thumb|Ceauşescova vláda bola od začiatku ostro proti okupácii. Na tejto fotografii ju rumunská komunistická vláda oficiálne odsudzuje. thumb|Pochod na podporu Česko-Slovenska v Helsinkách
Pražská jar sa nazýva obdobie od konca roku 1967 do okupácie Česko-Slovenska v auguste 1968. V týchto mesiacoch došlo postupne k uvoľneniu politickej situácie v Česko-Slovensku, tzv. demokratizácii spoločnosti a k pokusu o opatrnú reformu socialistického politického systému iniciovanú zvrchu samotnou KSČ, keď akčný program KSČ zverejnený 10. apríla, mal navodiť tzv. socializmus s ľudskou tvárou. V Česko-Slovensku zavŕšila Pražská jar obdobie otepľovania v záujmovej sfére ZSSR jeho vtedajších satelitov. To bolo umožnené politickým uvoľnením v ZSSR, ktoré otvoril Chruščov koncom 50-tych rokov.
Stav spoločnosti na konci 60. rokov 20. storočia
Na konci 60. rokov 20. storočia bola Európa rozdelená Železnou oponou v dôsledku 2. svetovej vojny na dve časti: západný a východný blok. V terminológii používanej komunistami išlo o dva nezmieriteľné tábory: kapitalistický (alebo imperialistický) a socialistický. Socialistické štáty boli vedené (ovládané) Sovietskym zväzom a svoj režim udržiavali pomocou silne represívneho aparátu. Spoločnosť v Česko-Slovensku bola riadená komunistickou stranou, ktorá riadila štát politicky a ekonomicky – vedenie strany bolo prakticky totožné s vedením štátu. Voľby boli zdanlivo slobodné, ale kandidáti mohli byť iba z povolenej politickej strany. Demokratické princípy boli potlačené. V ostatných štátoch socialistického tábora bola situácia podobná.
V celej Európe aj vo svete ale dochádzalo k miernym zmenám, 60. roky plynuli v znamení uvoľňovania napätia, vznikali nové kultúrne impulzy (Beatles), začal sa dobývať vesmír (vesmírne preteky). Tieto vplyvy sa prejavovali aj v socialistických krajinách po Stalinovej smrti koncom 50. rokov. Začiatkom 60. rokov aj v Česko-Slovensku nastal baby boom (v roku 1960 bola v Česku miera rastu populácie 1,31 % v roku 1961 na Slovensku 2,99 %Svetová banka: Indikátory svetového vývoja /Miera rastu populácie, Posledná aktualizácia: 27.7.2015, online). S rastom istôt, sociálneho zabezpečenia, dostupného verejného vzdelávania sa mladá generácia začala aktívne zapájať do spoločenského diania aj protestnou formou a tak rok 1968 bol rokom protestov za lepšiu budúcnosť pre všetkých.
Prezidentom ČSSR a súčasne prvým tajomníkom ústredného výboru komunistickej strany (UV KSČ) bol Antonín Novotný. Koncom roka 1967 sa ostro postavil proti snahám o liberalizáciu spoločnosti. V Martine na oslavách Matice slovenskej Novotný svojím urážlivým správaním postavil proti sebe a straníckemu vedeniu značnú časť slovenskej verejnosti. Neskôr v prejave k poslucháčom vojenských škôl vyzýval k boju proti liberalizmu a proti propagovaniu rôznych kapitalistických smerov v politickej praxi, ekonomike a kultúre; znamenalo to revíziu proreformných záverov XIII. zjazdu KSČ z roku 1966.
Udalosti Rok 1967
26.27. september: Na schôdzi ÚV KSČ došlo k ostrejším sporom v komunistickom vedení, ktoré boli vyvolané administratívnymi opatreniami voči spisovateľom (zastavenie Literárnych novín a stranícke tresty pre I. Klímu, P. Kohouta, M. Kunderu, A. J. Liehma, J. Procházku, L. Vaculíka). 30.31. október: Ústredný výbor KSČ rokoval o postavení strany v spoločnosti. Bezprostredným podnetom ku konfliktu sa stalo vystúpenie A. Dubčeka, ktoré spochybnilo „vedenie strany“ v štáte – (vládnuť by mala vláda) a napadol kumuláciu funkcií A. Novotného (tajomník ÚV KSČ a prezidentom ČSSR). Dubčekova kritika uvoľnila cestu k „Pražskej jari“. 31. október: Na vysokoškolských internátoch v Prahe na Strahove bol opakovane vypnutý elektrický prúd; študenti vyšli do ulíc so sviečkami a volaním: „Chceme svetlo!“. Pochod rozohnala v Nerudovej ulici Verejná bezpečnosť (polícia). 8. december priletel do Prahy L.I. Brežnev na „kratšiu priateľskú návštevu“, na ktorú ho opakovane pozýval Novotný aby mu pomohol vyriešiť konflikt v politickom vedení. Brežnev sa v Prahe nestretol s celým predsedníctvom (politbyrom) ÚV KSČ, ale iba s piatimi jeho vybranými členmi: s Novotným, Jiřím Hendrychom (muž č. 2 v KSČ, najbližší Novotného spolupracovník, jeho spoluväzeň v koncentračnom tábore Mauthausen), Jozefom Lenártom (v tom čase predsedom vlády ČSSR), Jaromírom Dolanským (tajomníkom ÚV KSČ) a Alexandrom Dubčekom (prvým tajomníkom ÚV KSS). Na záver svojej návštevy Brežnev vraj povedal "Eto vaše delo" (to je vaša vec). 11.13. december: Zasadalo predsedníctvo ÚV KSČ, kde zaznela ostrá kritika Novotného. Došlo k stretu medzi jeho zástancami a kritikmi. Spor sa skončil kompromisom: súhlasom s rozdelením najvyšších funkcií v budúcnosti. 19.21. december: Zišiel sa ústredný výbor KSČ, väčšia časť členov vystúpila znova s kritikou pracovných metód a spôsobov vedenia A. Novotného. V búrlivej diskusii niekoľkí rečníci, medzi nimi aj Vasil Biľak, vyzvali Novotného, aby odstúpil. Na tretí deň, 21. decembra, ústredný výbor vyzval členov užšieho vedenia strany – členov a kandidátov predsedníctva a tajomníkov ÚV KSČ – aby jasne vyjadrili svoj názor. Z pätnástich len štyria naďalej podporovali zotrvanie Novotného. Pod týmto tlakom sa Novotný rozhodol dať svoju stranícku funkciu k dispozícii. ÚV KSČ vzápätí mohol zvoliť jeho nástupcu, ale niekoľko súdružiek požiadalo, aby vzhľadom na blížiace sa vianočné sviatky zasadnutie odročili na začiatok nového roka.
Január 1968
3.5. január: Plenárne zasadnutie ÚV KSČ rozhodlo o rozdelení najvyšších funkcií. Za prvého tajomníka bol zvolený Alexander Dubček. Tým sa skončila takmer desaťročná éra vlády Antonína Novotného.
Február 1968
26. február: Útek generálmajora J. Šejnu do Talianska a odtiaľ pomocou CIA jeho odchod do USA; informačné prostriedky prispeli k tomu, že sa z úteku protekčnej osoby A. Novotného stala aféra „semienkového“ generála (bol obvinený z rozkrádania štátneho majetku – ďatelinových semienok).
Marec 1968
21. marec: zasadala Ústredná rada odborov. Na nej boli presadené požiadavky, že odbory nemajú byť povestnou „prevodovou pákou“ strany, ale majú reprezentovať a obhajovať záujmy pracujúcich. Bol ustanovený prípravný výbor pre obnovu skautskej organizácie – Junáka. Vznikol dočasný výbor katolíckeho duchovenstva na čele s biskupom a apoštolským administrátorom pražskej arcidiecézy F. Tomáškom. 22. marec: Abdikácia prezidenta A. Novotného. 22.23. marec: Celoštátny aktív zástupcov všetkých vysokoškolských centier, ktorý sa konal v Brne sa vyslovil za vytvorenie samostatnej organizácie vysokoškolákov (s výnimkou oficiálneho ČSM). 23. marec: Bývalí funkcionári sociálnej demokracie ustanovili akčnú skupinu pre obnovu strany, ktorá sa rozšírila na ústredný prípravný výbor. 23.24. marec: V Drážďanoch sa uskutočnilo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s česko-slovenskou delegáciou (Dubček, Lenárt, Černík, Kolder, Biľak), na ktorom zaznela ostrá kritika pomerov v Česko-Slovensku. Naši predstavitelia boli na stretnutí upozornení na neželateľný vývoj v krajine a na potrebu realizovať príslušné opatrenia. 29. marec: Funkcionári jednotnej telovýchovnej organizácie uskutočnili prestavbu na národnom a odvetvovom princípe. Pri Zväze spisovateľov vznikol Klub nezávislých spisovateľov, ktorý združoval nekomunistických členov z Česka a Slovenska (na čelo Klubu zvolil V. Havla, P. Koptu a A. Klimenta). 30. marec: Národné zhromaždenie zvolilo na návrh A. Dubčeka za prezidenta republiky L. Svobodu; svoj program nadviazania kontinuity s predchádzajúcimi prezidentmi vyjadril symbolicky tým, že po voľbe položil vence na hrob K. Gottwalda a A. Zápotockého, ale i T. G. Masaryka a E. Beneša. 31. marec: Skupina politických väzňov, odsúdených podľa zákona 231/1948 Zb. na ochranu ľudovo-demokratickej republiky ustanovila ústredný výbor Klub politických väzňov (Klub 231, K 231). Predsedom prípravného výboru sa stal Karel Nigrín. V priebehu troch mesiacov fungovali jeho výbory vo všetkých krajoch a vo väčšine okresov českých krajov, ústredie registrovalo cez 80 tisíc záujemcov o členstvo. Ústredný výbor Československé strany lidové zvolil za nového predsedu A. Pospíšila (vystriedal J. Plojhara); ľudová strana mala v júli 1968 46 028 členov.
Apríl 1968
31. marec5. apríl: V Prahe sa zišlo III. všekresťanské mierové zhromaždenie za účasti 500 predstaviteľov katolíckej, protestantskej a pravoslávnej cirkvi z 55 krajín sveta; šlo o svetové sympózium tých, ktorí sa rozhodli viesť dialóg s „pokrokovými marxistami“. 1.5. apríl: Na Pražskom hrade pokračovalo zasadanie ÚV KSČ. Okrem voľby nového predsedníctva sa počítalo so zostavením novej vlády a s otvorením otázky rehabilitácie obetí politických procesov v 50. rokoch. Posledný deň rokovania bol jednomyseľne prijatý tzv. Akčný program KSČ (zverejnený 10. apríla), ktorý mal navodiť tzv. socializmus s ľudskou tvárou. Obsahoval zmeny, ktoré v nastávajúcich dvoch rokoch chcela komunistická strana (stále ako ústavou „uzákonená“ vedúca politická sila) uskutočniť v politickej oblasti (najmä v oblasti občianskych práv a politického systému), ekonomickej (ekonomická reforma v rámci socializmu), kultúrnej a zahraničnej politike. Súčasťou zmien mala byť takzvaná demokratizácia. Do zahraničia text programu šírila ČTK pod názvom „Československá cesta k socializmu“. Program sľuboval zásadné ekonomické a politické reformy, ale samotný názov naznačoval jednu podstatnú okolnosť – KSČ sa chcela vrátiť k svojmu pôvodnému programu, ktorý mala po druhej svetovej vojne, pred februárom 1948. 5. apríl: Na stretnutí 144 účastníkov (hlavne z radov inteligencie) bol založený Klub angažovaných nestraníkov – KAN; v krátkom čase mal KAN 40 – 50 tisíc záujemcov o členstvo. Bola schválená komisia pre dokončenie straníckej rehabilitácie, tzv. Pillerova komisia. Záverečná správa komisie bola neskôr niekoľkokrát prepracovaná, v dôsledku udalostí po auguste 1968 sa nikdy navonok neprerokúvala. 8. apríl: Menovanie novej vlády na čele s O. Černíkom. Vláda sa stala samostatným a iniciatívnym mocenskopolitickým faktorom. 18. apríl: Z funkcie predsedu Národného zhromaždenia odstúpil B. Laštovička a nahradil ho Josef Smrkovský.
Máj 1968 náhľad|Zhromaždenie na Řípe 10. mája 1968. V prvom rade uprostred sedia prezident Česko-Slovenska Ludvík Svoboda, Alexander Dubček, Čestmír Císař, Oldřich Černík a Josef Smrkovský 3. máj: V Národnom zhromaždení bolo schválené programové vyhlásenie vlády; za jednu z hlavných úloh považovala vláda prípravu federácie. Vyjadrila to už vo svojich uzneseniach z 12. a 24. apríla. 4. máj: V Moskve prebiehali česko-slovensko-sovietske rokovania na najvyššej úrovni; česko-slovenská delegácia (Dubček, Černík, Smrkovský a Biľak) si vypočula od Brežneva, Kosygina a Podgorného veľmi ostrú kritiku politických pomerov v ČSSR. Žiadali rázne opatrenia proti antisocialistickým a pravicovým silám, ktoré sa podľa ich názoru výrazne aktivizujú. Viac ako dvetisíc bývalých funkcionárov Sokola zvolilo prípravný výbor, ktorý mal na starosti obnovu tejto telovýchovnej organizácie. 10. máj: Za účasti popredných predstaviteľov Pražskej jari a tisícov návštevníkov sa 10. mája pod horou Říp pri Roudnici nad Labem uskutočnilo slávnostné zhromaždenie pri príležitosti 100. výročia tábora ľudu na Řípe. 14. máj: Bola ustanovená organizácia Dielo koncilovej obrody na čele s pražským apoštolským administrátorom F. Tomáškom. 15. máj: Uznesením vlády boli zriadené špeciálne orgány pre nové štátoprávne usporiadanie – t. j. výbor pod vedením predsedu vlády O. Černíka a vládna komisia pre riešenie odborných otázok federácie na čele s podpredsedom vlády G. Husákom. Komisia odmietla 4. júna požiadavku na trojdielne usporiadanie federácie; s ktorým vystúpili oba moravské kraje v spoločnej tzv. moravskej deklarácii. 16. máj: V Prahe sa uskutočnil, s mimoriadnym záujmom verejnosti, vysokoškolský majáles, ktorý odrážal stupňujúcu radikalizáciu verejnej mienky.