sinki

Nachádza sa 8 km od antického mesta Abdžu (), blízko dnešnej dediny Nadž’a el-Gunímíja (, lokalita ). Je postavená z vápencových blokov a jej pozostatky sa týčia do výšky 4 m. Zachovali sa pozostatky hlinených rámp na každej strane pyramídy, ktoré viedli na vrchol druhej vrstvy jadra.

Prvý ju opísal už roku 1883 Charles Edwin Wilbour a potom Gaston Maspero. V rokoch 1980–1981 skúmali túto pyramídu Swelim a Guenther Dreyer.

Nagáda

Malá pyramída sa nachádza neďaleko ruín antického mesta Nubt (), pri dnešnej dedine NagádaLokalita je známa aj pod názvom Nakáda. (, ). Postavená je z hrubých blokov miestneho vápenca. Strana základne má dĺžku 18,4 m a jej pozostatky dnes dosahujú výšku 4,5 m. Pôvodne mala tri stupne a sklon stien okolo 80°. Pri jej juhozápadnom nároží sa nachádza staršia jama, ktorá nie je jej subštruktúrou a pravdepodobne nemá s ňou súvislosť.

Roku 1895 ju skúmal William Flinders Petrie a James Quibell.

Kula náhľad|300px|Pozostatky pyramídy pri Záwijit el-Mejjitín

Malá pyramída sa nachádza pri dnešnej dedine Nadž’a el-Šamachija (lokalita ), 6 km od starovekého mesta Nechen (). Jej strana má dĺžku 18,6 m a v súčasnosti je 8,25 m vysoká. Sklon stien bol približne 77°. Je v najlepšom stave zo všetkých pyramíd svojho druhu. Na jej stavbu bol použitý obdobný materiál, tj. hrubé bloky vápenca spojované hlinenou maltou, bahnom a menšími kameňmi. Pyramída je orientovaná neobvykle, rohmi k svetovým stranám, čo však s najväčšou pravdepodobnosťou skôr súvisí s smerom toku Nílu ako s mezopotámskym vplyvom, ako sa domnieva malá skupina odborníkov.

Prví ju skúmali v roku 1837 John Shae Perring a Howard Vyse, vtedy bola vysoká 12 m, potom koncom 19. storočia Édouard Naville a naposledy roku 1949 expedícia vedená Jeanom Capartom.

Edfú

Leží pri dnešnom Edfú (, ). Jej podstava má rozmery 18,3 × 18,8 m a dnes je vysoká 5,5 m. Pravdepodobne mala tri stupne. Je nahrubo postavená z hrubých kusov pieskovca, ktorý pochádza z miestneho zdroja. Sklon stien bol približne 77°.

To, že ide o ďalšiu z malých stupňovitých „provinčných“ pyramíd potvrdila až obhliadka v roku 1979, ktorú urobili Günter Dreyer, Werner Kaiser a nemecká výprava. Ďalší výskum sa zatiaľ nekonal.

Elefantína

Najjužnejšia známa pyramída tohto typu sa nachádza na riečnom ostrove Elefantína (, , ), na 1. nílskom katarakte pri Asuánskej priehrade. Sklon stien bol 82° 30′ a okolo 77°. Strana základne meria 18,46 m a dnes je vysoká približne 5 m. Pôvodne mohla dosahovať výšku až 12 m. Je postavená z hrubých kusov žuly a stojí na upravenom skalnom priestranstve.

Prvýkrát si ju všimla roku 1909 francúzska expedícia, ktorá pátrala po stopách židovskej komunity, ktorá sa tu usadila v 5. storočí pred Kr. Blízko pyramídy našiel Henri Louis Gauthier žulový kužeľový objekt, ktorý niesol nápis s menom posledného panovníka 3. dynastie Huneja, čítanie celého textu sa však rôzni. V rokoch 1978–1979 tu vykonával výskum nemecký a švajčiarsky inštitút.

Súhrnná tabuľka  Základ tabuľky z .BenháSajláZáwíja el-MejjitínSinkiNagádaKulaEdfúElefantínaStrana základne [m]~20~2522,518,518,3918,618,3–18,818,46Zachovaná výška [m]—6,84,7544,58,255,55,1Pôvodná výška [m]??~17,5~12,5??10,46–12,5510,46–12,55Sklon steny [°]~50°~76°~80°~80°~80°~77°~77°82° 30′ a ~77°Počet stupňov?43–433 (?)333Materiálnepálená tehlavápenecvápenecvápenecvápenecvápenecpieskovecžulaStaviteľ?SnofruHunej (?)

Poznámky a referencie

Pozri aj Zoznam egyptských pyramíd Lepsiusov zoznam pyramíd

Zdroj

Literatúra

Kategória:Pyramídy v Egypte